Vrana popolavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vrana popolavá
2013.06.24-12.-Woblitzsee-Havelberge-Nebelkraehe.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corvus cornix
Linnaeus, 1758
Synonymá
Corvus corone cornix,
vrana obyčajná,
vrana túlavá
Corvus cornix map.jpg
Mapa rozšírenia vrany popolavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrana popolavá ( lat. Corvus cornix) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Do roku 2002 sa pod názvom vrana túlavá východoeurópska alebo vrana obyčajná východoeurópska (lat. Corvus corone cornix) považovala za poddruh vrany túlavej/obyčajnej.[1] Žije vo východnej časti Európy od Uralu po západnú časť Škandinávskeho polostrova. Hranica rozšírenia prechádza cez Nemecko, Česko, Rakúsko, západné Slovensko a Taliansko.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrana popolavá meria 46[2] – 47 cm[3] a váži 360 – 638 g.[1]

Samec i samica majú čiernu hlavu, zobák, hrvoľ, krídla, chvost a nohy. Ostatnú časť tela majú sivú. Dospelé majú čiernu farbu s fialkastým leskom, mladé matnú.[1]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Zachrípnuté krákanie "krá", znie suchšie ako hlas havrana čierneho.[2][3]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Žije na celom území Slovenska od nížin až do vysokých hôr (Nízke Tatry, lokalita Jasná 1 300 m n. m., potravu hľadá až vo výškach 1 700 m n. m., Vysoké Tatry).[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 8 000 - 15 000, zimujúcich jedincov 20 000 - 40 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sa zmenšili o 20 - 50%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárska krajina s roztrúsenými stromami, vetrolamy, okraje polí a lesov, pobrežná stromová vegetácia tokov a vodných plôch. [1][2][4] Nevyhýba sa ani blízkosti ľudí, hniezdi i v mestách na cintorínoch a parkoch (Bratislava, Košice, Banská Štiavnica).[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na okraji lesa, v pásoch stromov alebo na solitérnych veľkých stromoch.[2]. Na Východoslovenskej rovine a v Košickej kotline hniezdi aj na vysokých stožiaroch elektrického vedenia.[4]. Okrem obdobia hniezdenia žijú v kŕdľoch. Koncom februára či v marci sa páriky oddelia a začnú hniezdiť. Najprv je obdobie toku, kedy spolu sedia, samček ticho spieva a pritom ježí perie. Potom obaja stavajú hniezdo vysoko na stromoch. Používajú konáre, byliny a korienky. Od konca marca, v priebehu apríla až v máji prebieha znášanie vajíčok. Býva ich 4 - 6, majú zelenkastú farbu a sú škvrnité. Na znáške sedí iba samica 17 - 18 dní, samec jej nosí potravu. Vyliahnuté mláďatá vychovávajú 31 - 32 dní.[1]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Všežravec uprednostňujúci mäsitú potravu. Prispôsobuje sa zdroju potravy. Na jar zbiera hmyz, pandravy a drobné stavovce na poliach, vyberá vtáčie hniezda alebo chytí i mláďatá cicavcov, pri vodách žaby, mŕtve ryby alebo uviaznuté po povodniach v plytkých mláčkach. Na jeseň chytá hraboše, zbiera ovocie, orechy a chodí aj na zrejúcu kukuricu.[2] V zime hľadá potravu na hnojiskách, smetiskách i pri odpadových košoch v mestách.[1][2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  2. a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  3. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Ladislav Mošanský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrana obyčajná / Vrana túlavá, s. 585 - 587.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]