Havran čierny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Havran čierny
Corvus frugilegus 01.JPG
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corvus frugilegus
Linnaeus, 1758
Synonymá
havran poľný
Corvus frugilegus distribution.png
Rozšírenie havranov
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Havran čierny alebo havran poľný[2] (Corvus frugilegus), ľudovo havran, je spevavec z čeľade krkavcovitých. Je rozšírený v celej Palearktíde, v Európe nehniezdi len na úplnom juhu Balkánskeho, Apeninského a Pyrenejského polostrova. Za posledných 50 rokov hniezdna populácia v Európe silno poklesla približne na 12 miliónov párov a 80 % z nich je v Rusku. V Európe je známych 5 oblastí zimovania, hniezdne populácie zo Slovenska využívajú dve z nich.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dorastá do rovnakej veľkosti ako vrana, od ktorej sa odlišuje perím na nohách a neopereným koreňom zobáku. Havran čierny meria 45[4] – 47 cm[5] a váži 235 – 600 g.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlasy v kolónii

21 s., Rusko, okrem krákania havranov počujeme v pozadí spievať sýkorku veľkú.

Havran čierny je spoločenský druh a preto má širokú škálu hlasových prejavov. Jeho hlas znie nosovejšie a rovnomernejšie ako hlas vrany[5], nie je ani taký drsný[4]. Najčastejšie sa ozýva hlasom "Ká" alebo "Kráá" a používa ho pri stretnutí sa s partnerom. Počas agresívneho správania vydáva hlasnejšie a vyššie znejúce "kräääää". Hlavne na jar môžeme počuť tiché, mäkké, vrčivé štebotanie. Aj mláďatá na hniezde sú hlasné, najprv majú pískavé zvuky a neskôr sa ozývajú prenikavým "Rrrá".

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Havran čierny hniezdi v kolóniách na nížinách a pahorkatinách do 300 m n. m., alebo v kotlinách, ako sú Liptovská kotlina a Popradská kotlina, kde vystupujú ako hniezdiče až do 600 – 700 m n. m.[3]

V zime sa časť hniezdnej populácie sťahuje a časť sa ostáva potulovať v širšom okolí. Populácia zo západného Slovenska zimuje vo Francúzsku a Nemecku. Východoslovenská populácia zimuje na severovýchodnom okraji apeninsko-panónskeho zimoviska.[3]

Na Slovensko prilieta zimovať populácia z južnej Ukrajiny a severovýchodného Ruska. V ich kŕdľoch sú primiešané aj iné druhy, ako kavka tmavá a vrana popolavá. V čase migrácie sú to kŕdle veľké 1 000 – 3 000 jedincov.[3]

Zimujúce havrany majú veľké nocoviská. Je známych 58 nocovísk z ktorých 80 % je na juhu západného Slovenska. Tak ako hniezdne kolónie bývajú v blízkosti ľudských sídiel, tak aj nocoviská nachádzame pri veľkých mestách ako Bratislava, Košice, Michalovce, Rimavská Sobota, Trebišov a Poprad. Najväčšie známe nocoviská boli zaznamenaná pri Vlčom hrdle, kde nocovalo až 15 000 jedincov (70te roky) a pri Holíči v rokoch 1979 – 1980 až 32 000 (z toho 20 % kavka tmavá).[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 – 17 000, zimujúcich jedincov 300 000 – 1 000 000. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 – 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdnym biotopom havrana čierneho sú poľné lesíky, stromoradia a vetrolamy, v intraviláne parky, cintoríny, niekedy i budovy, ako veže Dómu svätej Alžbety v Košiciach (naposledy v roku 1990).[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Havran hniezdi v kolóniách na stromoch v otvorenej krajine, ako aj v parkoch. Materiál na hniezdo nosia obaja rodičia, rôzne konáriky a do vnútra mach, hniezdo však stavia samička, ktorá sama sedí na 3 – 5 (6) vajíčkach 18 – 19 dní. Samec jej prináša potravu a len zriedkavo ju vymení pri inkubácii. Hniezdiť začínajú v marci a v apríli. Starostlivosť o vyliahnuté mláďatá trvá 30 – 35 dní a z hniezda vyletia koncom mája a v júni. Rodičia sa o ne starajú aj po vyletení.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa rastlinnou a živočíšnou potravou. Z rastlín sú to hlavne obilniny (najmä pšenica, jačmeň, kukurica, menej ovos a raž) a tiež slnečnica, semená konope, tekvica a repa. Na jeseň vyhľadáva ovocie a orechy (jablká, hrušky a slivky).[6] Zo živočíchov konzumuje najmä rôzne bezstavovce a menej drobné stavovce. Uprednostňuje najmä dážďovky, rôzne druhy aj bezulitných slimákov, hmyz a jeho larvy (hlavne drôtovce a larvy chrobákov Elateridae). Z drobných stavovcov je to napríklad hraboš poľný, rôzne piskorovité aj hryzec vodný, zriedkavo zožerie i znášky vtákov. V zime vyhľadáva odpadky a zdochliny.[6]

Podľa prieskumu 1008 žalúdkov získaných zo všetkých mesiacov roka je pomer rastlinnej a živočíšnej potravy 3,6 : 1. V zime je to 12,5 : 1 a v hniezdnom období 1 : 1,5.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 27. júna 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Ladislav Mošanský, Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Havran čierny / Havran poľný, s. 581 – 584.
  4. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saatkrähe na nemeckej Wikipédii.