Vyšná Boca
| Vyšná Boca | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodné toky | Boca, Čertovica |
| Nadmorská výška | 950 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′30″S 19°45′06″V / 48,9249383°S 19,7516736°V |
| Rozloha | 20,59 km² (2 059 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 94 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 4,57 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1470 |
| Starosta | Ľubica Trégerová[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 032 34 (pošta Malužiná) |
| ŠÚJ | 511188 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Vyšná Boca 50 032 34 Malužiná |
| E-mailová adresa | vboca@stonline.sk |
| Telefón | 044/5291249 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vyšná Boca | |
| Webová stránka: vysnaboca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vyšná Boca je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Horská obec sa nachádza v južnej časti horného Liptova, v hornej časti Bocianskej doliny, na styku Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Obcou preteká riečka Boca, popri ktorej vedie cesta I/72, spájajúca Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie zmienky o lokalite „OCHIMSTAL - JOACHIM STALL (Jáchimovo údolie)“ pochádzajú z 11. storočia a tak sa predpokladá kolonizácia územia baníkmi zo Spiša. Územie okolo riečky Boca sa objavuje vo viacerých donačných listinách (napr. z roku 1263, 1267, 1269), ryžovanie zlata v nej spomína listina z roku 1267, vydaná pre „Bogomera“ (Bohumíra). Kráľ Štefan V. udelil v roku 1271 Sasom z údolia riečky Boca právo hľadať a ťažiť rudy a kovy na tomto území. Z roku 1285 pochádza prvá zmienka o baníckej osade v údolí Boce, no zrejme išlo o dočasné obydlia baníkov z Hýb. Listina Spišskej Kapituly z roku 1299 potvrdzuje územie na pravom brehu Boce po Čierny Váh ako kráľovský majetok, bez priamej zmienky obydlia. Dolovanie rúd v Boci spomína listina hybianskeho richtára Kristiána z roku 1342, v roku 1377 sa zemani Andrej a Mikuláš (potomkovia Serafína - Bohumírovho brata) dožadovali polovice majetku Bohumírovcov, medzi nimi aj Boce. Práva a slobody Boce potvrdil v roku 1470 kráľ Matej Korvín, ktoré v roku 1527 potvrdil aj Ján Zápoľský.
Prvá škola na území Vyšnej Boce sa spomína v roku 1540, v roku 1551 objavil Jakub Hopner nové ložiská zlata, ktoré do Boce prilákali mnohých baníkov. Následne sa realizovalo vymeriavanie banských polí a vznikol tu kráľovský banský súd, čím vznikol spor s miestnymi zemanmi, nárokujúcimi si právo na ťažbu. V roku 1558 bolo v Boci vyťažených okolo 60 kg zlata, pokým v stredoslovenskej banskej oblasti sa v tom čase ťažilo okolo 300 kg. Prvá modlitebňa (oratórium) sa spomína v roku 1571, v nasledujúcich rokoch pribudla tiež krčma a mlyn. Mešťanom bolo umožnené stavať domy, variť pivo a pálenku, predávať mäso a víno, pásť dobytok, ťažiť a predávať drevo či páliť drevené uhlie. Do konca 16. storočia v oblasti prebiehala valašská kolonizácia, ktorá sa pričinila o rozšírenie chovu oviec a hovädzieho dobytka. V 18. storočí nastal úpadok baníctva a rozvíjajú sa remeslá. Po zrušení nevoľníctva v roku 1785 mala Kráľovská Boca 61 domov, v ktorých žilo 73 rodín a 373 obyvateľov. Svätojánska Boca mala v tom čase 141 domov, obývaných 167 rodinami a 798 obyvateľmi. V tom istom roku sa vo Vyšnej Boci spomína nový kostol.
V polovici 19. storočia sa dnešná Vyšná Boca vyčlenila z obcí Kráľovská a Svätojánska Boca, administratívne patriacich pod Nižnú Bocu. Ťažba zlata, železa a antimónu ustúpila poľnohospodárstvu, práci v lesoch a chovu dobytka, ktoré poskytovali obživu miestnemu obyvateľstvu. Banícka minulosť v obci je badateľná v podobe reťazovej zástavby a baníckymi domami s pavlačami. V obci sa nachádza expozícia baníckeho a dobytkárskeho domu.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Storí na mieste staršej stavby z konca 16. storočia. V rokoch 1819-1825 bola k objektu pristavaná veža. V interiéri sa nachádza plochý drevený strop a trojramenná empora. Oltár je kazateľnicového typu s rokokovými ušnicami z roku 1788. Neskorobaroková krstiteľnica pochádza z doby vzniku kostola. Súčasťou interiéru sú aj maľované patronátne lavice zo 17. a 18. storočia. Priečeliu kostola dominuje volútový štít.[4] Veža je členená kordónovou rímsou, dekoratívnymi kazetami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. V nedávnom období došlo k obnove helmice a strechy kostola.
-
Evanjelický kostol
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Spolu s Nižnou Bocou je významným turistickým strediskom Nízkych Tatier. Je charakteristická množstvom rekreačných chát a chalúp a vďaka dostupnosti nízkotatranského hrebeňa i vhodným východním miestom horskej turistiky. Priamo na okraji obce sa nachádzajú lyžiarske vleky a trate.
Značené chodníky
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke Starobocianskou dolinou do Bocianskeho sedla (1 506 m n. m.)
- možnosť pokračovať cez Králičku ku Chate gen. M. R. Štefánika
- po
značke z Bocianskeho sedla na hlavný hrebeň do Kumštového sedla alebo na Rovnú hoľu (1 722,9 m n. m.) - po
značke do Bacúšskeho sedla (1 319 m n. m.) v hlavnom hrebeni
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Vyšná Boca - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšná Boca
