Liptovská Sielnica: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 39: | Riadok 39: | ||
presťahoval Sielnický urbár. |
presťahoval Sielnický urbár. |
||
V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom. |
V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom. |
||
==Urbár== |
|||
== Významní rodáci == |
== Významní rodáci == |
Verzia z 18:54, 27. február 2008
Liptovská Sielnica | ||
obec | ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Žilinský | |
Okres | Liptovský Mikuláš | |
Región | Liptov | |
Rozloha | 17,24 km² (1 724 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 603 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 34,98 obyv./km² | |
Starosta | Kvetoslava Borošková | |
PSČ | 032 23 | |
ŠÚJ | 510653 | |
EČV (do r. 2022) | LM | |
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Liptovská Sielnica | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Liptovská Sielnica je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.
História
Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola priehradou Liptovská Mara zaplavená pôvodná Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25. augusta 1974. Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.
Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec Liptovská Mara. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. 1256. V r. 1463 získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. 1630. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V sedemdesiatych rokoch 19. storočia bola v obci zriadená pošta. V roku 1921 vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. 1929 založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.
Obec dnes
K obci v poslednom čase prirástli aj nové ulice domy a bytovka. Obec má momentálne asi 650 obyvateľov a približne 170 budov a domov. Najnovším významným prírastkom v obci je urbárny dom do ktorého sa presťahoval Sielnický urbár. V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.
Urbár
Významní rodáci
- Samuel Ambrósius - redaktor cirkevných novín.
- Ján Maršalko - slovenský sociálnodemokratický politik
- Andrej Plávka - básnik a spisovateľ
- Samo Bohdan Hroboň - básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
Externé odkazy
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.