Prievaly: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Dejiny: oprava doplnenie
Bez shrnutí editace
Riadok 38: Riadok 38:


== Zemepisná poloha a geografická charakteristika ==
== Zemepisná poloha a geografická charakteristika ==
Chotár obce sa rozprestiera na západnom úpätí Malých Karpát v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny v nadmorskej výške od 195 do 470 m n. m. Západnú časť tvoria štvrťohorné viate piesky, štrkohlinité nivo-močiarne usadeniny, východná podhorská vrchovina je tvorená prevažne druhohornými vápencami, pieskovcami bridlicami.
Chotár obce sa rozprestiera na západnom úpätí Malých Karpát v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny v nadmorskej výške od 195 do {{mnm|470}} Západnú časť tvoria štvrťohorné viate piesky, štrkohlinité nivo-močiarne usadeniny, východná podhorská vrchovina je tvorená prevažne druhohornými vápencami, pieskovcami bridlicami.


Samotný intravilán obtekali dva potoky na severe Ambrúvka (niekoľko rokov už čiastočne vyschnutý), ktorý sa zlieva s Chotárnym a Mäsiarskym potokom a potom sa vlieva do Rudavy, na juhu Hlavinský potok, ktorý ľavostranným prítokom [[Rudava (rieka)|Rudav]]<nowiki/>y. V chotári obce pramení [[Myjavská Rudava]]. Do nej sa vlieva pravostranný prítok s názvom Potôčik.
Samotný intravilán obtekali dva potoky na severe Ambrúvka (niekoľko rokov už čiastočne vyschnutý), ktorý sa zlieva s Chotárnym a Mäsiarskym potokom a potom sa vlieva do Rudavy, na juhu Hlavinský potok, ktorý ľavostranným prítokom [[Rudava (rieka)|Rudavy]]. V chotári obce pramení [[Myjavská Rudava]]. Do nej sa vlieva pravostranný prítok s názvom Potôčik.


Na Slanisku sa nachádza nevýdatný nevyužívaný minerálny prameň.
Na Slanisku sa nachádza nevýdatný nevyužívaný minerálny prameň. Množstvo prameňov zaniklo po meliorácii. V súčastnosti je udržovaný jediný prameň pri samote U Heribanov (Horný Olšovský mlyn).

Množstvo prameňov zaniklo po meliorácii. V súčastnosti je udržovaný jediný prameň pri samote U Heribanov (Horný Olšovský mlyn)..


V chotári obce sa nachádzala zaniknutá pieskovňa a zrušené Rašelinové závody. Miesto po ťažbe rašeliny je zatopené vybudovanou sústavou rybníkov.
V chotári obce sa nachádzala zaniknutá pieskovňa a zrušené Rašelinové závody. Miesto po ťažbe rašeliny je zatopené vybudovanou sústavou rybníkov.


Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera (Medvedia, alebo aj Jánošíkova diera), o ktorej sa predpokladalo, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu [[Korlátka]]. Pri hľadaní zbojníckeho pokladu miestny dobrodruh Peter Pavlík prenikol do vnútra diery (vtedy 60 cm širokej), no tajné chodby nenašiel, len kosti zahynutých zvierat. Videl, že podzemné priestory pokračujú ďalej no nie je do nich prístup. Preto pomocou výbušnín nájdených na vojenskej strelnici odstreľoval skalu a vytvoril štvormetrovú chodbu. Pre početné krádeže bol zatknutý a hľadanie pokladu a podzemných priestorov ukončil.
Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera (Medvedia, alebo aj Jánošíkova diera), o ktorej sa predpokladalo, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu [[Korlátka]]. Pri hľadaní zbojníckeho pokladu miestny dobrodruh Peter Pavlík prenikol do vnútra diery (vtedy 60 cm širokej), no tajné chodby nenašiel, len kosti zahynutých zvierat. Videl, že podzemné priestory pokračujú ďalej no nie je do nich prístup. Preto pomocou výbušnín nájdených na vojenskej strelnici odstreľoval skalu a vytvoril štvormetrovú chodbu. Pre početné krádeže bol zatknutý a hľadanie pokladu a podzemných priestorov ukončil.


== Dejiny ==
== Dejiny ==

* Osídlenie územia obce v praveku, vzhľadom na jej strategické umiestnenie na pokraji Biksadského priesmyku, je z archeologického hľadiska slabo podložené. Skalnatý ostroh Hrádok s obrannou priekopou a priečnym valom bol pravdepodobne osídlený už v eneolite. O osídlení územia v dobe bronzovej svedčí nález kovolejeckej pece.
* Osídlenie územia obce v praveku, vzhľadom na jej strategické umiestnenie na pokraji Biksadského priesmyku, je z archeologického hľadiska slabo podložené. Skalnatý ostroh Hrádok s obrannou priekopou a priečnym valom bol pravdepodobne osídlený už v eneolite. O osídlení územia v dobe bronzovej svedčí nález kovolejeckej pece.


* Podľa arheológa [[Štefan Janšák|Štefana Janšáka]] prvá písomná zmienka o obci je z roku 1143 a hovorí o existencii kostola. ďalšia zmienka o opevnenej osade Svätý Juraj, ktorá je z roku 1200, v ktorej kráľ Imrich jej udeľuje povinnosti poľného mesta a ruší strážne povinnosti, čím im berie výsadu slobodných strážcov. Obec má udelené privilégium trhu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Nitra varmegye monografiaja|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Budapešť|rok=1899|isbn=|strany=}}</ref>
* Podľa archeológa [[Štefan Janšák|Štefana Janšáka]] prvá písomná zmienka o obci je z roku 1143 a hovorí o existencii kostola. Ďalšia zmienka o opevnenej osade Svätý Juraj, ktorá je z roku 1200, v ktorej kráľ Imrich jej udeľuje povinnosti poľného mesta a ruší strážne povinnosti, čím im berie výsadu slobodných strážcov. Obec má udelené privilégium trhu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Nitra varmegye monografiaja|vydanie=|vydavateľ=|miesto=Budapešť|rok=1899|isbn=|strany=}}</ref>


* V knihe Uhorská synoda sa uvádza že v dedine Svätý Júr pod Vrchom žili v 14.storočí [[Búri|Búrovia]], ktorí sú Slovanského pôvodu.
* V knihe Uhorská synoda sa uvádza že v dedine Svätý Júr pod Vrchom žili v 14. storočí [[Búri|Búrovia]], ktorí sú slovanského pôvodu.
* V roku 1445 sa obec spomína v darovacej listine hradu [[Korlátka]], kde sa uvádza právo vyberať mýtne poplatky.
* V roku 1445 sa obec spomína v darovacej listine hradu [[Korlátka]], kde sa uvádza právo vyberať mýtne poplatky.
* V roku 1452 obec patrila bánovi Osvaldovi z [[Bučany|Bučian]], obec neskôr patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.
* V roku 1452 obec patrila bánovi Osvaldovi z [[Bučany|Bučian]], obec neskôr patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.


* V 14.str. bol používaný názov podľa patrícia sv. Juraja [https://fphil.uniba.sk/uploads/media/Hino6.pdf Zenthgwrght], Svätý Juraj pod Vrchom a zároveň bol používaný aj nemecký názov ''Schwancendorf,'' neskôr ''Szent Geörgy, Schanzendor, Sbantisdorf (1531),Szancydorf (1578), Sandorf (1600), Sandorff (1733), Sandorf (1786), Schandorf, Ssandorf, Schadendorf, Sündorf (1800-1900), Sandorfa (1900-1920), Šandorf (1920-1946), Prievaly (1946-dodnes).''
* V 14. stročí bol používaný názov podľa patrícia sv. Juraja ''Zenthgwrght'', Svätý Juraj pod Vrchom a zároveň bol používaný aj nemecký názov ''Schwancendorf'', neskôr ''Szent Geörgy'', ''Schanzendor'', ''Sbantisdorf'' (1531), ''Szancydorf'' (1578), ''Sandorf'' (1600), ''Sandorff'' (1733), ''Sandorf'' (1786), ''Schandorf'', ''Ssandorf'', ''Schadendorf'', ''Sündorf'' (1800-1900), ''Sandorfa'' (1900-1920), ''Šandorf'' (1920-1946), ''Prievaly'' (od 1946).


V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom (oppidum) a mala právo konať v roku dva trhy s dobytkom a štyri jarmoky. Ako [[mestečko]] honosil sa vtedajší ''Sandorf'' aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je „vrchnosťou“, keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami. Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsím (či rínkom), ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života.
V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom (oppidum) a mala právo konať v roku dva trhy s dobytkom a štyri jarmoky. Ako [[mestečko]] honosil sa vtedajší ''Sandorf'' aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je „vrchnosťou“, keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami. Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsím (či rínkom), ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života.
Riadok 66: Riadok 63:
Prievalčania mali aj právo súdnictva o čom svedčí aj zachovaná pamiatka stĺp hanby.
Prievalčania mali aj právo súdnictva o čom svedčí aj zachovaná pamiatka stĺp hanby.


Cez územie Prieval v praveku viedla [[Jantárová cesta (história)|Jantárová]], neskôr [[Česká cesta]] vedúca z [[Praha|Prahy]] do [[Budín]]a. Táto cesta v stredoveku a novoveku prechádzala úzkym priesmykom medzi Osečníkmi a Hájom (Hrubým Kamencom). V Prievaloch bola aj prepriahacia stanica.
Cez územie Prieval v praveku viedla [[Jantárová cesta (história)|Jantárová]], neskôr [[Česká cesta]] vedúca z [[Praha|Prahy]] do [[Budín]]a. Táto cesta v stredoveku a novoveku prechádzala úzkym priesmykom medzi Osečníkmi a Hájom (Hrubým Kamencom). V Prievaloch bola aj prepriahacia stanica. Existencia tejto dopravnej tepny mala na život obyvateľov pozitívny dopad ako i na ich obživu. Pôvodne boli strážcami, mýtnikmi ale dozaista i udržiavatelia cesty. Do obce prúdili množstvá kupcov, vojakov a s nimi tovar, informácie, a peniaze.

Existencia tejto dopravnej tepny mala na život obyvateľov pozitívny dopad ako i na ich obživu. Pôvodne boli strážcami, mýtnikmi ale dozaista i udržiavatelia cesty. Do obce prúdili množstvá kupcov, vojakov a s nimi tovar, informácie, a peniaze.


Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, vihohradníctvom, pálením a predajom vápna, pálením a predajom drevného uhlia ako i rôznymi remeslami. Uživilo sa tu niekoľko kováčov, tkáčov, šustrov a mlynárov a iných pre život potrebných remeselníkov.
Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, vihohradníctvom, pálením a predajom vápna, pálením a predajom drevného uhlia ako i rôznymi remeslami. Uživilo sa tu niekoľko kováčov, tkáčov, šustrov a mlynárov a iných pre život potrebných remeselníkov.


Začiatkom 19.str. tu súčasne fungovalo sedem mlynárov, Ján Mráz, Ignác Krchňavý, Jozef Krchňavý, Pavol Oravec, Martin Olšovský, Ignác Bílik, František Retzer. Prosperita mlynov skončila elektrifikáciou, vodné mlyny prestali byť cenovo konkurencie schopné. Elektrické neboli závislé na stave vodnej hladiny a mohli mlieť nepretržite.
Začiatkom 19. stročia tu súčasne fungovalo sedem mlynárov, Ján Mráz, Ignác Krchňavý, Jozef Krchňavý, Pavol Oravec, Martin Olšovský, Ignác Bílik, František Retzer. Prosperita mlynov skončila elektrifikáciou, vodné mlyny prestali byť cenovo konkurencie schopné. Elektrické neboli závislé na stave vodnej hladiny a mohli mlieť nepretržite.


Priemyselná sériová výroba znamenala pre drobných remeselníkov tvrdú ranu. Zamestnanie obyvateľov bolo obtiažne a pracovných príležitostí málo.
Priemyselná sériová výroba znamenala pre drobných remeselníkov tvrdú ranu. Zamestnanie obyvateľov bolo obtiažne a pracovných príležitostí málo. Vysťahovalectvo, či na začiatku len odchod za prácou a následný návrat domov, bol logickým vyústením nemožnosti zamestnania sa doma.


⚫
Prví pendleri za prácou odišli do Ameriky okolo roku 1880. Ich destinácia bola skoro výlučne [[Pensylvánia]], Carbon County, mestečko [[Lansford]]. Pracovali prevažne v uhoľných baniach. Potom ako sa pendleri vracali domov s množstvom ušetrených peňazí, nastal rozmach odchodu za prácou. Postupne sa do USA vysťahovali celé rodiny. V USA dodnes žijú početní potomkovia rodín. Valent, Lisický, Olšovský, Ochránek, Mihál, Petráš, Kovalovský, Janiga, Búran, Hilek, Pavlík, Záviš, Valek, Bilka, Beňak, Škvorec, Krajčírovič, Šír, Obuch, Mráz, Mikulec, Krchnavý, Kalenský, Hlavatý, Janiček, Holič, Adamčík.
Vysťahovalectvo, či na začiatku len odchod za prácou a následný návrat domov, bol logickým vyústením nemožnosti zamestnania sa doma.


⚫
V čase hospodárskej krízy, pracovné povolenie v USA bolo získať v priemysle nemožné, niekoľkí muži sa vybrali za prácou do Francúzska. Boli medzi nimi Eliáš Ožvold, Matin Lukáč, Jozef Imríšek.
⚫
Prví pendleri za prácou odišli do Ameriky okolo roku 1880. Ich destinácia bola skoro výlučne [[Pensylvánia]], Carbon County, mestečko [[Lansford]]. Pracovali prevažne v uholných baniach. Potom ako sa pendleri vracali domov s množstvom ušetrených peňazi, nastal rozmach odchodu za prácou. Postupne sa do USA vysťahovali celé rodiny. V USA dodnes žijú početní potomkovia rodín. Valent, Lisický, Olšovský, Ochránek, Mihál, Petráš, Kovalovský, Janiga, Búran, Hilek, Pavlík, Záviš, Valek, Bilka, Beňak, Škvorec, Krajčírovič, Šír, Obuch, Mráz, Mikulec, Krchnavý, Kalenský, Hlavatý, Janiček, Holič, Adamčík.


⚫
Ďalšia časť dobrodruhov sa vybrala do Argentíny. Viacerí z nich ostali nezvestní. V Argentíne niektorých čakali aj neľudské podmienky, pracovali na úrovni otrokov za žiadnu, alebo mizernú placu. Nikdy už nedali o sebe vedieť. V roku 1928 do Argentíny odišli Ján Kováč a Anna Uhrinková, 1930 Pavel Mackovič.
⚫
V čase hospodárskej krízy, pracovné povolenie v USA bolo získať v priemysle nemožné, niekoľkí muži sa vybrali za prácou do Francúzska. Boli medzi nimi Eliáš Ožvold, Matin Lukáč, Jozef Imríšek.

⚫
Ďalšia časť dobrodruhov sa vybrala do Argentíny. Viacerí z nich ostali nezvestní. V Argentíne niektorých čakali aj neľudské podmienky, pracovali na úrovni otrokov za žiadnu, alebo mizernú placu. Nikdy už nedali o sebe vedieť. [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_ARLANZA_1929-01-03 V roku 1928 do Argentiny odišli Ján Kováč a Anna Uhrinková], [https://www.hebrewsurnames.com/arrival_CAP.%20POLONIO_1930-11-16 1930 Pavel Mackovič]


== Kultúra a zaujímavosti ==
== Kultúra a zaujímavosti ==

=== Pamiatky ===
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1748]]{{--}}[[1756]]. Stojí na mieste staršej stavby. Obnovou prešiel v roku [[1988]]. Hlavný [[oltár]] je neoslohový s obrazom sv. Michala archanjela a sochy [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z roku [[1780]]. Ďalej sa tu nachádza barokový oltár sv. Františka Serafínskeho z prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] a [[rokoko]]vý oltár [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]] z polovice 18. storočia. [[Kazateľnica]] je rokoková. Drevená [[krstiteľnica]] je baroková z obdobia pred postavením kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z rokov [[1748]]{{--}}[[1756]]. Stojí na mieste staršej stavby. Obnovou prešiel v roku [[1988]]. Hlavný [[oltár]] je neoslohový s obrazom sv. Michala archanjela a sochy [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z roku [[1780]]. Ďalej sa tu nachádza barokový oltár sv. Františka Serafínskeho z prvej polovice [[18. storočie|18. storočia]] a [[rokoko]]vý oltár [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]] z polovice 18. storočia. [[Kazateľnica]] je rokoková. Drevená [[krstiteľnica]] je baroková z obdobia pred postavením kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 129: Riadok 121:
| miesto =
| miesto =
| jazyk =
| jazyk =
}}</ref> Nachádza sa pri kostolnom
}}</ref> Nachádza sa pri kostolnom

*Židovský cintorín, značne zdevastovaný, náhrobky pováľané a prevážne rozbité<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Židovský cintorín, Prievaly|url=https://kriz.epocha.sk/zidovske-cintoriny/zidovsky-cintorin-prievaly|vydavateľ=kriz.epocha.sk|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>
*Židovský cintorín, značne zdevastovaný, náhrobky pováľané a prevážne rozbité<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Židovský cintorín, Prievaly|url=https://kriz.epocha.sk/zidovske-cintoriny/zidovsky-cintorin-prievaly|vydavateľ=kriz.epocha.sk|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk-sk|meno=Stanislav|priezvisko=Chromek}}</ref>


Riadok 139: Riadok 132:
== Rodáci ==
== Rodáci ==


*Anton Fiala, (* 24.január 1762, Prievaly – † 15. október 1834, Veľké Kostoľany), katolícky kňaz, bernolákovec, autor piesní. Pôsobil v Krajnom, Hrachovišti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dominikánska knižnica|url=https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=fialaanton|vydavateľ=www.knihydominikani.sk|dátum prístupu=2019-12-29}}</ref>
*Anton Fiala (* 24. január 1762, Prievaly – † 15. október 1834, Veľké Kostoľany), katolícky kňaz, bernolákovec, autor piesní. Pôsobil v Krajnom, Hrachovišti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dominikánska knižnica|url=https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=fialaanton|vydavateľ=www.knihydominikani.sk|dátum prístupu=2019-12-29}}</ref>
*[[Jakob Winter]], (* 30 jún 1857, Prievaly – † 18. marec 1940, Drážďany, Nemecko), profesor, historik židovskej literatúry, od 1886 rabín v Drážďanoch Jakob Winter sa narodil v Sandorfe číslo domu 27 v rodine pekára a poľnohospodára. Jeho otec Lipót, pekársky majster pochádzal z Búrov, matka Mali zo Sandorfa. Vyrastal v rodine spolu s bratom Salamónom a Davidom. Študoval v Myjave (1861), v Bratislave (1874-1875). Židovskú teológiu študoval na rabínskych seminároch v Berlíne a Breslau. V roku 1886 získal doktorát na Filozofickej fakulte University of Halle.
*[[Jakob Winter]] (* 30 jún 1857, Prievaly – † 18. marec 1940, Drážďany, Nemecko), profesor, historik židovskej literatúry, od 1886 rabín v Drážďanoch. Jakob Winter sa narodil v Sandorfe číslo domu 27 v rodine pekára a poľnohospodára. Jeho otec Lipót, pekársky majster pochádzal z Búrov, matka Mali zo Sandorfa. Vyrastal v rodine spolu s bratom Salamónom a Davidom. Študoval v Myjave (1861), v Bratislave (1874-1875). Židovskú teológiu študoval na rabínskych seminároch v Berlíne a Breslau. V roku 1886 získal doktorát na Filozofickej fakulte University of Halle.
*[[Pavol Lisický]] (* 14. september 1875 , Prievaly – † 23 júl 1955, Pottsville, Schuylkill, Pensylvánia, USA) ''rev''. ''Paul John Lisicky'' rektor kostola Sv. Michala v Lansforde vlastnil najrozsiahlejšie zbierku slovenských kníh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/s/mWAOWieHQ8|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2019-11-15}}</ref> v Amerike, bol oduševnený horliteľ založenia Slov. Kat. Akadémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/s/gdoMkLQjxI|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2019-11-15}}</ref>
*[[Pavol Lisický]] (* 14. september 1875, Prievaly – † 23 júl 1955, Pottsville, Schuylkill, Pensylvánia, USA) ''rev''. ''Paul John Lisicky'' rektor kostola Sv. Michala v Lansforde vlastnil najrozsiahlejšie zbierku slovenských kníh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/s/mWAOWieHQ8|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2019-11-15}}</ref> v Amerike, bol oduševnený horliteľ založenia Slov. Kat. Akadémie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UKB|url=http://digitalna.kniznica.info/s/gdoMkLQjxI|vydavateľ=digitalna.kniznica.info|dátum prístupu=2019-11-15}}</ref>
*[[Ignác Vécsei]] (* 6. apríla 1883, Prievaly – † 1944) architekt, bol spoluautorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v [[Žilina|Žiline]], obytných súborov [[Bytové domy Unitas|Unitas]] a [[Nová doba (Bratislava)|Nová doba]] v [[Bratislava|Bratislave]]
*[[Ignác Vécsei]] (* 6. apríl 1883, Prievaly – † 1944) architekt, bol spoluautorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v [[Žilina|Žiline]], obytných súborov [[Bytové domy Unitas|Unitas]] a [[Nová doba (Bratislava)|Nová doba]] v [[Bratislava|Bratislave]]
*Kati Bergerová, (* 15. september 1885, Prievaly – † 28. november 1986, New York, USA) matka amerického profesionálneho baseballoveho hráča [[Ralph Branca|Ralpha Branca]]
*Kati Bergerová (* 15. september 1885, Prievaly – † 28. november 1986, New York, USA) matka amerického profesionálneho bejzbalového hráča [[Ralph Branca|Ralpha Branca]]
* Žigmund Berger, (* 6. február 1889, Prievaly – † 24. november 1986, Nitra), v r. 1939 zmena mena a priezviska na: [[František Milan Borský]], veliteľ odbojovej skupiny Považský prápor slobody, brigádny generál
* Žigmund Berger (* 6. február 1889, Prievaly – † 24. november 1986, Nitra), v r. 1939 zmena mena a priezviska na: [[František Milan Borský]], veliteľ odbojovej skupiny Považský prápor slobody, brigádny generál
*Eugen Lehotay (* 13. júl 1897, Prievaly – † 22. apríl 1977), hudobný pedagóg, autor detskej operety Nezbedník, objaviteľ viacero liečivých prameňov v Smrdákoch
*Eugen Lehotay (* 13. júl 1897, Prievaly – † 22. apríl 1977), hudobný pedagóg, autor detskej operety ''Nezbedník'', objaviteľ viacero liečivých prameňov v Smrdákoch
*Anastázia Pavlíková, (* 5. marec 1924, Prievaly – † 8. december 2008, Silver Spring, Montgomery, Maryland), v rokoch 1942 – 1980 bola asistentkou vlády v Marylande
*Anastázia Pavlíková (* 5. marec 1924, Prievaly – † 8. december 2008, Silver Spring, Montgomery, Maryland), v rokoch 1942 – 1980 bola asistentkou vlády v Marylande
* Ambróz Ščepka (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz), druhá obeť [[Irena Čubírková|Ireny Čubírkovej]], najznámejšej slovenskej vrahyne
* Ambróz Ščepka (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz), druhá obeť [[Irena Čubírková|Ireny Čubírkovej]], najznámejšej slovenskej vrahyne
* [[Mária Machová]] (* 19. február 1953, Prievaly), ekonómka, v rokoch 1998{{--}}2002 ministerka privatizácie
* [[Mária Machová]] (* 19. február 1953, Prievaly), ekonómka, v rokoch 1998{{--}}2002 ministerka privatizácie
Riadok 199: Riadok 192:


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Prievaly}}
{{Projekt}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 18:39, 24. september 2020

Prievaly
obec
Kostol sv. Michala archanjela
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Vodné toky Hlavina, Chotár
Nadmorská výška 250 m n. m.
Súradnice 48°33′24″S 17°20′56″V / 48,556636°S 17,348975°V / 48.556636; 17.348975
Rozloha 15,01 km² (1 501 ha) [1]
Obyvateľstvo 933 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 62,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1439
Starosta Tatiana Beňáková[3] (nezávislá)
PSČ 906 34
ŠÚJ 504726
EČV (do r. 2022) SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad
Prievaly 189
906 34 Prievaly
E-mailová adresa prievaly@nextra.sk
Telefón Telefón starostka: +421 346599134
Telefón sekretariát: +421 346543280
Mobil starostka: +421 918 494587
Fax +421 34 6599223
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Prievaly
Webová stránka: prievaly.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Prievaly je obec na Slovensku v okrese Senica.

Zemepisná poloha a geografická charakteristika

Chotár obce sa rozprestiera na západnom úpätí Malých Karpát v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny v nadmorskej výške od 195 do 470 m n. m. Západnú časť tvoria štvrťohorné viate piesky, štrkohlinité nivo-močiarne usadeniny, východná podhorská vrchovina je tvorená prevažne druhohornými vápencami, pieskovcami bridlicami.

Samotný intravilán obtekali dva potoky na severe Ambrúvka (niekoľko rokov už čiastočne vyschnutý), ktorý sa zlieva s Chotárnym a Mäsiarskym potokom a potom sa vlieva do Rudavy, na juhu Hlavinský potok, ktorý ľavostranným prítokom Rudavy. V chotári obce pramení Myjavská Rudava. Do nej sa vlieva pravostranný prítok s názvom Potôčik.

Na Slanisku sa nachádza nevýdatný nevyužívaný minerálny prameň. Množstvo prameňov zaniklo po meliorácii. V súčastnosti je udržovaný jediný prameň pri samote U Heribanov (Horný Olšovský mlyn).

V chotári obce sa nachádzala zaniknutá pieskovňa a zrušené Rašelinové závody. Miesto po ťažbe rašeliny je zatopené vybudovanou sústavou rybníkov.

Nad obcou v kopci je malá jaskynná diera (Medvedia, alebo aj Jánošíkova diera), o ktorej sa predpokladalo, že je to údajne chodba vedúca z neďalekého hradu Korlátka. Pri hľadaní zbojníckeho pokladu miestny dobrodruh Peter Pavlík prenikol do vnútra diery (vtedy 60 cm širokej), no tajné chodby nenašiel, len kosti zahynutých zvierat. Videl, že podzemné priestory pokračujú ďalej no nie je do nich prístup. Preto pomocou výbušnín nájdených na vojenskej strelnici odstreľoval skalu a vytvoril štvormetrovú chodbu. Pre početné krádeže bol zatknutý a hľadanie pokladu a podzemných priestorov ukončil.

Dejiny

  • Osídlenie územia obce v praveku, vzhľadom na jej strategické umiestnenie na pokraji Biksadského priesmyku, je z archeologického hľadiska slabo podložené. Skalnatý ostroh Hrádok s obrannou priekopou a priečnym valom bol pravdepodobne osídlený už v eneolite. O osídlení územia v dobe bronzovej svedčí nález kovolejeckej pece.
  • Podľa archeológa Štefana Janšáka prvá písomná zmienka o obci je z roku 1143 a hovorí o existencii kostola. Ďalšia zmienka o opevnenej osade Svätý Juraj, ktorá je z roku 1200, v ktorej kráľ Imrich jej udeľuje povinnosti poľného mesta a ruší strážne povinnosti, čím im berie výsadu slobodných strážcov. Obec má udelené privilégium trhu.[4]
  • V knihe Uhorská synoda sa uvádza že v dedine Svätý Júr pod Vrchom žili v 14. storočí Búrovia, ktorí sú slovanského pôvodu.
  • V roku 1445 sa obec spomína v darovacej listine hradu Korlátka, kde sa uvádza právo vyberať mýtne poplatky.
  • V roku 1452 obec patrila bánovi Osvaldovi z Bučian, obec neskôr patrila rôznym šľachtickým rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátka, potom Aponiovci, Bošániovci, Motešickovci a ďalšie rodiny.
  • V 14. stročí bol používaný názov podľa patrícia sv. Juraja Zenthgwrght, Svätý Juraj pod Vrchom a zároveň bol používaný aj nemecký názov Schwancendorf, neskôr Szent Geörgy, Schanzendor, Sbantisdorf (1531), Szancydorf (1578), Sandorf (1600), Sandorff (1733), Sandorf (1786), Schandorf, Ssandorf, Schadendorf, Sündorf (1800-1900), Sandorfa (1900-1920), Šandorf (1920-1946), Prievaly (od 1946).

V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom (oppidum) a mala právo konať v roku dva trhy s dobytkom a štyri jarmoky. Ako mestečko honosil sa vtedajší Sandorf aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je „vrchnosťou“, keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami. Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsím (či rínkom), ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života.

Prievalčania mali aj právo súdnictva o čom svedčí aj zachovaná pamiatka stĺp hanby.

Cez územie Prieval v praveku viedla Jantárová, neskôr Česká cesta vedúca z Prahy do Budína. Táto cesta v stredoveku a novoveku prechádzala úzkym priesmykom medzi Osečníkmi a Hájom (Hrubým Kamencom). V Prievaloch bola aj prepriahacia stanica. Existencia tejto dopravnej tepny mala na život obyvateľov pozitívny dopad ako i na ich obživu. Pôvodne boli strážcami, mýtnikmi ale dozaista i udržiavatelia cesty. Do obce prúdili množstvá kupcov, vojakov a s nimi tovar, informácie, a peniaze.

Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, vihohradníctvom, pálením a predajom vápna, pálením a predajom drevného uhlia ako i rôznymi remeslami. Uživilo sa tu niekoľko kováčov, tkáčov, šustrov a mlynárov a iných pre život potrebných remeselníkov.

Začiatkom 19. stročia tu súčasne fungovalo sedem mlynárov, Ján Mráz, Ignác Krchňavý, Jozef Krchňavý, Pavol Oravec, Martin Olšovský, Ignác Bílik, František Retzer. Prosperita mlynov skončila elektrifikáciou, vodné mlyny prestali byť cenovo konkurencie schopné. Elektrické neboli závislé na stave vodnej hladiny a mohli mlieť nepretržite.

Priemyselná sériová výroba znamenala pre drobných remeselníkov tvrdú ranu. Zamestnanie obyvateľov bolo obtiažne a pracovných príležitostí málo. Vysťahovalectvo, či na začiatku len odchod za prácou a následný návrat domov, bol logickým vyústením nemožnosti zamestnania sa doma.

Prví pendleri za prácou odišli do Ameriky okolo roku 1880. Ich destinácia bola skoro výlučne Pensylvánia, Carbon County, mestečko Lansford. Pracovali prevažne v uhoľných baniach. Potom ako sa pendleri vracali domov s množstvom ušetrených peňazí, nastal rozmach odchodu za prácou. Postupne sa do USA vysťahovali celé rodiny. V USA dodnes žijú početní potomkovia rodín. Valent, Lisický, Olšovský, Ochránek, Mihál, Petráš, Kovalovský, Janiga, Búran, Hilek, Pavlík, Záviš, Valek, Bilka, Beňak, Škvorec, Krajčírovič, Šír, Obuch, Mráz, Mikulec, Krchnavý, Kalenský, Hlavatý, Janiček, Holič, Adamčík.

V čase hospodárskej krízy, pracovné povolenie v USA bolo získať v priemysle nemožné, niekoľkí muži sa vybrali za prácou do Francúzska. Boli medzi nimi Eliáš Ožvold, Matin Lukáč, Jozef Imríšek.

Ďalšia časť dobrodruhov sa vybrala do Argentíny. Viacerí z nich ostali nezvestní. V Argentíne niektorých čakali aj neľudské podmienky, pracovali na úrovni otrokov za žiadnu, alebo mizernú placu. Nikdy už nedali o sebe vedieť. V roku 1928 do Argentíny odišli Ján Kováč a Anna Uhrinková, 1930 Pavel Mackovič.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Pranier, kamenný barokový stĺp z 18. storočia.[6]
  • Prícestný kríž s korpusom, klasicistická socha z roku 1801.[7] Nachádza sa pri kostolnom
  • Židovský cintorín, značne zdevastovaný, náhrobky pováľané a prevážne rozbité[8]

Poklad[9]

V roku 1967 pri búraní základov hostinca bagrom bol nájdený poklad. Zachovalo sa z neho 21 zlatých mincí a 18 kg mincí strieborných. Údajne viaceré mince, ako i predmety sa „stratili“ vo vreckách domácich obyvateľov, i napriek výzvam príslušníkov VB ich všetky nevrátili.

„Poklad prievalského krčmára“ obohatil klenotnicu SNM.

Rodáci

  • Anton Fiala (* 24. január 1762, Prievaly – † 15. október 1834, Veľké Kostoľany), katolícky kňaz, bernolákovec, autor piesní. Pôsobil v Krajnom, Hrachovišti.[10]
  • Jakob Winter (* 30 jún 1857, Prievaly – † 18. marec 1940, Drážďany, Nemecko), profesor, historik židovskej literatúry, od 1886 rabín v Drážďanoch. Jakob Winter sa narodil v Sandorfe číslo domu 27 v rodine pekára a poľnohospodára. Jeho otec Lipót, pekársky majster pochádzal z Búrov, matka Mali zo Sandorfa. Vyrastal v rodine spolu s bratom Salamónom a Davidom. Študoval v Myjave (1861), v Bratislave (1874-1875). Židovskú teológiu študoval na rabínskych seminároch v Berlíne a Breslau. V roku 1886 získal doktorát na Filozofickej fakulte University of Halle.
  • Pavol Lisický (* 14. september 1875, Prievaly – † 23 júl 1955, Pottsville, Schuylkill, Pensylvánia, USA) rev. Paul John Lisicky rektor kostola Sv. Michala v Lansforde vlastnil najrozsiahlejšie zbierku slovenských kníh[11] v Amerike, bol oduševnený horliteľ založenia Slov. Kat. Akadémie[12]
  • Ignác Vécsei (* 6. apríl 1883, Prievaly – † 1944) architekt, bol spoluautorom Považskej agrárnej a priemyselnej banky v Žiline, obytných súborov Unitas a Nová doba v Bratislave
  • Kati Bergerová (* 15. september 1885, Prievaly – † 28. november 1986, New York, USA) matka amerického profesionálneho bejzbalového hráča Ralpha Branca
  • Žigmund Berger (* 6. február 1889, Prievaly – † 24. november 1986, Nitra), v r. 1939 zmena mena a priezviska na: František Milan Borský, veliteľ odbojovej skupiny Považský prápor slobody, brigádny generál
  • Eugen Lehotay (* 13. júl 1897, Prievaly – † 22. apríl 1977), hudobný pedagóg, autor detskej operety Nezbedník, objaviteľ viacero liečivých prameňov v Smrdákoch
  • Anastázia Pavlíková (* 5. marec 1924, Prievaly – † 8. december 2008, Silver Spring, Montgomery, Maryland), v rokoch 1942 – 1980 bola asistentkou vlády v Marylande
  • Ambróz Ščepka (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz), druhá obeť Ireny Čubírkovej, najznámejšej slovenskej vrahyne
  • Mária Machová (* 19. február 1953, Prievaly), ekonómka, v rokoch 1998 – 2002 ministerka privatizácie

Židia v obci

Židovská populácia Sandorfa v roku 1792 mala 27 osôb, v roku 1869 žilo v 24 domoch 138 osôb.[13] V roku 1910 mala už len 59 členov, v roku 1938 len 20 členov.[14] Úbytok Židov súvisel aj s vysťahovaleckou vlnou obyvateľov Záhoria do Ameriky.

Židovskí občania vlastnili a tieto obchody im boli v roku 1940 odobrané:[15]

  • Alexander Fried – obchod s miešaným tovarom-kramárstvo
  • Berger Jozef – obchod s miešaným tovarom
  • Fischer Jakub – obchod s kožou
  • Friedová Erna – obchod so strižným tovarom
  • Sallerová Róza – obchod so strižným tovarom
  • Weissová Róza – obchod so strižným tovarom

Počas Holokaustu boli deportovaní a zavraždení títo židovskí rodáci a obyvatelia Sandorfa:[16]

  • Hugo Weiss (* 26. apríl 1904, Sandorf – † 24. jún 1942, Auschwitz), pred deportáciou žil v Trnave[17]
  • Lazar Samek (* 8. november 1876, Sandorf – † Izbica, Lubelské vojvodstvo), pred deportáciou žil vo Viedni[18]
  • Roza Saler rodená Heller (* 9. marec 1886, Sandorf – † 8. jún 1942, Auschwitz), pred deportáciou žila v Sandorfe[19]
  • Max Saler (* 27. november 1884, Sološnica – † 19. máj 1942, Auschwitz), pred deportáciou žil v Sandorfe[20]
  • Berta Betty Reiss (* 1863, Sandorf – † 1942, Poľsko), pred deportáciou žila v Trnave[21]
  • Herman Tzvi Heller (* 11. apríl 1888, Sandorf – † 24. jún 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Nitre[22]
  • Hermann Haas (* 1868, Sandorf – † Lublin), pred deportáciou žil v Nitre[23]
  • Irma Gruenmandl rodená Berger (* 3. september 1889, Sandorf – † 24. máj 1942, Auschwitz), pred deportáciou žila v Plaveckom sv. Mikuláši[24]
  • Emanuel Gruen (* 1878, Sandorf – † Sobibor), pred deportáciou žil v Bratislave[25]
  • Jakub Gibs (* 1901, Sandorf – † Sobibor), pred deportáciou žil vo Zvolene[26]
  • Mordekhai Fuks (* Sandorf – † Auschwitz)[27]
  • Moric Friedmann (* 10. apríl 1865, Sandorf – † Lublin), pred deportáciou žil v Topoľčanoch[28]
  • Alexander Fried (* 22. september 1898, Bílkove Humence – † 26. jún 1942, Lublin), pred deportáciou žil v Sandorfe[29]
  • Maria Fischerová (* 15. september 1876 – † Sobibor), pred deportáciou žila v Sandorfe č.d. 30[19]
  • Adolf Fischer (* 11. apríl 1920, Sandorf – † 18. júl 1942, Osvienčim-Birkenau), pred deportáciou žil v Sandorfe[30]
  • Jakub Fischer (* 28. december 1872, Sandorf – † Osvienčim-Birkenau), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 30[31]
  • Meir Deutsch (* 1898, Sekerice – † Rusko?), pred deportáciou žil v Sandorfe[32]
  • Alexander Deutsch (* 12. marec 1901, Sandorf – † 20. september 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Sandorfe[33]
  • Helena Bergerová (* 6. január 1929 – † Sobibor), pred deportáciou žila v Sandorfe č.d. 36[34]
  • Janka Bergerová (* 20. máj 1908 – † Sobibor), pred deportáciou žila v Sandorfe č.d. 36[35]
  • Judit Bergerová (* 30. apríl 1903, Sandorf – † neznáme), pred deportáciou žila vo Zvolene[36]
  • Ignatz Berger (* 7. október 1934 – † Sobibor), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36[37]
  • Henrich Berger (* 2. apríl 1930 – † Sobibor), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36[38]
  • Jozef Berger (* 14. január 1896 – † 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36[39]
  • Simon Berger (* 10. júl 1897, Sandorf – † 1942, Majdanek), pred deportáciou žil v Sandorfe č.d. 36
  • Ignác Vécsei (* 6. apríl 1883, Sandorf – † 1944), zmizol počas deportácií roku 1944[40]

Zoznam obetí nie je konečný.

V súčasnosti v Prievaloch nežije žiaden židovský občan. Pamiatky na židovskú komunitu (motlitebňa), boli zbúrané. Židovský cintorín je v dezolátnom stave, po celej ploche zarastený náletom drevín a buriny. Vo svahovitom teréne sú badateľné obrysy oplotenia, prístupovej cesty. Náhrobné kamene sú polámané a pováľané.

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ Nitra varmegye monografiaja. Budapešť : [s.n.], 1899.
  5. ↑ Farský úrad [online]. Oficiálne stránky obce Prievaly. Dostupné online.
  6. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  7. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  8. ↑ CHROMEK, Stanislav. Židovský cintorín, Prievaly [online]. kriz.epocha.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  9. ↑ Prievaly.sk - História obce [online]. new.prievaly.sk, [cit. 2019-09-06]. Dostupné online.
  10. ↑ Dominikánska knižnica [online]. www.knihydominikani.sk, [cit. 2019-12-29]. Dostupné online.
  11. ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  12. ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  13. ↑ Slovakia Census, 1869 [online]. familysearch.org; Bytča, Banská Bystrica, and Nitra Regional Archives., 3 November 2015, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  14. ↑ Prievaly.sk - Obyvateľstvo v minulosti [online]. new.prievaly.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  15. ↑ Výsledky vyhľadávania - Likvidácie živností a podnikov Židov [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  16. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.
  17. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  18. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  19. ↑ a b yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  20. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  21. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  22. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  23. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  24. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  25. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  26. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  27. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  28. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  29. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  30. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  31. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  32. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  33. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  34. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  35. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  36. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  37. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  38. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  39. ↑ yvng.yadvashem.org, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  40. ↑ SLOVAKIA, KIOS s r o | Radlinského 40a | SK-921 01 Piešťany |. Piešťanské informačné centrum - Vécsei Ignác [online]. www.pic-piestany.sk, [cit. 2019-09-09]. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prievaly

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prievaly&oldid=7091172“