Antimonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Antimonit
Antimonit
Antimonit z bane Baia Sprie v Rumunsku
Sb2S3
Všeobecné informácie
Trieda Sulfidy a sulfosoli
Zaradenie 2/D.08-20
Rok objavenia 1832
Pôvod názvu podľa zloženia
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava rombická
Bodová grupa mmm
Priestorová grupa Pbnm
Mriežkové param. a=11,229 Å
b=11,31 Å
c=3,893 Å
V=494,41
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, zrnitý, prizmatické kryštálové drúzy, predĺžené podľa {001}
Zrasty vzácne, planárne zrasty podľa plôch {130}, {120} a {310}
Optické vlastnosti
Farba(y) šedý, čierny
Farba vrypu šedočierny
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 34,20 55,20
420 33,60 54,50
440 33,00 53,80
460 32,80 52,80
480 32,80 51,80
500 32,80 50,70
520 32,80 49,50
540 32,60 48,50
560 31,80 46,80
580 31,20 45,50
600 30,70 44,40
620 30,60 43,50
640 30,80 42,60
660 31,20 41,80
680 31,00 41,20
700 30,60 40,50
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2
Hustota 4,63 kg.dm−3
Štiepateľnosť výborná podľa plochy {010}
Lom nepravidelný
Ostatné
Rozpustnosť v kys. chlorovodíkovej
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Antimonit (alebo stibnit) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky sulfid antimonitý - Sb2S3.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Tento minerál vytvára prizmatické kryštály, často s pozdĺžnym ryhovaním. Vyskytuje sa však aj v ihlicovitej, zrnitej alebo steblovitej forme. Bežne tvorí masívne (hrubo až jemnozrnné) agregáty[1]. Jeho farba aj vryp sú olovenosivé až čierne. Antimonit je nepriehľadný a má kovový lesk.[2] Patrí medzi opakné minerály.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa v nízkoteplotných hydrotermálnych žilách a v ložiskách, kde sa pôvodná hornina úplne alebo čiastočne nahradzuje novým materiálom z cirkulujúcich hydrotermálnych roztokov.[2] Bývá sprevádzaný kremeňom, sfaleritom, galenitom, arzenopyritom, cinabaritom, zlatom a ďalšími. Je hlavním zdrojom antimónu.[3] Hustota sa pohybuje od 4,52 do 4,62 g.cm3. Obsahuje 71,45-71,69 antimónu a 28,42-28,31 síry[4].

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Antimonit sa ľahko taví v plameni sviečky alebo zápalky. Rozpúšťa sa v kyseline chlorovodíkovej.[2] Tvrdosť 2 podľa Mohsa.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v hydrotermálnych nízkoteplotných žilách viazaných na kyselé magmatity.[3] Tiež v metasomatických ložiskách a sedimentoch horúcich prameňov.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Známy je najmä z Čínskej provincie Hunan, kde je intenzívne ťažený (baňa Xikuangšan). Tunajšia ťažba predstavuje až 80% svetovej produkcie[5]. Vyskytuje sa i v Japonsku, USA (hlavne Nevada, mineralogické výskyty v štátoch Arkansas, Idaho, Kalifornia a Aljaška), Taliansku, Peru, Nemecku, Alžírsku, Thajsku, Kanade, Mexiku, Bolívii a Francúzsku. Pekné kryštály sú známe i z okresov Baia Sprie, Herja a Baia Mare v Rumunsku[1].

V Českom masíve ho možno nájsť pri Milošove a Krásnej Hore.[3]

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska je antimón ťažený už od 17. storočia. Ťažba na poslednom aktívnom ložisku v Dúbrave bola ukončená v roku 1991.

Antimónová mineralizácia je situovaná v kryštaliniku tatrika v Malých Karpatoch, kde s ňou asociuje arzenopyritová a zlatá mineralizácia (Pezinok, Pernek, Kuchyňa), podobne v Nízkych Tatrách, kde sa navyše vyskytuje i barit, pyrit a tetraedrit (Medzibrod, Jasenie, Partizánska Ľupča-Magurka a Dúbrava); tiež v gemeriku, kde však nedosahuje ložiskové parametre (Poproč, Betliar, Kojšov, Rožňava, Slovinky (Ostrý vrch), Smolník, Zlatá Idka, Chyžné). Mladšie výskyty sú viazané na neovulkanity stredného Slovenska (Kremnica, Malá Lehota) a východného Slovenska (Zlatá Baňa, Kokošovce)[5][2].

Opustené a zle zakonzervované banské diela po ťažbe antimónu sú výraznou environmentálnou záťažou. Okolité prostredie môže byť znečistené arzénom a antimónom, zinkom, železom, niklom a olovom.[6]

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Je cenený medzi zberateľmi. V priemysle sa používa pri výrobe skla. Využíva sa i ako traskavina do rozbušiek, bezpečnostných zápaliek a pyrotechnických pomôcok. V minulosti sa používal pri odpaľovaní fotografických bleskov, od tohto použitia sa však upustilo pre jeho zdravotnú závadnosť a citlivosť na statickú elektrinu.[7] V elektrotechnike sa v súčasnosti skúma jeho využitie pri výrobe lítiových akumulátorov.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, s. 367-368
  2. a b c d Antimonit - Sb2S3. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
  3. a b c PETRÁNEK, J. Antimonit. On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
  4. Handbook of Mineralogy [online]. rruff.geo.arizona.edu, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
  6. Jurkovič, Ľ., Šottník, P., Fľaková, R., Jankulár, M., Ženišová, Z., Vaclík, M., 2010, Opustené Sb ložisko Poproč – zdroj kontaminácie prírodných zložiek v povodí Olšavy. Mineralia Slovaca, 42, s. 109 – 120
  7. Pyrotechnic Chemicals [online]. pyrouniverse.com, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Kundu, M., Mahanty, S., Nath Basu, R., 2009, Lithium antimonite: A new class of anode material for lithium-ion battery. Electrochemistry Communications, 11, 7, s. 1389-1392

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • www.mindat.org - antimonnit na mineralogickej databáze