Antimonit
| Antimonit | |||
|---|---|---|---|
 Antimonit z bane Baia Sprie v Rumunsku |
|||
| Sb2S3 | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Sulfidy a sulfosoli | ||
| Zaradenie | 2/D.08-20 | ||
| Rok objavenia | 1832 | ||
| Pôvod názvu | podľa zloženia | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | rombická | ||
| Bodová grupa | mmm | ||
| Priestorová grupa | Pbnm | ||
| Mriežkové param. | a=11,229 Å b=11,31 Å c=3,893 Å V=494,41 Z=4 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, zrnitý, prizmatické kryštálové drúzy, predĺžené podľa {001} | ||
| Zrasty | vzácne, planárne zrasty podľa plôch {130}, {120} a {310} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | šedý, čierny | ||
| Farba vrypu | šedočierny | ||
| Lesk | kovový | ||
| Priesvitnosť | opakný | ||
| Odrazivosť na vzduchu |
λ (nm) | R1 (%) | R2 (%) |
| 400 | 34,20 | 55,20 | |
| 420 | 33,60 | 54,50 | |
| 440 | 33,00 | 53,80 | |
| 460 | 32,80 | 52,80 | |
| 480 | 32,80 | 51,80 | |
| 500 | 32,80 | 50,70 | |
| 520 | 32,80 | 49,50 | |
| 540 | 32,60 | 48,50 | |
| 560 | 31,80 | 46,80 | |
| 580 | 31,20 | 45,50 | |
| 600 | 30,70 | 44,40 | |
| 620 | 30,60 | 43,50 | |
| 640 | 30,80 | 42,60 | |
| 660 | 31,20 | 41,80 | |
| 680 | 31,00 | 41,20 | |
| 700 | 30,60 | 40,50 | |
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 2 | ||
| Hustota | 4,63 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná podľa plochy {010} | ||
| Lom | nepravidelný | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | v kys. chlorovodíkovej | ||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Antimonit (alebo stibnit) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky sulfid antimonitý - Sb2S3.
Obsah |
[upraviť] Charakteristika
Tento minerál vytvára prizmatické kryštály, často s pozdĺžnym ryhovaním. Vyskytuje sa však aj v ihlicovitej, zrnitej alebo steblovitej forme. Bežne tvorí masívne (hrubo až jemnozrnné) agregáty[1]. Jeho farba aj vryp sú olovenosivé až čierne. Antimonit je nepriehľadný a má kovový lesk.[2] Patrí medzi opakné minerály.
[upraviť] Vznik
Tvorí sa v nízkoteplotných hydrotermálnych žilách a v ložiskách, kde sa pôvodná hornina úplne alebo čiastočne nahradzuje novým materiálom z cirkulujúcich hydrotermálnych roztokov.[2] Bývá sprevádzaný kremeňom, sfaleritom, galenitom, arzenopyritom, cinabaritom, zlatom a ďalšími. Je hlavním zdrojom antimónu.[3] Hustota sa pohybuje od 4,52 do 4,62 g.cm3. Obsahuje 71,45-71,69 antimónu a 28,42-28,31 síry[4].
[upraviť] Poznávanie
Antimonit sa ľahko taví v plameni sviečky alebo zápalky. Rozpúšťa sa v kyseline chlorovodíkovej.[2] Tvrdosť 2 podľa Mohsa.
[upraviť] Výskyt
Vyskytuje sa v hydrotermálnych nízkoteplotných žilách viazaných na kyselé magmatity.[3] Tiež v metasomatických ložiskách a sedimentoch horúcich prameňov.
[upraviť] Lokality
[upraviť] Vo svete
Známy je najmä z Čínskej provincie Hunan, kde je intenzívne ťažený (baňa Xikuangšan). Tunajšia ťažba predstavuje až 80% svetovej produkcie[5]. Vyskytuje sa i v Japonsku, USA (hlavne Nevada, mineralogické výskyty v štátoch Arkansas, Idaho, Kalifornia a Aljaška), Taliansku, Peru, Nemecku, Alžírsku, Thajsku, Kanade, Mexiku, Bolívii a Francúzsku. Pekné kryštály sú známe i z okresov Baia Sprie, Herja a Baia Mare v Rumunsku[1].
V Českom masíve ho možno nájsť pri Milošove a Krásnej Hore.[3]
[upraviť] Na Slovensku
Na území Slovenska je antimón ťažený už od 17. storočia. Ťažba na poslednom aktívnom ložisku v Dúbrave bola ukončená v roku 1991.
Antimónová mineralizácia je situovaná v kryštaliniku tatrika v Malých Karpatoch, kde s ňou asociuje arzenopyritová a zlatá mineralizácia (Pezinok, Pernek, Kuchyňa), podobne v Nízkych Tatrách, kde sa navyše vyskytuje i barit, pyrit a tetraedrit (Medzibrod, Jasenie, Partizánska Ľupča-Magurka a Dúbrava); tiež v gemeriku, kde však nedosahuje ložiskové parametre (Poproč, Betliar, Kojšov, Rožňava, Slovinky (Ostrý vrch), Smolník, Zlatá Idka, Chyžné). Mladšie výskyty sú viazané na neovulkanity stredného Slovenska (Kremnica, Malá Lehota) a východného Slovenska (Zlatá Baňa, Kokošovce)[5][2].
Opustené a zle zakonzervované banské diela po ťažbe antimónu sú výraznou environmentálnou záťažou. Okolité prostredie môže byť znečistené arzénom a antimónom, zinkom, železom, niklom a olovom.[6]
[upraviť] Ekonomický význam
Je cenený medzi zberateľmi. V priemysle sa používa pri výrobe skla. Využíva sa i ako traskavina do rozbušiek, bezpečnostných zápaliek a pyrotechnických pomôcok. V minulosti sa používal pri odpaľovaní fotografických bleskov, od tohto použitia sa však upustilo pre jeho zdravotnú závadnosť a citlivosť na statickú elektrinu.[7] V elektrotechnike sa v súčasnosti skúma jeho využitie pri výrobe lítiových akumulátorov.[8]
[upraviť] Referencie
- ↑ a b Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, s. 367-368
- ↑ a b c d Antimonit - Sb2S3. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c PETRÁNEK, J. Antimonit. On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online.
- ↑ Handbook of Mineralogy [online]. rruff.geo.arizona.edu, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Michaeli, E., 2006, Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- ↑ Jurkovič, Ľ., Šottník, P., Fľaková, R., Jankulár, M., Ženišová, Z., Vaclík, M., 2010, Opustené Sb ložisko Poproč – zdroj kontaminácie prírodných zložiek v povodí Olšavy. Mineralia Slovaca, 42, s. 109 – 120
- ↑ Pyrotechnic Chemicals [online]. pyrouniverse.com, [cit. 2010-05-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Kundu, M., Mahanty, S., Nath Basu, R., 2009, Lithium antimonite: A new class of anode material for lithium-ion battery. Electrochemistry Communications, 11, 7, s. 1389-1392
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
[upraviť] Externé odkazy
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- www.mindat.org - antimonnit na mineralogickej databáze
