Elektrický rušeň 180
| Elektrický rušeň radu 180 | |
.jpg) | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 90 km/h |
| Trvalý výkon | 2 610 kW (stroj 002) 3 048 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Regulácia výkonu | odporová |
| Trakčný motor | AD 4346 gT |
| Prenos krútiaceho momentu | Lamelová spojka Sécheron |
| Usporiadanie pojazdu | Co´Co´ |
| Trvalá ťažná sila | 196 kN (stroj 002) 323 kN |
| Maximálna ťažná sila | 345 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 125 m |
| Hmotnosť | 119 t |
| Adhézna hmotnosť | 119 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 18 800 mm |
| Šírka | 2 950 mm |
| Výška | 4 800 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD), ČD Cargo |
| Rok výroby | 1958,1959 |
| Počet vyrobených kusov | 2 |
| V prevádzke v období | 1958 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | E 669.0 |
| Továrenské označenie | Škoda 23E |
Elektrický rušeň 180 (predtým E 669.0, továrenské označenie Škoda 23E) je rušeň určený pre nákladnú dopravu na jednosmernej napájaciej sústave 3 kV. Boli vyrobené dva prototypové kusy, firmou Škoda Plzeň, vtedy nazývané Závody V. I. Lenina, v rokoch 1958 a 1959.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Potom čo sa ukázalo, že pôvodná téza univerzálneho rušňa pre osobnú aj nákladnú dopravu u rady 140 zlyhala kvôli nedostatočnej ťažnej sile a výkonu, objednali si ČSD nový typ rušňa s vyšším výkonom a šiestimi nápravami, ktoré by lepšie vyhovovali náročným podmienkam na trati Praha - Košice. Pôvodné prevedenie rušňov bolo so šiestimi elektromotormi s výkonom 508 kW a prevodovým pomerom pre rýchlosť 120 km/h. Ukázalo sa však, že ich výkon a ťažná sila spôsobuje veľa problémov s roztrhaním skrutkovky (súčasť spriahadla medzi vagónmi). Preto boli u jedného rušňa dosadené nové motory s nižším výkonom 435 kW, ktoré boli neskôr dosadené na rušne radu 181 a boli teda na tomto stroji vyskúšané (celkový výkon rušňa poklesol na 2 610 kW). Druhému rušňu bol rovno dosadený nový typ podvozku a výkon zostal na 3 048 kW.
Okrem dvoch prototypových strojov pre ČSD boli vyrobené dva ďalšie takmer zhodné pre Sovietsky zväz (Škoda 25E).
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň je skriňového typu, s dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, medzi nimi sa nachádza strojovňa. Čelné okna na stanovišti, sú štvordielne. Skriňa má jednej strane žalúzie kvôli nasávaniu chladiaceho vzduchu (prvé použitie tohto systému u nás). Má dva trojnápravové podvozky, so šiestimi elektromotormi.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne boli od výrobcu odovzdané do depa Praha hlavní nádraží, odkiaľ potom putovali do Českej Třebovej, kde sú deponované dodnes. V roku 1995 boli oba stroje opravené a opatrené pôvodným náterom. Kým jeden stroj je prevádzkový a je vedený ako múzejný, druhý je zatiaľ odstavený a čaká na opätovné oživenie, o ktorom sa uvažuje.
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 180
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Rušeň radu 180 na stránkach zameraných na prototypové a unikátne stroje, podrobnejší popis a fotogaléria
- Rušeň radu 180 v atlase lokomotív
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 180 na českej Wikipédii.