Motorový rušeň 731
| Motorový rušeň radu 731 | |
 Rušeň 731-035-2 v stanici Kežmarok | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 80 km/h |
| Motor | K 6 S 230 DR |
| Trvalý výkon | 600 kW |
| Prenos výkonu | elektrický zmiešaný |
| Objem paliva | 4000 l |
| Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
| Maximálna ťažná sila | 205 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 80 m |
| Hmotnosť | 68 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 15 260 mm |
| Priemer kolies | 1 000 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ČKD |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ŽSR), ČD, ZSSK a privátni dopravcovia |
| Rok výroby | 1988 - 1992 |
| Počet vyrobených kusov | 62 |
| V prevádzke v období | 1988 - súčasnosť |
Motorový rušeň radu 731 je dieselelektrický rušeň určený pre stredne ťažký posun a nákladné vlaky. Rušeň je zdokonalenou verziou starších rušňov radu 730, predovšetkým po ergonomickej stránke (zlepšený výhľad obsluhy a z miesta pre posunovača, blokové usporiadanie agregátov a ich prístupnosť veľkoplošnými dverami), pribudla aj elektrodynamická brzda a k ďalšiemu zdokonaleniu prispel tiež rýchly vývoj elektroniky.
Rušne vyrábala firma ČKD Praha v počte 62 kusov (dva prototypy v roku 1988 a dve tridsať-kusové série v rokoch 1991–1992). Ďalších 60 bolo objednaných, ale táto objednávka bola zrušená.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň má kapotové usporiadanie so stredovou vežovitou kabínou rušňovodiča, ktorá oproti rade 730 umožňuje lepší výhľad (je stavaná do väčšieho obrysu vďaka čomu má rušňovodič lepší bočný výhľad pri posune a kabína má aj väčšie čelné sklá). V kabíne sú dve diagonálne usporiadané ovládacie stanovištia. Od kabíny na obidve strany pokračujú zúžené a znížené predstavky, pričom pri dlhšom, prednom, je kapota ešte montážne rozdelená na prednú a strednú.
V prednej kapote je uložený blok chladenia spaľovacieho motora, prevodovka pomocných pohonov, kompresor typu K3-lok-3, elektricky poháňaný ventilátor chladenia trakčných motorov predného podvozku, pomocné elektrické stroje, pomocný pneumatický rozvádzač a skriňa líniového vlakového zabezpečovača.
V strednej kapote je uložený motorgenerátor skladajúci sa z Vznetového motora ČKD K 6 S 230 DR spojeného s trakčným alternátorom ČKD typu TA 604 A, ďalej ventilátor chladenia trakčných motorov zadného podvozku, ďalšie pomocné elektrické stroje, trakčný usmerňovač a tlmič výfuku. Vznetový motor je preplňovaný turbodúchadlom, avšak bez medzichladiča plniaceho vzduchu a teda so zníženým výkonom oproti prevedeniu pri rušni radu 742. Rušeň je vybavený centrálnym elektronickým regulátorom, združujúcim regulátor naftového motora s reguláciou elektrického prenosu výkonu a elektrodynamickej brzdy.
V zadnej, kratšie kapote je umiestnený elektrický rozvádzač, blok prístrojov vzduchotechniky a zvisle prefukovaný odporník elektrodynamickej brzdy.
Rušeň má dva dvojnápravové podvozky obvyklého prevedenia ČKD. Skriňa rušňa je na podvozkoch uložená prostredníctvom šikmých pryžokovových stĺpikov a pozdĺžne síly sa prenášajú nízko uloženým ťažným čapom. Každé dvojkolesie poháňa jeden jednosmerný sériový trakčný elektromotor ČKD typu TE 015 C.
Hlavný rám je oproti rušňu 730 úplne prepracovaný (je nižší). Naftová nádrž, zavesená pod hlavným rámom medzi podvozkami je pri sériových rušňoch upravená ako trojdielna, aby pri poškodení neunikol celý jej obsah do okolitého prostredia. Za nárazníkmi sú umiestnené novo vyvinuté deformačné prvky, ktoré majú až do istej veľkosti energie čelného nárazu ochrániť nosné časti hlavného rámu a agregáty rušňa pred poškodením. Rušeň nemá žiadne zariadenie na vykurovanie vlakovej súpravy.
Veľa použitých prvkov (nie však elektronický regulátor) je unifikovaných so súčasne vyrábaným priemyslovým („hutným“) rušňom rady T 419.1, neskôr preznačeným na rad 730.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne boli z výroby pridelené do väčšiny veľkých rušňových dep na území Česka, na Slovensko bolo dodaných iba niekoľko rušňov do RD Spišská Nová Ves, kde stále ostávajú v prevádzke. Hlavnou náplňou ich práce je posun a zostavovanie vlakov v zoraďovacích staniciach, prieťahy súprav medzi stanicami a ľahké nákladné vlaky na miestnych tratiach. Pred oddelením nákladnej dopravy do samostatných firiem boli občas nasadzované aj na osobné vlaky, dnes už to nie je možné. Ich zaradenie do prevádzky umožnilo odstaviť staré rušne rady 720, 721, 725, 726 a zhospodárniť dopravu. Po odstavení väčšiny rušňov rady 730 prevzali ich výkony práve stroje typu 731. Na území Česka je najviac strojov tejto rady prevádzkovaných na Olomoucku a Ostravsku, menšie počty sú dislokované v depách Ústí nad Labem, Brno, Břeclav a ďalších.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Motorový rušeň 731
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 731 na českej Wikipédii.