Ernest Hemingway

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ernest Hemingway
Ernest Hemingway
americký spisovateľ
Narodenie 21. júl 1899
Oak Park, Illinois, USA
Úmrtie 2. júl 1961 (61 rokov)
Ketchum, Idaho, USA
Podpis Ernest Hemingway, podpis
Nositeľ Nobelovej ceny

Ernest Miller Hemingway (* 21. júl 1899, Oak Park, štát Illinois, USA - † 2. júl 1961, Ketchum štát Idaho USA) bol americký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (1954) a Pulitzerovej ceny (1953). Je považovaný za spisovateľa Stratenej generácie a za jedného z najdôležitejších autorov amerického realizmu. Bol novinárom a vojnovým korešpondentom.

Obsah

Životopis [upraviť]

Detstvo [upraviť]

Narodil sa v rodine vidieckeho lekára Clarenca Edmondsa Hemingwaya a speváčky Grace Hallovej Hemingwayovej. Bol prvým synom a druhým dieťaťom v rodine. Mal staršiu sestru Marcelline a po Ernestovi nasledovali Ursula, Madelaine, Carol a druhý syn Leicester. Rodina žila pokojným životom vyšších vrstiev. Hemingway vyrastal vo veľkom viktoriánskom dome, ktorý patril jeho ovdovenému starému otcovi z matkinej strany, Ernestovi Hallovi. Jeho matka bola veľmi citlivá žena a výborná hudobníčka (pokúšala sa vybudovať si kariéru ako operná speváčka), ktorá dúfala, že jej syn zdedí po nej lásku k hudbe a bude kráčať v jej šľapajách. Jeho otec zas miloval prírodu, bol lovcom a vášnivým rybárom, a túto lásku k prírode a lovu vzbudil aj v svojom synovi. Hemingwayovu lásku k prírode podporovali tiež časté pobyty v ich dome Windemere, ktorý sa nachádzal na brehu Walloonskeho jazera v Michigane, v ktorom trávili väčšinu letných prázdnin. Vďaka týmto skorým kontaktom s prírodou si Hemingway vybudoval celoživotný hlboký vzťah k prírode, safari, poľovačkám a dobrodružným výpravám. Keď mal 10 rokov, zúčastnil sa safari v Afrike, kde si ho pod svoje krídla vzal Theodore Roosevelt.

Jeho vzťahy s rodičmi boli veľmi komplikované. S otcom vychádzal veľmi dobre, no jeho vzťah k matke bol problematický; neskoršie sa o nej vyjadroval veľmi zle. Jeho matka túžila po dvojičkách, no keď im neboli dopriate, tak sa rozhodla obliekať i česať obe svoje najstaršie deti (Marcelline a Ernesta) do dievčenských šatočiek, aby tak vzbudzovala dojem, že sú dvojičky, hoci Marcelline bola o osemnásť mesiacov staršia. Toto jej správanie ovplyvnilo Hemingwaya na celý život a premietlo sa nielen do jeho vzťahu k matke, ale i v jeho neskoršej tvorbe.

Mladosť [upraviť]

Ernest Hemingway v uniforme počas prvej svetovej vojny

Hemingway navštevoval v rokoch 1913 – 1917 Oak Park and River Forest High School v Oak Park, v Illinois. Bol skvelým žiakom, ktorý exceloval v športe i v školskej lavici, hoci mu išla lepšie angličtina ako matematika. Venoval sa aktívne boxu a futbalu. Po ukončení štúdia na strednej škole nemal záujem pokračovať vo vzdelávaní.

Dospelosť [upraviť]

Ako osemnásťročný začal publikovať svoje prvé práce v Kansas City Star, kde však pracoval len 6 mesiacov (17. október 1917 – 30. apríl 1918), a napokon sa proti otcovej vôli rozhodol vstúpiť do armády, aby mohol vidieť na vlastné oči dianie v prvej svetovej vojne. Ako člen Červeného kríža v roku 1918 odišiel na palube lode Chicago do Európy do služby v American Field Service. Pripojil sa k ambulantnej jednotke na fronte vo Francúzsku. Nejaký čas sa zdržal v Paríži, no napriek tomu, že tam mohol zostať v pomernom bezpečí, chcel sa dostať čo najbližšie k bojovej línii. Jeho kroky viedli smerom k talianskemu frontu, kde sa stal svedkom brutality vojny a už v prvý deň jeho služby na fronte ním otriasol pohľad na smrť. Napriek tomu však až do konca 1. svetovej vojny slúžil ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na talianskom fronte.

8.júla 1918 ho zranil rakúsky šrapnel a stal sa tak prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte. V nemocnici sa zoznámil s ošetrovateľkou Agnes Hannah von Kurowsky, s ktorou prežil krátky románik, hoci podľa svedkov vzťah nedosiahol až takú intenzitu, akú neskôr opisuje v autobiografickom románe Zbohom zbraniam. V polovici októbra sestru preložili do Florencie, ale naďalej si písali. Neskôr pracoval ako vojnový dopisovateľ v Iraku.

21.januára 1919 sa Hemingway vrátil do USA. Doma sa zotavoval a pokúšal sa písať. V marci 1919 dostal od Agnes list, ktorým ho definitívne odmietla. Po vojne odchádza v januári 1920 do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala "stratenou generáciou".

Bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku na strane republikánov, počas 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Zúčastnil sa aj lovu na nemecké ponorky v Karibskom mori na svojej súkromnej jachte "Pilar" v okolí Kuby. Hemingway bol štyrikrát ženatý. Niektoré jeho manželstvá boli romantické a niektoré z rozumu.

Samovražda [upraviť]

Posledné roky svojho života prežil na Kube. Strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba naňho pôsobili deštruktívne, preto sa viackrát pokúsil spáchať samovraždu. Depresia ho 2. júla 1961 dohnala až k trinástemu pokusu o samovraždu, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne, čomu odporuje fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník.

Tvorba [upraviť]

Od januára 1916 prispieval reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavovali jeho prvé poviedky; jedna sa zaoberala Indiánmi a druhá bola z boxerského prostredia. Za novelu Starec a more bol v roku 1954 odmenený Nobelovu cenu. Práve v súvislosti s touto novelou ho kritika začala považovať za najväčšiu postavu americkej literatúry prvej polovice 20. storočia. Na vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba skončila.

Ocenenia [upraviť]

Dielo [upraviť]

Romány [upraviť]

  • 1926 - Slnko aj vychádza (The Sun Also Rises), román vyjadrujúci sklamanie intelektuálov po 1. svetovej vojne (vo Veľkej Británii vyšiel tiež pod názvom Fiesta)
  • 1926 - Jarné riavy (The Torrents of Spring), román vyjadrujúci sklamanie intelektuálov po 1. svetovej vojne
  • 1929 - Zbohom zbraniam (A Farewell to Arms), príbeh lásky medzi zraneným americkým vojakom a jeho mladou anglickou ošetrovateľkou v talianskej nemocnici
  • 1937 - Mať a nemať (To Have and Have Not)
  • 1940 - Komu zvonia do hrobu (For Whom the Bell Tolls), román sa odohráva počas troch dní uprostred španielskej občianskej vojny. Americký dobrovolník Robert Jordan ich prežije na strane republikánov, kde sa zamiluje do dcéry starostu, ktorého zavraždili fašisti. Keď sa partizáni rozhodnú vyhodiť do vzduchu most, po ktorom by nepriateľ mohol prepravovať posily a zásoby, Jordan síce pochybuje o tom, že by ich akcia mohla byť úspešná, no napokon sa pripojí k partizánom. Most sa im síce podarí zničiť, ale jeho spoločník zomiera a Jordan sám vyviazne so zlomenou nohou. Nedokáže pokračovať v pochode, a tak mu ostáva len čakať na smrť. Jordan tvorí typický obraz hemingwayovského hrdinu - mužného, odvážneho, milujúceho slobodu a nedbajúceho na nebezpečenstvo a zlo. Význam však nemá jeho smrť, ale to, pre čo zomrel.
  • 1950 - Cez rieku a do tieňa stromov (Across the River and Into the Trees)
  • 1970 - Ostrovy v prúde (Islands in the Stream), zo života maliara Thomasa Hudsona
  • 1986 - Rajská záhrada (kniha) (The Garden of Eden)
  • 1999 - Posledné safari (True at First Light)
  • 2005 - Pod Kilimandžárom (Under Kilimanjaro)

Zbierky poviedok [upraviť]

Novela [upraviť]

  • 1952 - Starec a more (The Old Man and the Sea), starý kubánsky rybár Santiago sa po mnohých neúspešných lovoch s malým chlapcom vydáva na more sám. Uloví obrovskú rybu, s ktorou zápasí dva dni, než ju zdolá. Boj s rybou ho však príliš vysilí, a tak premýšľa, čo s tou rybou urobí a ako sa bude mať, no mŕtvu rybu zacítia žraloky, a tak sa napokon domov vracia len s jej kostrou. Novela vyzdvihuje nie beznádej starého rybára, ktorý prišiel o možnosť splniť si svoje sny, ale jeho silu urobiť všetko pre to, aby dosiahol svoje vysnívané ciele. Táto novela je posledným dielom, ktoré Hemingway napísal.

Antológia [upraviť]

Literatúra faktu [upraviť]

Životopisy o Hemingwayovi [upraviť]

Filmové adaptácie (USA/Veľká Británia) [upraviť]

Iné projekty [upraviť]
1901 – 1925
1926 – 1950
1951 – 1975
1976 – 2000
2001 – 

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ernest_Hemingway&oldid=5307107“