Pálenica (vrch v Západných Tatrách)
| Pálenica | |
| vrch | |
 Pálenica nad rovnomenným sedlom
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Bobrovec, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 1 752,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′34″S 19°40′02″V / 49,2262°S 19,6671°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke zo Zuberca
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pálenica (1 752,6 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Bobroveckej doliny, nad obcou Zuberec, približne 13 km juhovýchodne od Tvrdošína.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na západe Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Roháče.[3] Masív leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Bobrovec a Zuberec.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaný Zuberec a západne ležiace Huty, juhozápadne sa nachádzajú Liptovské Matiašovce, južne Bobrovček, Jalovec a Žiar a severovýchodne Oravice.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pálenica leží v hlavnom hrebeni, medzi Sivým vrchom (1 805 m n. m.) a Brestovou (1 903 m n. m.), nad rovnomenným sedlom. Severným smerom z vrchu vybieha rázsocha na Veľký Klin (1 553 m n. m.). Severovýchodne leží Dolina Voliarisko, ktorou vodu do Studeného potoka v povodí Oravy odvádza potok Voliarisko, severozápadnú časť odvdňuje potok Pribišská. Južné svahy hrebeňa padajú do Bobroveckej doliny, ktorou vodu odvádza Poliansky potok do Jalovčanky v povodí Váhu.[1][2]
Západným smerom leží Ostrý grúň (1 216 m n. m.), Machy (1 202 m n. m.), Malý Klin (1 426 m n. m.), Kopec (1 251 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Sivý vrch (1 805 m n. m.), južným Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), východným Spálená (2 083 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), sedlom oddelený Zuberec (1 806 m n. m.) a Predný Salatín (1 624 m n. m.) a severným Osobitá (1 687 m n. m.), Okolík (1 328 m n. m.), Skorušina (1 314 m n. m.), Štít (1 310 m n. m.), Mikulovka (1 193 m n. m.), Javorková (1 141 m n. m.) a Veľký Klin (1 553 m n. m.).[1] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Sčasti bralnatý, no z väčšej časti nesúvislým porastom kosodreviny pokrytý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Skorušinské vrchy, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu z Hút cez Sivý vrch (1 805 m n. m.) a sedlo Pálenica
- od východu z Baníkova (2 178 m n. m.) cez Brestovú (1 903 m n. m.)
- po
modrej značke zo Zverovky cez Predný Salatín - po
žltej značke cez sedlo Pálenica:
- od severu zo Zuberca cez Ostrý grúň
- od juhu z Jalovca cez Bobroveckú dolinu[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-10]. Dostupné online.