Santiago Calatrava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Santiago Calatrava
rod. Santiago Calatrava Valls
Dielo
Významné stavby Puente del Alamillo, Turning Torso
Ocenenia
Zlatá medaila AIA
Osobné informácie
Narodenie 28. júl 1951 (63 rokov)
  Benimamet, Valencia, Španielsko

Santiago Calatrava Valls, PhD (* 28. júl, 1951 Benimamet, Valencia) je španielsky architekt, sochár a stavebný inžinier. Patrí medzi popredných svetových architektov a je medzinárodne uznávaný. Ateliéry má vo viacerých významných svetových metropolách, akými sú Paríž a New York, ako miesto jeho hlavnej kancelárie a svojho pôsobiska udáva Zürich vo Švajčiarsku.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Calatrava začal svoje štúdium architektúry vo Valencii kde navštevoval školu Escuela Technica Superior de Arquitectura v rokoch 1969 – 1974. Po získaní diplomu sa prihlásil na vysokú školu technickú v Zürichu, Swiss Federal Institute of Technology (ETH) v rokoch 1975 – 1979, na ktorej získal nové vedomosti v obore statika konštrukcií. Doktorantský titul dostal v roku 1981 za tému priestorových rámov. Plynule rozpráva španielsky, anglicky, francúzsky a nemecky.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Calatravové začiatky sa viažu najmä k mostom a vlakovým staniciam, ktorými dodal pozemnému staviteľstvu nový rozmer. Obrat v jeho kariére nastal vďaka elegantnej a odvážnej Telekomunikačnej veži Montjuic v Barcelone, Španielsku 1989 – 1992. Začal dostávať ponuky na projekty všetkých druhov. Prvou stavbou v Spojených Štátoch pod ktorú sa podpísal bolo Múzeum umenia v Milwaukee v štáte Wisconsin postavené v rokoch 1994 – 2001. Navrhovanie výškových stavieb začal s inovatívnym 54 poschodovým točitým vežiakom, ktorý nesie názov Turning Torso, nachádza sa v Malmö vo Švédsku a postavený bol v rokoch 1999 – 2003

Calatrava reprezentuje nový smer postavený na technickom know-how, no nemá nič spoločné s najmodernejšími technológiami. Medzi jeho dielami je komplexný vzťah a dbá na to, aby sa od seba líšili. Podľa jeho slov vytvára také štruktúry, ktoré by bolo možné posudzovať ako sochy a zakladá ich na osobných predstavách. Väčšinou používa biely betón. Popiera tým materiálovú rôznorodosť a necháva vyniknúť tvarovú podstatu. Jeho diela majú antropomorfný charakter. Častými motívmi, z ktorých čerpá, sú ľudské telo (oko, ruka, trup…) a príroda (vták, strom, kostra…). Veľký vplyv na Calatravovu tvorbu majú architekti Félix Candela a Antonio Gaudí, no aj maliari a sochári ako napr. Francisco Goya alebo Joan Miro. Je často označovaný ako pokračovateľ Gaudího diela a tvorca abstraktnej architektúry.

Calatrava ako sochár[upraviť | upraviť zdroj]

Calatrava je taktiež tvorivý sochár a maliar, pri navrhovaní stavieb často využiva jeho umelecké dovednosti z iných oborov a skĺbi ich do jedného celku. V roku 2005 usporiadal výstavu svojich umeleckých diel v New Yorkskom Metropolitan Museum of Art (Met), pod názvom „Santiago Calatrava: Sochárstvo v architektúre“. Výstavy jeho umeleckej tvorby sa objavili okrem iného aj v Nemecku, Anglicku, Španielsku a Taliansku.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Nedostatočná konštrukcia letiska a sklenené tabule mosta sú náchylné na poškodenie a ľahko podliehajú miestnym poveternostným podmienkam. V roku 1996 obdaroval mesto Benátky návrhom nového mosta na „Canal Grande“. Od tej doby projekt prešiel mnohými zmenami kvôli nestabilnej štruktúre a nadmernej hmotnosti mosta.

Významné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Dokončené[upraviť | upraviť zdroj]

Vo výstavbe/pláne[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia a uznania[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. High-rise towers on stilts plan for Liffey [online]. [Cit. 2009-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Santiago Calatrava: Sculpture into Architecture [online]. [Cit. 2009-12-09]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Santiago Calatrava, TASCHEN, Kolín, 2003, Philip Jodido
  • Moderní architektura, Rebo, Praha, 2006, Valeria Manferto De Fabianis
  • Současní architekti, Slovart, Praha, 2003, Philip Jodido

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]