Vyšná Magura
| Vyšná Magura | |
| vrch | |
 Vyšná Magura v popredí
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Pribylina, Jamník |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 2 095,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′10″S 19°47′47″V / 49,1860°S 19,7964°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Račkovej doliny
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vyšná Magura[1] (2 095,2 m n. m.[2], poľ. Wyżnia Magura) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku. Leží v hrebeni Otrhance nad Pribylinou, približne 15 km severne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Pribylina a Jamník.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Podbanské, južne ležiaca Liptovská Kokava a Pribylina a juhozápadne Jakubovany, Konská a Žiar.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyšná Magura leží v strednej časti hrebeňa Otrhancov, ktorý vedie z Hrubého vrchu (2 137 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier južným smerom na Jakubinu (2 194 m n. m.) a Ostredok (2 050 m n. m.). Hrebeň oddeľuje východne ležiacu Račkovu a západne situovanú Jamnícku dolinu. Nimi odteká voda z priľahlých svahov Jamníckym potokom a Račkovou, ktorá ústí do Belej v povodí Váhu.[3]
Východne sa nachádza Ježová (2 043 m n. m.), Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.) a Blyšť (2 169 m n. m.), severne leží Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Jakubinským sedlom (2 069 m) oddelená Jakubina (2 194 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.) a Volovec (2 063 m n. m.), západne Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.) a Malý Baranec (2 044 m n. m.) a južne Mládky (1 945 m n. m.), Klinovaté (1 555 m n. m.), Rysím sedlom (2 030 m) oddelený Ostredok (2 050 m), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Nižný Ostredok (1 714 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.) a Suchý hrádok (1 209 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[3] Masív je budovaný prevažne žulou.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Skalnato-hôľnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, Podtatranská kotlina a Nízke Tatry.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zelenej turistickej značke:
- z Pribyliny cez Úzku dolinu, Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny a Nižný Ostredok
- z Hrubého vrchu (2 137 m n. m.) v hlavnom hrebeni cez Jakubinu (2 194 m n. m.)[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-04]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Ostredok na Turistika.cz