Paul McCartney: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎1960–1970: The Beatles: rozšírenie a úprava podľa enwiki
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor The_Beatles_magical_mystery_tour_(cropped).jpg bol odstránený, pretože ho Rubin16 na Commons zmazal.
Riadok 61: Riadok 61:
Po [[Brian Epstein|Epsteinovej]] smrti v auguste 1967 vzniklo v skupine vákuum a začali uvažovať ako poračovať ďalej..{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=247}} McCartney sa postupne stal de facto vodcom a obchodným manažérom skupiny.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}} Po tejto zmene vedenia McCartney navrhol, aby skupina zrealizovala plán na výroby televízneho filmu, ktorým sa mal stať ''[[Magical Mystery Tour]]''. Podľa Marka Lewisohna bol projekt „v celom priebehu svojej realizácie administratívnou nočnou morou“.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=238–239}} McCartney do veľkej miery film režíroval, čo v skupine prinieslo prvé kritické reakcie.{{sfn|Gould|2007|pp=455–456}} Soundrack k filmu bol ale úspešnejší. Vyšiel vo Veľkej Británii ako šesťskladbové EP ([[Extended play|Extended Play]]), v USA pod rovnakým názvom ako album, ktorý bol doplnený piatimi skladbami z predošlých singlov skupiny.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Album ''Magical Mystery Tour'' dosiahol v tejto kompilácii v prých troch týždňoch od svojho vydania tržbu, vtedajší rekord pre spoločnosť Capitol, 8 miliónov dolárov.{{sfn|Harry|2000a|p=699}}
Po [[Brian Epstein|Epsteinovej]] smrti v auguste 1967 vzniklo v skupine vákuum a začali uvažovať ako poračovať ďalej..{{sfn|Brown|Gaines|2002|p=247}} McCartney sa postupne stal de facto vodcom a obchodným manažérom skupiny.{{sfn|Benitez|2010|pp=8–9}} Po tejto zmene vedenia McCartney navrhol, aby skupina zrealizovala plán na výroby televízneho filmu, ktorým sa mal stať ''[[Magical Mystery Tour]]''. Podľa Marka Lewisohna bol projekt „v celom priebehu svojej realizácie administratívnou nočnou morou“.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=238–239}} McCartney do veľkej miery film režíroval, čo v skupine prinieslo prvé kritické reakcie.{{sfn|Gould|2007|pp=455–456}} Soundrack k filmu bol ale úspešnejší. Vyšiel vo Veľkej Británii ako šesťskladbové EP ([[Extended play|Extended Play]]), v USA pod rovnakým názvom ako album, ktorý bol doplnený piatimi skladbami z predošlých singlov skupiny.{{sfn|Lewisohn|1992|pp=350–351}} Album ''Magical Mystery Tour'' dosiahol v tejto kompilácii v prých troch týždňoch od svojho vydania tržbu, vtedajší rekord pre spoločnosť Capitol, 8 miliónov dolárov.{{sfn|Harry|2000a|p=699}}



[[Súbor:The Beatles magical mystery tour (cropped).jpg|thumb|McCartney (vparvo) s kapelou The Beatles v roku 1967 pri nakrúcaní filmu ''[[Magical Mystery Tour]]'']]
Animovaný film Beatles ''[[Yellow Submarine]]'', voľne založený na imaginárnom svete vyvolanom McCartneyho skladbou z roku 1966, mal premiéru v júli 1968. Hoci kritici film pre jeho vizuálny štýl, humor a hudbu obdivovali, album so soundtrackom, ktorý vyšiel o šesť mesiacov neskôr sa s nadšenou odozvou na trhu nestretol.<ref>{{harvbz|Gould|2007|p=487}}: Critical response; {{harvbz|Lewisohn|1992|p=278}}: Filming of the promotional trailer, {{harvbz|Lewisohn|1992|p=304}}: ''Yellow Submarine'' soundtrack release.</ref> Koncom roku 1968 sa vzťahy v kapele zhoršovali. Napätie rástlo aj počas nahrávania ich eponymného dvojalbumu známeho tiež ako „[[The Beatles (album)|Biely album]]“. Napätie sa sa zhoršovalo aj nasledujúci rok počas nahrávania projektu ''[[Let It Be (album The Beatles)|Let It Be]]''. McCartney o tom hovoril: „Boli sme veľmi negatívni, odkedy pán Epstein zomrel... vždy sme tak trochu bojovali proti [jeho] disciplíne, ale hlúpe už potom bolo bojovať proti takejto disciplíne, ak je naša vlastná“.<ref>{{harvbz|Brown|Gaines|2002|p=299}}: "We've been very negative since Mr. Epstein passed away"; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=276–304}}: ''The White Album'', {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=304–314}}: ''Let It Be''.</ref>
Animovaný film Beatles ''[[Yellow Submarine]]'', voľne založený na imaginárnom svete vyvolanom McCartneyho skladbou z roku 1966, mal premiéru v júli 1968. Hoci kritici film pre jeho vizuálny štýl, humor a hudbu obdivovali, album so soundtrackom, ktorý vyšiel o šesť mesiacov neskôr sa s nadšenou odozvou na trhu nestretol.<ref>{{harvbz|Gould|2007|p=487}}: Critical response; {{harvbz|Lewisohn|1992|p=278}}: Filming of the promotional trailer, {{harvbz|Lewisohn|1992|p=304}}: ''Yellow Submarine'' soundtrack release.</ref> Koncom roku 1968 sa vzťahy v kapele zhoršovali. Napätie rástlo aj počas nahrávania ich eponymného dvojalbumu známeho tiež ako „[[The Beatles (album)|Biely album]]“. Napätie sa sa zhoršovalo aj nasledujúci rok počas nahrávania projektu ''[[Let It Be (album The Beatles)|Let It Be]]''. McCartney o tom hovoril: „Boli sme veľmi negatívni, odkedy pán Epstein zomrel... vždy sme tak trochu bojovali proti [jeho] disciplíne, ale hlúpe už potom bolo bojovať proti takejto disciplíne, ak je naša vlastná“.<ref>{{harvbz|Brown|Gaines|2002|p=299}}: "We've been very negative since Mr. Epstein passed away"; {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=276–304}}: ''The White Album'', {{harvbz|Lewisohn|1992|pp=304–314}}: ''Let It Be''.</ref>



Verzia z 17:57, 8. júl 2021

Paul McCartney
McCartney na koncerte v októbri 2018
McCartney na koncerte v októbri 2018
Základné informácie
Popis umelca anglický spevák, skladateľ, podnikateľ, hudobný a filmový producent, známy ako basgitarista
člen skupiny The Beatles
Rodné meno James Paul McCartney
Umelecké mená Paul Ramon[1]
Bernard Webb[2]
Fireman[2]
Narodenie 18. jún 1942 (81 rokov)
Liverpool, Spojené kráľovstvo
Žáner rock, pop rock, psychedelický rock, experimentálny rock, rock and roll, klasická hudba, pop
Hrá na nástrojoch basová gitara, gitara, klavír, klávesy, bicie, mandolína, spev
Roky pôsob. 1957 — súčasnosť
Vydavateľstvá Hear Music
Apple Records
Parlophone
Capitol Records
Columbia Records
EMI Music Group
Súvisiace
články
The Beatles, The Fireman, The Quarrymen, Wings
Webstránka www.paulmccartney.com

Sir James Paul McCartney MBE (* 18. jún 1942, Liverpool, Spojené kráľovstvo) je anglický spevák, skladateľ, hudobník, nahrávací a filmový producent, ktorý sa celosvetovo preslávil ako spevák a basgitarista skupiny The Beatles. Jeho skladateľská spolupráca s Johnom Lennonom patrí medzi najvýznamnejšie v histórii populárnej hudby.[3]

Paul McCartney je hudobník samouk. Ovláda hru na basovú gitaru, gitaru, klávesové a bicie nástroje. Je známy melodickým prístupom k hre na basgitaru (používa často brnkadlo), má všestranný a široký tenorový hlasový rozsah (nad štyrmi oktávami) a eklekticizmom (zaujíma sa o štýly spred rocku a popu cez klasiku až po elektronickú hudbu). Svoju hudobnú kariéru začínal v roku 1957 ešte ako člen skupiny Quarrymen, ktorá sa v roku 1960 petrasformovala na The Beatles. V roku 1967, vydaním albumu Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, sa z McCartneyiho jeho kreatívnym vedením po hudobnej, ale aj filmovej stránke, stal fakticky líder kapely.Jeho piesne skupiny Beatles „And I Love Her“ (1964), „Yesterday“ (1965), „Eleanor Rigby“ (1966) a „Blackbird“ (1968) sa radia medzi piesne sa najväčším počtom nahratých coveverzií v histórii populárnej hudby.[4][5]

V roku 1970 McCartney debutoval ako sólový hudobník albumom McCartney. Po rozpade skupiny v roku 1970 sa McCartney venoval sólovej kariére. Spolu so svojou prvou manželkou Lindou a Dennym Lainom založili kapelu Wings. V 70. rokoch 20. storočia patrila kapela Wings s viac ako desiatkou medzinárodných Top 10 singlov a albumov medzi najúspešnejších hudobníkov dekády.

Ako sólový hudobník pokračoval McCartney v kariére aj v roku 1980. V roku 1993 McCartney a Martin Glover (známy pod pseudonymom Youth) spolu založili experimentálne duo The Fireman. Okrem hudby sa Paul McCartney zúčastnil projektov na podporu medzinárodných charitatívnych organizácií týkajúcich sa takých tém, ako sú práva zvierat, lov tuleňov, kladenie mín, vegetariánstvo, chudoba a podpora hudobného vzdelávania.

Paul McCartney je jedným z najúspešnejších hudobných umelcov všetkých čias. Je autorom 32 skladieb, ktoré sa dostali na vrchol rebríčka Billboard Hot 100 a podľa RIAA má v USA certifikovaný predaj 25,5 milióna hudobných nosičov. Má za sebou dve uvedenia do Rokenrolovej sieni slávy (ako člen The Beatles v roku 1988 ako sólista v roku 1999), 18 cien Grammy, v roku 1965 dostal od kráľovnej Rad britského impéria a v roku 1997 bol za prínos za hudbu povýšený na rytiera. V roku 2020 s odhadovaným majetkom 800 miliónov Libier patril k najbohatším hudobníkom na sveta.[6]

McCartneyho skladba Yesterday (podpísaná podľa ústnej dohody s partnerom Johnom Lennonom menami obidvoch autorov - Lennon-McCartney) je podľa Guinessovej knihy rekordov najvyužívanejšou piesňou v dejinách populárnej hudby. V poslednej dobe sa mu podarilo prekonať ďalší rekord - najrýchlejšie vypredaný koncert. Na jeho koncert, ktorý sa uskutočnil 30. októbra 2005 v Omahe, boli lístky vypredané počas 14 minút.

Životopis

Detstvo a mladosť

Dom na 20 Forthlin Road v Allertone, do ktorého sa v roku 1955 presťahovala rodina McCartneyovcov.

James Paul McCartney sa narodil 18. júna 1942 v nemocnici, ktorá sa nachádza v liverpoolskej mestskej časti Walton. V tejto istej nemocnici sa jeho matka, Mary Patricia (rodená Mohin), vykonávala svoju prax zdravotnej sestry. Jeho otec, James („Jim“) McCartney, pri Paulovom narodení nebol prítomný kvôli svojej práci dobrovoľného hasiča, ktorú vykonával počas druhej svetovej vojny.[7] McCartney má mladšieho brata Michaela a nevlastnú sestru Ruth. Deti boli krstené podľa katolíckej viery matky, aj to napriek tomu, že ich otcom bol bývalý protestant, ktorý sa stal agnostikom. V ich domácnosti sa prílišný dôraz na náboženskú výchovu nedával.[8]

McCartney medzi rokmi 1947 až 1949 navštevoval základnú školu Stockton Wood Road v Speke. Potom kvôli preplnenému stavu žiakov v Stocktone prestúpil na juniorskú školu Josepha Williamsa v Belle Vale.[9] V roku 1953 bol jedným z troch z 90 skúšaných študentov, ktorí zložili skúšku na 11-Plus. Tento výsledok mu umožnil začať nemiesto bežnej strednej školy navštevovať gymnázium Liverpool Institute.[10] V roku 1954 sa v autobuse, cestou zo svojho predmestského domu v Speke stretol so spolužiakom Georgeom Harrisonom. Z tých dvoch sa čoskoro stali priatelia. McCartney neskôr pripustil: „Mal som sklon hovoriť s ním, pretože bol o rok mladší.“[11]

McCartneyho matka Mary bola pôrodná asistentka a živiteľka rodiny. Jej zárobok im umožnil, aby sa mohli presťahovať do domu na 20 Forthlin Road v liverpoolskom predmesti, v Allertone,[12] kde žili až do roku 1964.[13] Jeho mama chodievala bicyklom za pacientmi, McCartney spomína, „ako to bolo aj o tretej ráno po husto zasnenžených uliciach“.[14] Dňa 31. októbra 1956, keď mal McCartney 14 rokov, jeho matka zomrela na embóliu, ktorá bola komplikáciou po operácii rakoviny prsníka.[15] Strata McCartneyho matky bola neskôr určitým pojítkom s osudom Johna Lennona, ktorému matka Julia zomrela, keď mal 17 rokov.[16]

McCartneyho otec bol trúbkar a klavirista. V 20. rokoch mal džezovú kapelu, ktorá sa nazývala Jim Mac's Jazz Band. V prednej miestnosti mali piano (vzpriamený klavír). Viedol svojich synov k tomu aby boli muzikanti. Radil Paulovi, aby chodil na hodiny klavíra. no on sa však radšej učil len podľa sluchu.[17] Keď mal Paul 11 rokov, jeho otec ho nahovoril, aby sa zúčastnil konkurzu do speváckeho zboru Liverpoolskej katedrály, no neprijali ho. McCartney potom nastúpil zboru v kostole sv. Barnabáša v Mossley Hill.[18] Na štrnáste narodeniny dostal McCartney od otca poniklovanú trúbu. Potom ako sa vďaka rádiu Luxembourg stal populárnym rock and roll, Paul vymenil trúbu za akustickú gitaru L15 Framus Zenith (model 17). Chcel totiž vedieť popri hre na hudobný nástroj aj spievať.[19] Paul McCartney je ľavák. Bolo pre neho ťažké hrať na gitare pre pravákov, ale potom, čo si všimol plagát propagujúci koncert Slima Whitmana, uvedomil si, že Whitman hrá ľavou rukou tak, že si na gitare obráti poradie strún.[20] Svoju prvú pieseň, „I Lost My Little Girl“, Paul McCartney zložil na gitare Zenith, ďalšia z prvých jeho vtedajších melódií, ktorú zložil na klavíri, bola prvotnou verziou piesne „When I Sixty-Four“. Hudobne bol Paul McCartney ovplyvnený americkým rhythm and blues a jeho školským idolom sa stal Little Richard. Prvá pieseň, ktorú Paul McCartney v rámci talentovej súťaže prázdninových táborov Butlin's Filey verejne zahral bola jeho „Long Tall Sally“.[21]

Hudobná kariéra

1957–1960: The Quarrymen

Bližšie informácie v hlavnom článku: The Quarrymen

Keď mal Paul McCartney pätnásť rokov, dňa 6. júla 1957, sa v kostole sv. Petra vo Wooltone McCartney stretol s Johnom Lennonom a a členmi jeho kapely Quarrymen.[22] The Quarrymen hrali mix rokenrolu a skifflu, čo je druh populárnej hudby s džezovými, bluesovými a folkovými vplyvmi.[23] Krátko po stretnutí členovia McCartneyho do skupiny prizvali. Začal s nimi skúšať hrať na rytmickú gitaru. Spriatelil sa s Johnom Lennonom. Harrison sa v roku 1958 pridal ako hráč na sólovú gitaru, po ňom sa v roku 1960 ku skupine pripojil aj Lennonov priateľ z umeleckej školy, Stuart Sutcliffe.[24] Do mája 1960 skupina vyskúšala niekoľko názvov. Volali sa Johnny and the Moondogs, Beatals, či The Silver Beetles.[25] Meno The Beatles si dali v auguste 1960. Krátko pred hudobným angažmánom, kedy vycestovali hrať v nočných kluboch v Hamburgu prijali do skupiny bubeníka Peteho Besta.[26]

1960–1970: The Beatles

Bližšie informácie v hlavnom článku: The Beatles
McCartney v roku 1964

V roku 1961 Stuart Sutcliffe od The Baeatles odišiel a McCartney sa, bez ohľadu na to či má o to záujem, stal v kapele basgitaristom.[27] Keď boli v Hamburgu, nahrávali po prvý raz aj profesionálne. Na nahrávke singlu „My Bonnie“ od anglického speváka Tonyho Sheridana sú označení ako jeho sprievodná kapela, ktorú nazvali The Beat Brothers.[28] Toto nahrávanie na nich upriamilo pozornosť Briana Epsteina, ktorý sa stal kľúčovou postavou v ich ďalšom vývoji a v napredovaní ich komerčného úspechu. Epstein sa ich manažérom stal v januári 1962.[29] V auguste sa k nim pripojil Ringo Starr a skupina mala svoj prvý hit „Love Me Do“, ktorý sa stal populárnym v Spojenom kráľovstve v roku 1963 a o rok neskôr aj v SPojených štátoch. Hystéria fanúšikov ich kapely sa stala známou ako „Beatlemánia“ a tlač niekedy označovala McCartneyho ako „roztomilého Beatle“.[30] V roku 1963 skupina The Beatles vydala dva štúdiové albumy: Please Please Me a With the Beatles. Ďalšie dva nasledovali v roku 1964: A Hard Day's Night a Beatles for Sale.[31] McCartney bol spolu s Lennonom spoluautorom mnohých ich vtedajších najväčších hitov, napríklad aj „I Saw Her Standing There“, „She Loves You“, „I Want to Hold Your Hand“ (1963) a „Can't Buy Me Love“ (1964).[32]

V auguste 1965 skupina The Beatles vydala McCartneyovu skladbu „Yesterday“, pri ktorej nahrávaní bolo použité sláčikové kvarteto. Skladba sa nachádza medzi skladbami na albume Helpi!. Táto pieseň bola prvou nahrávkou skupiny, na ktorej použili prvky prevzaté z klasickej hudby a bola aj prvou, pri ktorej bolo zaznamenané autorstvo len od jedného člena kapely.[33] Pieseň „Yesterday“ sa stala skladbou, z ktorej v histórii populárnej hudby vyšlo najviac registrovaných coververzií.[34] Neskôr v tom isto roku, počas nahrávania albumu Rubber Soul, začal v skupine Paul McCartney v dovtedajšej hudobnej dominancii nahrádzať Johna Lennona. Muzikológ Ian MacDonald o tom píše: „Od [1965] ... [McCartney] bol v popredí nielen ako skladateľ piesní, ale aj ako inštrumentalista, aranžér, producent a de facto hudobne riadil skupinu The Beatles.“[35] Kritici označujú Rubber Soul za významný krok kapely v procese zdokonaľovania a prepracovanosti po hudobnej a aj textovej stránke.[36] Začali medzi nimi vznikať nezhody akou bolo napríklad v spore o skutočné autorstvo hudby k piesni „In My Life“.[37] McCartney o období prípravy albumu povedal: „Mali sme svoje predtým obdobie roztomilých chlapcov a vtedy sme dospeli k názoru, že je čas postúpiť ďalej.“[38] Nahrávací technik Norman Smith z nahrávania albumu Rubber Soul opisuje náznaky stupňujúcich sa sporov v rámci skupiny: „konflikt medzi Johnom a Paulom bol zjavný... [a] pokiaľ ide o Paula, George [Harrison] podľa jho názoru nemohol urobiť nič dobré- Paul bol vyberavý.“[39] V roku 1966 vydali The Beatles album Revolver. Vďaka sofistikovaným textom, štúdiovým experimentom a rozšírenému repertoáru hudobných žánrov, od inovatívnych sláčikových aranžmánov až po psychedelický rock, album bol pre Beatles umeleckým skokom.[40] Prvý z troch po sebe nasledujúcich McCartneyho A-strán, bol prvým singlom vydaným ešte pred albumom skladba „Paperback Writer“.[41] Skupina Beatles k piesni vyrobila krátky propagačný film a ďalší pre jej stranu B, pieseň „Rain“. Filmové snímky, ktoré Harrison označil za „predchodcu videoklipov“, sa v júni 1966 vysielali v programoch Ed Sullivan Show a Top of the Pops.[42] Súčasťou albumu Revolver bola aj McCartneyho pieseň „Eleanor Rigby“, ktorá obsahovala strunový oktet. Podľa Goulda je pieseň „neoklasická tour de force... skutočný hybrid, ktorý sa nezhoduje so žiadnym rozpoznateľným štýlom ani piesňovým žánrom“.[43] Okrem niektorých sprievodných vokálov pieseň naspieval sólovo McCartney, sláčiky aranžoval producent George Martin.[44]

Skupina uskutočnila posledný komerčný koncert na konci svojho amerického turné v roku 1966.[45] Neskôr v tom istom roku McCartney dokončil svoj prvý hudobný projekt, ktorý produkoval nezávisle od skupiny - išlo filmovú hudbu k britskej filmovej komediálnej dráme z roku 1966, The Family Way. Partitúra vznikla v spolupráci s Martinom, ktorý na napísanie jej trinástich variácií použil dve McCartneyho témy. Soundtrack v v hudobných rebríčkoch prepadol, ale McCartney zaň dostal cenu Ivora Novella Award za najlepšiu inštrumentálnu tému.[46]

McCartney (v strede) spolu s ostatnými členmi The Beatles (1964)

Na konci koncertnej kariéry skupiny The Beatles McCartney chcel, aby aby skupina pokračovala aspoň v štúdiovej tvorbe. Výsledkom bol album Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, ktorý je považovaný za prvý skutočný konceptuálny album rockovej histórie.[47] McCartney sa pri ňom nechal inšpirovať nápadom, že vytvoria pre skupinu novú osobnosť, ktorá slúžila ako prostriedok experimentovania a svojim fanúšikom demonštrovala, že hudobne dospeli.[48] Ako McCartney neskôr vysvetlil: „Mali sme dosť toho, že sme Beatles. Skutočne sme nenávideli ten trápny prístup štyroch malých mop-top. Neboli sme už chlapci, boli sme muži ... a [my] sme si mysleli, že sme skôr umelci než iba vystupujúci interpréti."[49] Od novembra 1966 začala skupina produkovať album, na ktorého nahrávanie si zvolila experimentálny prístup.[50] Nahrávanie skladby „A Day in the Life“ si vyžadovalo štyridsaťčlenný orchester, pri ktorm sa pri dirigovaní striedali Martin s McCartneyom.[51] Na nahrávaní vo februári 1967 vyrobili dvojitý „A-singel“: „Strawberry Fields Forever“ / „Penny Lane“ album vyšiel v júni toho istého roka.[31] Na motívy náčrtku od McCartneyho obsahoval obal albumu koláž navrhnutú popartovými umelcami Peterom Blakeom a Jannom Haworthom, na ktorej boli Beatles v kostýmoch ako Sgt. Klubová kapela Pepper's Lonely Hearts, ktorá stojí obklopená množstvom vtedajších celebrít.[52] K obalu albumu vznikalo množstvo často šialených analýz.[53]

Po Epsteinovej smrti v auguste 1967 vzniklo v skupine vákuum a začali uvažovať ako poračovať ďalej..[54] McCartney sa postupne stal de facto vodcom a obchodným manažérom skupiny.[55] Po tejto zmene vedenia McCartney navrhol, aby skupina zrealizovala plán na výroby televízneho filmu, ktorým sa mal stať Magical Mystery Tour. Podľa Marka Lewisohna bol projekt „v celom priebehu svojej realizácie administratívnou nočnou morou“.[56] McCartney do veľkej miery film režíroval, čo v skupine prinieslo prvé kritické reakcie.[57] Soundrack k filmu bol ale úspešnejší. Vyšiel vo Veľkej Británii ako šesťskladbové EP (Extended Play), v USA pod rovnakým názvom ako album, ktorý bol doplnený piatimi skladbami z predošlých singlov skupiny.[31] Album Magical Mystery Tour dosiahol v tejto kompilácii v prých troch týždňoch od svojho vydania tržbu, vtedajší rekord pre spoločnosť Capitol, 8 miliónov dolárov.[58]


Animovaný film Beatles Yellow Submarine, voľne založený na imaginárnom svete vyvolanom McCartneyho skladbou z roku 1966, mal premiéru v júli 1968. Hoci kritici film pre jeho vizuálny štýl, humor a hudbu obdivovali, album so soundtrackom, ktorý vyšiel o šesť mesiacov neskôr sa s nadšenou odozvou na trhu nestretol.[59] Koncom roku 1968 sa vzťahy v kapele zhoršovali. Napätie rástlo aj počas nahrávania ich eponymného dvojalbumu známeho tiež ako „Biely album“. Napätie sa sa zhoršovalo aj nasledujúci rok počas nahrávania projektu Let It Be. McCartney o tom hovoril: „Boli sme veľmi negatívni, odkedy pán Epstein zomrel... vždy sme tak trochu bojovali proti [jeho] disciplíne, ale hlúpe už potom bolo bojovať proti takejto disciplíne, ak je naša vlastná“.[60]

V marci 1969 sa McCartney oženil so svojou prvou manželkou Lindou Eastmanovou a v auguste sa páru narodilo ich prvé dieťa, ktoré dostalo meno po Paulovej zosnulej matke Mary.[61] Paul si adoptoval Lindinu dcéru z prvého manželstva Heather. Spoločne s Lindou mali tri deti - Mary Annu, Stellu Ninu a Jamese Louise. Obaja manželia tvrdili, že okrem deviatich dní, keď bol McCartney v roku 1980 v japonskom väzení (za držanie marihuany), boli každý deň spolu. Abbey Road bol posledným nahraným albumom skupiny. Martin pri ňom navrhol aby bol „neustále sa rozvíjajúcim hudobným dielom“ a vyzval skupinu, aby pri jeho výrobe uvažovala symfonicky.[62] McCartney súhlasil, Lennon nie. Nakoniec dosiahli kompromis a súhlasili s McCartneyho návrhom: album s jednotlivými skladbami na jednej strane a dlhou prepojenou zmesou na druhej strane vtedajšieho vinylového nosiča.[62] V októbri 1969 sa objavili správy o tom, že McCartney v roku 1966 zomrel pri autonehode a nahradil ho dvojník. To sa však rýchlo vyvrátilo, keď sa na obálke novembrového čísla časopisu Life predstavil Paul a jeho rodina, spolu s nápisom „Paul je stále s nami".[63]

Paul McCartney bol práve uprostred obchodných nezhôd so svojimi spoluhráčmi, keď 10. apríla 1970 oznámil svoj odchod zo skupiny.[64] Dňa 31. decembra 1970 podal žalobu na formálne rozpustenie skupiny a v marci 1971 súd ustanovil správcu, ktorý mal v budúcnosti dohliadať na financie spoločnosti Apple. Anglický súd potom 9. januára 1975 právoplatne zrušil partnerstvo skupiny Beatles. Sporadické spory proti ich nahrávacej spoločnosti EMI, Klein a navzájom však až do roku 1989 naďalej pretrvávali.[55]

1970–1981: Wings

Paul naučil manželku Lindu hrať na klávesy a angažoval ju v svojej novej skupine Wings, založenej v roku 1971. Prvú spoločnou prácou bola pieseň Another Day. Aj keď hudobní kritici Lindu kritizovali za jej spev i hru, Wings získali mnoho cien Grammy a v 70. rokoch boli veľmi úspešní.

V roku 1972 vyráža skupina Wings na svoje prvé turné po Veľkej Británii a o rok neskôr i po Európe.

V roku 1973 vydávajú Wings pravdepodobne svoj najlepší album Band On The Run. Paul je majstrom lyrických a mierne sentimentálnych melódií. Vydal nespočetné množstvo albumov, či už samostatne alebo so skupinou Wings. Medzi najznámejšie patrí Ram, Venus and Mars či McCartney.

Ďalšie projekty a osobný život

V polovici 80. rokov spolupracoval McCartney so Stevie Wonderom a Michaelom Jacksonom.

S manželkou sa stali vegetariánmi a zároveň bojovníkmi za práva zvierat.

V roku 1994 boli objavené demosnímky Lennonových piesní, ku ktorým ostatní členovia skupiny The Beatles nahrali sprievodnú hudbu a tak vznikli posledné piesne Real Love a Free As A Bird vydané na albumoch Anthology 1 (Apple Records, 21. novembra, 1995), Anthology 2 (Apple Records, 18. marca 1996), Anthology 3 (Apple Records, 28. októbra 1996).

V roku 1997 bol McCartney pasovaný na titul Sir a je dosiaľ považovaný za jedného z najlepších hudobníkov všetkých čias.

V roku 1998 zomrela Paulova manželka Linda na rakovinu prsníka. V roku 2002 sa McCartney druhýkrát oženil s modelkou Heather Millsovou a v októbri 2003 sa im narodila dcéra Beatrice Milly McCartney.

Paul sa venuje i vážnej hudbe. Zložil niekoľko klasických diel (napr. Liverpoolské Oratorium nebo Standing Stone).

V roku 1999 bol uvedený do siene slávy, usporiadal koncert na počesť Lindy McCartney a prvú výstavu svojich obrazov.

V roku 2005 vydal nový album s názvom Chaos And Creation on the Backyard. Dňa 6. júna 2004, ako prvý člen skupiny The Beatles, vystúpil na koncerte v Prahe.

Diskografia

Diskografia (mimo Beatles)

Štúdiové albumy

  • McCartney (1970) UK #2; US #1
  • Ram (1971) UK #1; US #2
  • Thrillington (1977)
  • McCartney II (1980) UK #1; US #1
  • Tug of War (1982) UK# 1; US #1
  • Pipes of Peace (1983) UK #4; US #15
  • Press to Play (1986) UK #8; US #30
  • Снова в СССР (1991) UK #63; US #109
  • Flowers in the Dirt (1989) UK #1; US #24
  • Off the Ground (1993) UK #5; US #17
  • Flaming Pie (1997) UK #2; US #2
  • Run Devil Run (1999) UK #12; US #27
  • A Garland for Linda (2000) UK#7 US#5
  • Driving Rain (2001) UK #26; US #26
  • Chaos and Creation in the Backyard (2005) UK #10; US #6
  • Memory Almost Full (2007)
  • Kisses on the Bottom (2012)
  • New (2013)
  • Egypt Station (2018)

Živé nahrávky

  • Tripping the Live Fantastic (1990) UK #16; US #26
  • Tripping the Live Fantastic: Highlights! (1990) US #141
  • Unplugged (The Official Bootleg) (1991) UK #7; US #14
  • Paul Is Live (1993) UK #34; US #78
  • Back in the U.S. (2002) US #8
  • Back in the World (2003) UK #5

Kompilácie

  • All the Best! (1987) UK #2; US #62
  • The Paul McCartney Collection (1993)
  • Never Stop Doing What You Love (2005)

Klasická hudba

  • Paul McCartney's Liverpool Oratorio (1991) US #177
  • Paul McCartney's Standing Stone (1997) US #194
  • Paul McCartney's Working Classical (1999)
  • Ecce Cor Meum (2006)
  • Oceans Kingdom (2012)

Hudba k filmom

  • The Family Way (1967)
  • Give My Regards to Broad Street (1984) UK #1; US #21
  • Rupert and the Frog Song (1985)
  • ˇHere Comes The Sun (1998)

So skupinou Wings

Štúdiové albumy

  • Wild Life (1971) UK #11; US #10
  • Red Rose Speedway (1973) UK #5; US #1
  • Band on the Run (1973) UK #1; US #1
  • Venus and Mars (1975) UK #1; US #1
  • Wings at the Speed of Sound (1976) UK #2; US #1
  • London Town (1978) UK #4; US #2
  • Back to the Egg (1979) UK #6; US #8
  • Band on the Run: 25th Anniversary Edition (1999) UK #69

Živé nahrávky

  • Wings over America (1976) UK #8; US #1

Kompilácie

  • Wings Greatest (1. december 1978) UK #5; US #29
  • Wingspan: Hits and History (2001) UK #5; US #2

Pozri aj

Iné projekty

Referencie

  1. Paul Ramon [online]. . Dostupné online.
  2. a b DOYLE, Patrick. Musicians on Musicians: Taylor Swift & Paul McCartney [online]. 13 November 2020. Dostupné online. (po anglicky)
  3. It Takes Two: 10 Songwriting Duos That Rocked Music History [online]. 23 August 2011. Dostupné online. Archivované 2018-06-23 z originálu.
  4. The 10 Most Covered Songs. The Independent, 5 December 2008. Dostupné online [cit. 2020-01-08].
  5. 10 of the Most Covered Songs in Music History [online]. 30 November 2017. Dostupné online.
  6. SAVAGE, Mark. Rihanna rockets onto Sunday Times Rich List. BBC News, 13 May 2020. Dostupné online.
  7. Spitz 2005, s. 75.
  8. Miles 1997: (primary source); Benitez 2010: (secondary source).
  9. Benitez 2010: Transferred to Joseph Williams Junior School due to overcrowding at Stockton; Carlin 2009: Transferred to Joseph Williams in 1949.
  10. For his attendance at Joseph Williams Junior School see: Beatle's schoolboy photo auction. BBC News, 16 August 2009. Dostupné online [cit. 2012-06-13]. ; For McCartney passing the 11-plus exam see: Miles 1997: (primary source); Benitez 2010: (secondary source).
  11. Benitez 2010: The two soon became friends, "I tended to talk down to him because he was a year younger"; Spitz 2005: On grammar school versus secondary modern, 125: On meeting Harrison.
  12. 20 Forthlin Road [online]. . Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  13. Benitez 2010: "Mary was the family's primary wage earner"; Harry 2002: "where they lived through 1964".
  14. Miles 1997, s. 6.
  15. Benitez 2010: On Mary's death (secondary source); Miles 1997: On Mary's death (primary source); Womack 2007: Mary died from an embolism.
  16. Miles 1997, s. 31.
  17. Miles 1997, s. 22–23.
  18. WELCH, Chris. Paul McCartney: The Definitive Biography. London : Proteus Books, 1984. ISBN 978-0-86276-125-7. S. 18.
  19. Miles 1997: Jim gave McCartney a nickel-plated trumpet which was later traded for a Zenith acoustic guitar; Spitz 2005: when rock and roll became popular on Radio Luxembourg.
  20. Miles 1997, s. 21.
  21. Harry 2002: McCartney: "The first song I ever sang in public was "Long Tall Sally"., 533–534: Harry: "Long Tall Sally", was "The first number Paul ever sang on stage".
  22. Spitz 2005, s. 93.
  23. Spitz 2005: "The Quarrymen played a spirited set of songs—half skiffle, half rock 'n roll".
  24. Lewisohn 1992, s. 18.
  25. Lewisohn 1992, s. 18–22.
  26. Lewisohn 1992, s. 17–25.
  27. Miles 1997: McCartney: "Nobody wants to play bass, or nobody did in those days".;Gould 2007: On McCartney playing bass when Sutcliffe was indisposed., Gould 2007: "Sutcliffe gradually began to withdraw from active participation in the Beatles, ceding his role as the group's bassist to Paul McCartney".
  28. Spitz 2005, s. 249–251.
  29. Miles 1997, s. 84–88.
  30. Lewisohn 1992: "Love Me Do", Lewisohn 1992: Replacing Best with Starr., Lewisohn 1992: "Beatlemania" in the UK., Lewisohn 1992: "Beatlemania" in the US; Miles 1997: the cute Beatle; Spitz 2005: Starr joining the Beatles in August 1962.
  31. a b c Lewisohn 1992, s. 350–351.
  32. For song authorship see: Harry 2002: "Can't Buy Me Love", Harry 2002: "I Saw Her Standing There"; Harry 2000a: "I Want to Hold Your Hand"; and MacDonald 2005: "I Saw Her Standing There", MacDonald 2005: "She Loves You", MacDonald 2005: "I Want to Hold Your Hand", MacDonald 2005: "Can't Buy Me Love", MacDonald 2005; For release dates, US and UK peak chart positions of the preceding songs see: Lewisohn 1992.
  33. Buk 1996: Their first recording that involved only a single band member; Gould 2007: The group's first recorded use of classical music elements in their music.
  34. MacDonald 2005: "Yesterday" as the most covered song in history.
  35. MacDonald 2005, s. 172.
  36. Levy 2005: Rubber Soul is described by critics as an advancement of the band's music; Brown a Gaines 2002: As they explored facets of romance and philosophy in their lyrics.
  37. MacDonald 2005: "In My Life" as a highlight of the Beatles catalogue.; Spitz 2005: Both Lennon and McCartney have claimed lead authorship for "In My Life".
  38. The Beatles 2000, s. 197.
  39. Harry 2000b, s. 780.
  40. Gould 2007, s. 348.
  41. MacDonald 2005: The first of three consecutive McCartney A-sides; Lewisohn 1992: Revolver's release was preceded by "Paperback Writer".
  42. The Beatles 2000: "the forerunner of videos"; Lewisohn 1992: The films aired on The Ed Sullivan Show and Top of the Pops.
  43. Gould 2007: "neoclassical tour de force", Gould 2007: "a true hybrid".
  44. Harry 2002, s. 313–316.
  45. Lewisohn 1992, s. 230.
  46. Blaney 2007, s. 8.
  47. Harry 2000a: Rock's first concept album; MacDonald 2005: McCartney sensed unease among the bandmates and wanted them to maintain creative productivity.
  48. Miles 1997: McCartney creating a new identity for the group.
  49. Miles 1997, s. 303.
  50. Lewisohn 1992, s. 232.
  51. Emerick a Massey 2006: Martin and McCartney took turns conducting; Gould 2007: Recording "A Day in the Life" required a forty-piece orchestra.
  52. Gould 2007: The Sgt. Pepper cover featured the Beatles as the imaginary band alluded to in the album's title track, standing with a host of celebrities (secondary source); The Beatles 2000: Standing with a host of celebrities (primary source); Miles 1997: On McCartney's design for the Sgt. Pepper cover (primary source); Sounes 2010: On McCartney's design for the Sgt. Pepper cover (secondary source).
  53. Gould 2007: The Sgt. Pepper cover attracted curiosity and analysis; Miles 1997: On McCartney's design for the Sgt. Pepper cover (primary source); Sounes 2010: On McCartney's design for the Sgt. Pepper cover (secondary source).
  54. Brown & Gaines 2002, s. 247.
  55. a b Benitez 2010, s. 8–9.
  56. Lewisohn 1992, s. 238–239.
  57. Gould 2007, s. 455–456.
  58. Harry 2000a, s. 699.
  59. Gould 2007: Critical response; Lewisohn 1992: Filming of the promotional trailer, Lewisohn 1992: Yellow Submarine soundtrack release.
  60. Brown a Gaines 2002: "We've been very negative since Mr. Epstein passed away"; Lewisohn 1992: The White Album, Lewisohn 1992: Let It Be.
  61. Sounes 2010: Paul and Linda's first meeting; Sounes 2010: On their wedding; Sounes 2010: On the birth of their first child Mary.
  62. a b Gould 2007, s. 563.
  63. Gould 2007, s. 593–594.
  64. Lewisohn 1992: McCartney's departure from the Beatles (secondary source); Miles 1998: McCartney's departure from the Beatles (primary source); Spitz 2005: Lennon's personal appointment of Klein, Spitz 2005: McCartney's disagreement with Lennon, Harrison, and Starr over Klein's management of the Beatles.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paul McCartney na českej Wikipédii.

Further reading

Exteré odkazy