Atlanta: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 170.52.108.240 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:3140:7400:B566:2DDE:855B:EB56
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené bez zdroja vizuálny editor
Riadok 97: Riadok 97:
}}
}}


'''Atlanta''' je hlavné a najľudnatejšie mesto amerického štátu [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. S počtom obyvateľov 498 715, ktorí žijú v rámci mestských hraníc, je to 38. najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch podľa sčítania ľudu v roku 2020. Slúži však ako kultúrne a ekonomické srdce oveľa väčšej metropolitnej oblasti Atlanty. na 6 089 815 ľudí, čo z nej robí deviatu najväčšiu metropolitnú oblasť v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Počas americkej občianskej vojny plnilo strategicky dôležitú úlohu pre Konfederáciu. Mesto bolo takmer celé vypálené do tla počas pochodu generála Williama T. Shermana. Mesto sa však v povojnovom období dramaticky odrazilo a rýchlo sa stalo národným priemyselným centrom a neoficiálnym hlavným mestom „Nového Juhu“. Počas 50. a 60. rokov sa stalo hlavným organizačným centrom Amerického hnutia za občianske práva, pričom [[Martin Luther King, Jr.|Martin Luther King Jr]]., [[Ralph David Abernathy]] a mnohí ďalší miestni obyvatelia sa stali prominentnými postavami vo vedení hnutia. V modernej ére zostala Atlanta verná svojej povesti hlavného dopravného centra. S hrubým domácim produktom (HDP) 406 miliárd USD má Atlanta 10. najväčšiu ekonomiku miest v USA a 20. najväčšiu na svete. Jeho ekonomika sa považuje za rôznorodú, pričom dominantné sektory sú v odvetviach vrátane dopravy, letectva, logistiky, zdravotníctva, správ a médií, filmovej a televíznej produkcie, informačných technológií, financií a biomedicínskeho výskumu a verejnej politiky. Gentrifikácia niektorých jej štvrtí, pôvodne vyvolaná letnými olympijskými hrami v roku 1996, sa v 21. storočí zintenzívnila s rastom Atlantského pásu. To zmenilo jeho demografiu, politiku, estetiku a kultúru.
'''Atlanta''' je hlavné a najväčšie mesto [[Spojené štáty|amerického]] štátu [[ Georgia (štát USA)|Georgia]] a centrálne mesto deviatej najväčšej [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] v Spojených štátoch. Je sídlom Fulton County, hoci časť mesta zasahuje aj do DeKalb County. Podľa odhadu z roku [[2005]] tu žije 470-tisíc obyvateľov, čo je zhruba rovnaký počet ako v Bratislave, no v celej metropolitnej oblasti až 5,25 milióna, čo je porovnateľné s počtom obyvateľov celého Slovenska.


== Osobnosti mesta ==
== Osobnosti mesta ==

Verzia z 00:02, 13. marec 2022

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Atlanta pozri Atlanta (rozlišovacia stránka).
Atlanta
Hl. mesto amerického federálneho štátu Georgia
Vlajka
Erb
Motto: Resurgens
Prezývka: Hotlanta, The ATL, ATL, The A, Gate City (historicky), City in a Forest
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Fed. štát Georgia
County Fulton County, DeKalb County
Rieka Chattahoochee River
Nadmorská výška 225−320 m n. m.
Súradnice 33°45′18″S 84°23′24″Z / 33,75500°S 84,39000°Z / 33.75500; -84.39000
Rozloha 343 km² (34 300 ha)
Obyvateľstvo 420 003 (2010) [1]
Hustota 1 224,5 obyv./km²
Oficiálny vznik mesta 1847
Primátor Kasim Reed
Časové pásmo EST (UTC - 5)
 - letný čas EDT (UTC - 4)
PSČ 30060, 30301-30322, 30324-30334, 30336-30350, 30353
Telefónna prevoľba +1(0)404, (0)470, (0)678, (0)770
Poloha mesta Atlanta v rámci USA
Poloha mesta Atlanta v rámci USA
Poloha mesta Atlanta v rámci federálneho štátu Georgia
Poloha mesta Atlanta v rámci federálneho štátu Georgia
Wikimedia Commons: Atlanta, Georgia
Webová stránka: http://www.atlantaga.gov
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Atlanta je hlavné a najľudnatejšie mesto amerického štátu Georgia. S počtom obyvateľov 498 715, ktorí žijú v rámci mestských hraníc, je to 38. najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch podľa sčítania ľudu v roku 2020. Slúži však ako kultúrne a ekonomické srdce oveľa väčšej metropolitnej oblasti Atlanty. na 6 089 815 ľudí, čo z nej robí deviatu najväčšiu metropolitnú oblasť v Spojených štátoch. Počas americkej občianskej vojny plnilo strategicky dôležitú úlohu pre Konfederáciu. Mesto bolo takmer celé vypálené do tla počas pochodu generála Williama T. Shermana. Mesto sa však v povojnovom období dramaticky odrazilo a rýchlo sa stalo národným priemyselným centrom a neoficiálnym hlavným mestom „Nového Juhu“. Počas 50. a 60. rokov sa stalo hlavným organizačným centrom Amerického hnutia za občianske práva, pričom Martin Luther King Jr., Ralph David Abernathy a mnohí ďalší miestni obyvatelia sa stali prominentnými postavami vo vedení hnutia. V modernej ére zostala Atlanta verná svojej povesti hlavného dopravného centra. S hrubým domácim produktom (HDP) 406 miliárd USD má Atlanta 10. najväčšiu ekonomiku miest v USA a 20. najväčšiu na svete. Jeho ekonomika sa považuje za rôznorodú, pričom dominantné sektory sú v odvetviach vrátane dopravy, letectva, logistiky, zdravotníctva, správ a médií, filmovej a televíznej produkcie, informačných technológií, financií a biomedicínskeho výskumu a verejnej politiky. Gentrifikácia niektorých jej štvrtí, pôvodne vyvolaná letnými olympijskými hrami v roku 1996, sa v 21. storočí zintenzívnila s rastom Atlantského pásu. To zmenilo jeho demografiu, politiku, estetiku a kultúru.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Panoráma

Panoramatický pohľad na mesto.
Panoramatický pohľad na mesto.

Referencie

  1. U.S. CENSUS BUREAU, American FactsFinder. 2010 Census Redistricting Data (Public Law 94-171) Summary File [online]. [Cit. 2011-09-30]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Atlanta