Luis Sáenz Peña

	Luis Sáenz Peña
7. prezident Argentínskej republiky
	V úrade; 12. október 1892 – 23. január 1895
Viceprezident	José Evaristo Uriburu
Biografické údaje
Narodenie	2. apríl 1822; Buenos Aires, Spojené provincie La Platy (súčasná Argentína)
Úmrtie	4. december 1907 (85 rokov); Buenos Aires, Argentína
Politická strana	Autonomistická strana; Národná autonomistická strana
Alma mater	Univerzita v Buenos Aires
Profesia	právnik
Národnosť	argentínska
Rodina
Manželka	Cipriana Lahitteová
Deti	Roque Sáenz Peña
Odkazy
	Luis Sáenz Peña; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Luis Sáenz Peña Davila (* 2. apríl 1822, Buenos Aires – † 4. december 1907, Buenos Aires) bol argentínsky politik a právnik. V roku 1892 sa stal 7. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 12. prezidenta krajiny. Pred tým pôsobil ako sudca na rôznych súdoch.

Životopis

Narodil sa v Buenos Aires, vyštudoval právo na Univerzite v Buenos Aires. V roku 1882 sa stal sudcom Najvyššieho súdu Provincie Buenos Aires, neskôr pôsobil aj ako prezident Banky Provincie Buenos Aires. V roku 1890 sa stal sudcom Najvyššieho súdu Argentíny. O rok neskôr bol vybraný bývalým prezidentom Juliom Argentinom Rocom ako kompromisný kandidát na prezidenta. Jeho kandidatúru nakoniec podporil aj ďalší bývalý prezident Bartolomé Mitre, pretože sa obával víťazstva kandidáta ľavicovej strany Radikálna občianska únia. Prezidentské voľby v roku 1892 nakoniec vyhral a v októbri prevzal úrad prezidenta.^[1]

Krajina bola stále v zložitej situácii po veľkej ekonomickej kríze, ktorú už ale začal úspešne riešiť predchádzajúci prezident Carlos Pellegrini. Aj Sáenz Peña pokračoval v začatých úsporných opatreniach a v roku 1893 už bola kríza vyriešená. Počas jeho vlády sa podarilo železnicou spojiť všetky hlavné mesta argentínskych provincii okrem jedného. Na tomto však nemal prezident až tak veľkú zásluhu, pretože ťažil z opatrení svojho predchodcu. Noviny prezidenta často kritizovali, kvôli čomu začal pravidelne meniť ministrov vo vláde.^[2] To prinieslo veľkú nestabilitu a panovali pochybnosti o schopnosti Sáenza Peñu vykonávať funkciu prezidenta. Hrozila dokonca ozbrojená revolta proti vláde, na sile získavala opozičná strana Radikálna občianska únia, ktorá dokonca dokázala vyhrať voľby v provincii Buenos Aires. Kontrolu nad vládou postupne úplne prevzali bývalí prezidenti Roca a Pellegrini, ktorí presvedčili všetkých ministrov, aby podali v polovici januára 1895 demisiu. V bezvýchodnej situácii tak prezident Sáenz Peña taktiež o niekoľko dní neskôr rezignoval. Novým prezidentom sa stal dovtedajší viceprezident José Evaristo Uriburu. Po odchode z úradu sa Sáenz Peña stiahol z politického života, v roku 1907 zomrel v Buenos Aires, kde je aj pochovaný. V roku 1910 sa prezidentom Argentíny stal aj syn Luisa Sáenza Peñu Roque Sáenz Peña.^[3]

Referencie

↑ Luis Sáenz Peña [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-10-07]. Dostupné online.
↑ Luis Sáenz Peña [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-10-07]. Dostupné online.
↑ Sáenz Peña, Roque (1851-1914) [online]. mcnbiografias.com, [cit. 2018-10-07]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Luis Sáenz Peña

[1] Luis Sáenz Peña [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-10-07]. Dostupné online.

[2] Luis Sáenz Peña [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-10-07]. Dostupné online.

[3] Sáenz Peña, Roque (1851-1914) [online]. mcnbiografias.com, [cit. 2018-10-07]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

z d u Prezidenti Argentíny
Bernardino Rivadavia (1826–1827) • Vicente López y Planes (1827) • Justo José de Urquiza (1854–1860) • Santiago Derqui (1860–1861) • Juan Esteban Pedernera (1861) • Bartolomé Mitre (1862–1868) • Domingo Faustino Sarmiento (1868–1874) • Nicolás Avellaneda (1874–1880) • Julio Argentino Roca (1880–1886) • Miguel Juárez Celman (1886–1890) • Carlos Pellegrini (1890–1892) • Luis Sáenz Peña (1892–1895) • José Evaristo Uriburu (1895–1898) • Julio Argentino Roca (1898–1904) • Manuel Quintana (1904–1906) • José Figueroa Alcorta (1906–1910) • Roque Sáenz Peña (1910–1914) • Victorino de la Plaza (1914–1916) • Hipólito Yrigoyen (1916–1922) • Marcelo Torcuato de Alvear (1922–1928) • Hipólito Yrigoyen (1928–1930) • José Félix Uriburu (1930–1932) • Agustín Pedro Justo (1932–1938) • Roberto María Ortiz (1938–1942) • Ramón Castillo (1942–1943) • Arturo Rawson (1943) • Pedro Pablo Ramírez (1943–1944) • Edelmiro Julián Farrell (1944–1946) • Juan Perón (1946–1955) • José Domingo Molina Gómez (1955) • Eduardo Lonardi (1955) • Pedro Eugenio Aramburu (1955-1958) • Arturo Frondizi (1958-1962) • José María Guido (1962-1963) • Arturo Umberto Illia (1963-1966) • Juan Carlos Onganía (1966-1970) • Roberto Marcelo Levingston (1970–1971) • Alejandro Agustín Lanusse (1971–1973) • Héctor José Cámpora (1973) • Raúl Alberto Lastiri (1973) • Juan Perón (1973–1974) • Isabel Martínez de Perón (1974–1976) • Ítalo Luder (1975) • Jorge Rafael Videla (1976–1981) • Roberto Eduardo Viola (1981) • Horacio Tomás Liendo (1981) • Carlos Lacoste (1981) • Leopoldo Galtieri (1981–1982) • Alfredo Oscar Saint Jean (1982) • Reynaldo Bignone (1982–1983) • Raúl Alfonsín (1983–1989) • Carlos Menem (1989–1999) • Fernando de la Rúa (1999–2001) • Ramón Puerta (2001) • Adolfo Rodríguez Saá (2001) • Eduardo Camaño (2001–2002) • Eduardo Duhalde (2002–2003) • Néstor Kirchner (2003–2007) • Cristina Fernández de Kirchner (2007–2015) • Mauricio Macri (2015–2019) • Alberto Fernández (2019–2023) • Javier Milei (od 2023)
Poznámka: Osoby označené kurzívou sa neradia do oficiálneho zoznamu prezidentov