Preskočiť na obsah

Vladimír Palko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:59, 21. november 2019, ktorú vytvoril Belisarius~skwiki (diskusia | príspevky) (aktualizácia, rozšírenie, zdroje)
Vladimír Palko
Vladimír Palko
11. minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
16. októbra 2002 – 8. februára 2006
Predchodca Ivan Šimko Martin Pado Nástupca
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
26. september 1998 – 21. september 2002
V úrade
8. februára 2006 – 2010
Biografické údaje
Narodenie20. máj 1957 (67 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaKDH (1996 – 1998)
SDK (1998)
KDH (1999 – 2008)
KDS (2008 – 2014)
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiavysokoškolský pedagóg, politik
Vierovyznaniekatolík
Rodina
Deti3
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVladimír Palko
(multimediálne súbory)

Doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc. (* 20. máj 1957, Bratislava) je slovenský matematik, vysokoškolský pedagóg a politik. Je bývalý poslanec NR SR a bývalý minister vnútra SR v druhej vláde Mikuláša Dzurindu. V minulosti bol podpredsedom KDH a v rokoch 2008-2014 bol predsedom strany Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), ktorá zanikla v decembri 2014.[1]

Životopis

Vladimír Palko v roku 1981 absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1987 získal titul kandidáta vied. Medzi rokmi 1981 až 1990 pôsobil ako odborný asistent na Katedre matematiky na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej a ako vedecký pracovník na Ústave technickej kybernetiky v Slovenskej akadémii vied.[2]

Od roku 1991 až do 1996 bol odborný asistent na Katedre matematiky Fakulty elekrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Titul docent v obore matematika získal v roku 1996.[2]

Vladimír Palko je ženatý a má tri deti.[2]

Politická činnosť

V rokoch 1991 – 1992 bol námestníkom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby.

KDH

Od novembra 1996 do júla 1998 pôsobil v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) ako podpredseda strany. V júli 1998 sa stal členom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a prerušil členstvo v KDH. Svoje členstvo obnovil 15. januára 1999, v apríli sa stal podpredsedom KDH pre tlač a vonkajšie pôsobenie a vo funkcii bol viackrát potvrdený.

V júli 2006 sa po desiatich rokoch vzdal funkcie v predsedníctve KDH. Opustenie postu bolo reakciou na nesúhlas s voľbou predsedu poslaneckého klubu KDH po parlamentných voľbách.[3] KDH v tej dobe na sneme v Senci odhlasovalo možnú koaličnú spoluprácu so SMERom, s ktorou Vladimír Palko a ďalší nesúhlasili.[3] SMER však vtedy uzavrel koalíciu s HZDS a SNS, KDH odišlo do opozície.

V júni 2007 Vladimír Palko kandidoval na predsedu KDH, snem však v tajnej voľbe potvrdil Pavla Hrušovského.[4]

„ To bola povinná jazda, kandidatúra na predsedu, povinná jazda. Som videl, že kam to všetko smeruje a ten vývoj ešte nám bude dávať za pravdu. “
– Vladimír Palko, Na výsluchu, 4. júna 2008[5]

Nakoniec zo strany 21. februára 2008 vystúpil spoločne s Františkom Mikloškom, Pavlom Minárikom a Rudolfom Bauerom s myšlienkou založiť novú politickú stranu

Poslanec a minister

Vladimír Palko získal v parlamentných voľbách v roku 1998 mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za SDK. V novembri 2000 so skupinou 9 poslancov vystúpil z poslaneckého klubu SDK a založili v Národnej rade klub KDH. Počas tohto obdobia bol predsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.

Vo voľbách v roku 2002 získal mandát poslanca za stranu KDH, ktorý však neuplatnil, lebo sa stal ministrom vnútra. Vo funkcii pôsobil až do 7. februára 2006, keď rezignoval po vnútrovládnom spore KDH a Mikulášom Dzurindom o zmluve s Vatikánom. Po rezignácii uplatnil svoj poslanecký mandát.

V roku 2006 sa po parlamentných voľbách stal opäť poslancom za KDH. Po nezhode pri voľbe predsedu poslaneckého klubu KDH a rezignáciu v predsedníctve strany bol Júliusom Stankom požiadaný, aby sa mandátu poslanca vzdal.[3] Mandát vykonával aj po vystúpení z KDH a založení strany KDS v roku 2008, vtedy sa stal nezávislým poslancom až do konca volebného obdobia. Od roku 2010 pôsobí mimoparlamentne.

KDS

Nová politická strana Konzervatívni demokrati Slovenska bola 22. júla 2008 zaregistrovaná na ministerstve vnútra.[6] Vladimír Palko sa stal jej prvým predsedom.[6] Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 bol lídrom kandidátnej listiny koalície KDS a OKS.[7] Koalícia však dosiahla len 2,1 % hlasov a žiaden mandát nezískala. KDS v roku 2010 nekandidovala v parlamentných voľbách s odôvodnením na finančnú náročnosť volebnej kampane.[8] V roku 2014 strana zanikla po neúspechu Rudolfa Bauera vo voľbách primátora Košíc.

Palko sa po skončení politickej kariéry venuje písaniu kníh a článkov.[9]

Dielo

  • PALKO, Vladimír. Boj o moc a tajná služba. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2004. 382 s. ISBN 80-7165-438-8.
  • PALKO, Vladimír. Levy prichádzajú : prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii. 1. vyd. Prešov : Michal Vaško, 2012. 487 s. ISBN 978-80-7165-870-2.
  • PALKO, Vladimír. Diskrétna matematika pre informatikov. 1. vyd. Bratislava : OZ Hlbiny, 2017. 372 s. ISBN 978-80-89743-24-7.
  • SUDOR, Karol; PALKO, Vladimír. Šiel som až na hranu : Liberál spovedá konzervatívca. Bratislava : N Press, 2019. 408 s. ISBN 978-80-99925-10-7.

Referencie

  1. ↑ KERN, Miro. Palkova strana KDS potichu zanikla. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2015-01-09. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1339-844X.
  2. ↑ a b c Životopis: Vladimír Palko. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-10-16. Dostupné online [cit. 2018-04-01]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ a b c PALKO, Vladimír. Čo sa stalo v KDH. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2008-03-02. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1336-653X.
  4. ↑ NOVOTNÁ, Tatiana. Snem krízu nevyriešil. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2007-06-18. Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1336-1996.
  5. ↑ Vladimír Palko na výsluchu: Šli sme do neistoty, aj to nám vyčítajú?. sme.sk (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-03-31]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ a b Register politických strán a politických hnutí : Konzervatívni demokrati Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  7. ↑ TASR. Kandidáti pre voľby do Európskeho parlamentu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-05-10. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ KDS nebude kandidovať v parlamentných voľbách [online]. Bratislava: Konzervatívni Demokrati Slovenska, 2010-03-01, [cit. 2018-03-31]. Dostupné online.
  9. ↑ SUDOR, Karol. Vladimír Palko: Ak je niekto muž, je pre mňa mužom, hoci sa cíti byť ženou. Držím sa objektívnej reality (ukážka z novej knihy). dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-11-20. Dostupné online [cit. 2019-11-21]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimír_Palko&oldid=6942923“