Gemerský Jablonec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gemerský Jablonec
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Región Gemer
Nadmorská výška 228 m n. m.
Súradnice 48°11′40″S 19°58′34″V / 48,1945°S 19,9762°V / 48.1945; 19.9762
Rozloha 10,44 km² (1 044 ha) [1]
Obyvateľstvo 708 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 67,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Štefan Farkas[3] (Magyar Fórum – Maďarské fórum)
PSČ 980 35
ŠÚJ 514781
EČV (do r. 2022) RS
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Gemerský Jablonec
Webová stránka: obecgemerskyjablonec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Gemerský Jablonec (maď. Gömöralmágy, Almágy, do roku 1927 Jablonica, 1927 - 1948 Almáď) je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží uprostred Cerovej vrchoviny v dolinke pramennej oblasti potoka Gortva.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla už v 11. alebo 12. storočí a na jej chotári sa neskôr vyvinulo niekoľko samostatných sídlisk.[4][5] Patrila rôznym zemanom, ktorí tu mali svoje kúrie.[5] Názvy obce: 1275 Almág; 1786 Almagy; 1920 Jablonica; 1927 Almáď; 1948 Gemerský Jablonec; maď. Almágy.[4] V 13. a 14. storočí sa z jej chotára odčlenili obce Petrovce a Utas. Od roku 1554 bola poplatná Turkom, pred ktorých svojvôľou sedliaci z obce utiekli. V 18. storočí boli v obci zemepánmi Kubínyiovci, neskôr barón Gejza Kemény, Juraj Margulit a Mór Braun. V roku 1773 tu žilo 38 rodín poddaných a dve rodiny želiarov, roku 1828 bolo v 59 domoch 541 obyvateľov pracujúcich hlavne v poľnohospodárstve. V roku 1889 časť obce zhorela.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Abdona a Senena, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa na kopci na okraji dediny. Kostol je vystavaný z kamenných kvádrov, ktoré boli pravdepodobne pôvodne neomietnuté. Reštaurovanie kostola sa uskutočnilo v roku 1933 a 1969. Archeologický výskum v exteriéri kostola bol realizovaný v roku 2008. Na západnej strane lode sa nachádza románska murovaná empora nesená dvoma stĺpmi. Z ďalších románskych detailov sa v kostole dochovali združené románske okná na západnej strane veže. Na južnej strane lode sa nachádza ústupkový portál a zamurované románske okná. Počas prestavby kostola v 18. storočí došlo k úprave interéru. Z roku 1703 pochádza drevený maľovaný strop zložený z 88 kaziet, ako autor sa uvádza Friderico Claudini. V tomto období boli zväčšené okná, presunutý vstup na nové miesto a bola vybudovaná nová sakristia. Drevená časť empory pochádza z roku 1815.[6] Fasády kostola sú hladké bielené, okná majú eliptické zakončenie. Strecha je pokrytá šindľom a veža má ihlancovoú helmicu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 591.
  5. a b GEMERSKÝ JABLONEC. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 376.
  6. Gemerský Jablonec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]