Gemerský Jablonec
Gemerský Jablonec | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Rimavská Sobota |
Región | Gemer |
Nadmorská výška | 228 m n. m. |
Súradnice | 48°11′40″S 19°58′34″V / 48,1945°S 19,9762°V |
Rozloha | 10,44 km² (1 044 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 708 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 67,82 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1275 |
Starosta | Štefan Farkas[3] (Magyar Fórum – Maďarské fórum) |
PSČ | 980 35 |
ŠÚJ | 514781 |
EČV (do r. 2022) | RS |
Tel. predvoľba | +421-47 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Gemerský Jablonec | |
Webová stránka: obecgemerskyjablonec.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Gemerský Jablonec (maď. Gömöralmágy, Almágy, do roku 1927 Jablonica, 1927 - 1948 Almáď) je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží uprostred Cerovej vrchoviny v dolinke pramennej oblasti potoka Gortva.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla už v 11. alebo 12. storočí a na jej chotári sa neskôr vyvinulo niekoľko samostatných sídlisk.[4][5] Patrila rôznym zemanom, ktorí tu mali svoje kúrie.[5] Názvy obce: 1275 Almág; 1786 Almagy; 1920 Jablonica; 1927 Almáď; 1948 Gemerský Jablonec; maď. Almágy.[4] V 13. a 14. storočí sa z jej chotára odčlenili obce Petrovce a Utas. Od roku 1554 bola poplatná Turkom, pred ktorých svojvôľou sedliaci z obce utiekli. V 18. storočí boli v obci zemepánmi Kubínyiovci, neskôr barón Gejza Kemény, Juraj Margulit a Mór Braun. V roku 1773 tu žilo 38 rodín poddaných a dve rodiny želiarov, roku 1828 bolo v 59 domoch 541 obyvateľov pracujúcich hlavne v poľnohospodárstve. V roku 1889 časť obce zhorela.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Abdona a Senena, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa na kopci na okraji dediny. Kostol je vystavaný z kamenných kvádrov, ktoré boli pravdepodobne pôvodne neomietnuté. Reštaurovanie kostola sa uskutočnilo v roku 1933 a 1969. Archeologický výskum v exteriéri kostola bol realizovaný v roku 2008. Na západnej strane lode sa nachádza románska murovaná empora nesená dvoma stĺpmi. Z ďalších románskych detailov sa v kostole dochovali združené románske okná na západnej strane veže. Na južnej strane lode sa nachádza ústupkový portál a zamurované románske okná. Počas prestavby kostola v 18. storočí došlo k úprave interéru. Z roku 1703 pochádza drevený maľovaný strop zložený z 88 kaziet, ako autor sa uvádza Friderico Claudini. V tomto období boli zväčšené okná, presunutý vstup na nové miesto a bola vybudovaná nová sakristia. Drevená časť empory pochádza z roku 1815.[6] Fasády kostola sú hladké bielené, okná majú eliptické zakončenie. Strecha je pokrytá šindľom a veža má ihlancovoú helmicu.
-
Kostol sv. Abdona a Senena
-
Interiér kostola
-
Detail kazetového stropu
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gemerský Jablonec
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 591.
- ↑ a b GEMERSKÝ JABLONEC. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 376.
- ↑ Gemerský Jablonec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil románskeho kostola
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci