Preskočiť na obsah

Ilona Németh

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ilona Németh
slovenská výtvarníčka, konceptuálna umelkyňa a pedagogička maďarskej národnosti
Ilona Németh v roku 2017
Ilona Németh v roku 2017
Narodenie28. január 1963 (61 rokov)
Dunajská Streda, Česko-Slovensko
Alma materMaďarská vysoká škola umeleckopriemyselná v Budapešti
Maďarská akadémia výtvarných umení v Budapešti
Aktívne roky1990 – súčasnosť
ManželMarián Ravasz
DetiÁbel Ravasz (* 1986)
Jonathan Ravasz
Odkazy
Webstránkailonanemeth.sk
CommonsSpolupracuj na Commons Ilona Németh

Prof. Ilona Németh, DLA (* 28. január 1963, Dunajská Streda)[1][2] je slovenská výtvarníčka, typografka, konceptuálna umelkyňa a vysokoškolská pedagogička maďarskej národnosti.[1][2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z maďarskej rodiny z južného Slovenska, jej otec bol poľnohospodársky inžinier, matka učiteľka. Základnú a strednú školu absolvovala v Dunajskej Strede.[3] V rokoch 1981 – 1986 absolvovala odbor typografia a knižné umenie na Maďarskej vysokej škole umeleckopriemyselnej v Budapešti (maď. Magyar Iparművészeti Főiskola, dnes Moholy-Nagy Művészeti Egyetem, MOME).[2][4]

Počas štúdia spolupracovala s opozičnými skupinami a do Československa prevážala maďarskú samizdatovú literatúru. Po skončení štúdia v roku 1986 sa zúčastňovala protestných akcií, pre svoje kritické postoje bola v dlhoročnom konflikte aj s otcom, ktorý sa ju snažil presvedčiť, že komunistickú stranu je možné reformovať zvnútra. Pracovala vo vydavateľstve maďarskej literatúry Madách a spoluzakladala výtvarnú sekciu časopisu nezávislých maďarských spisovateľov Iródia, kde dávali priestor aj umelcom, ktorí sa nemohli oficiálne realizovať, pretože nesúhlasili s politickým režimom. Spolu s performerom Józsefom R. Juhászom založili v roku 1987 pod hlavičkou Csemadoku v Nových Zámkoch nezávislé Studio erté, etablujúce a propagujúce dovtedy neoficiálne alternatívne a experimentálne umenie. V rokoch 1987 – 1997 sa tu konali festivaly multimediálneho umenia.[3]

18. novembra 1989, teda v druhý deň začínajúcej sa Nežnej revolúcie, avšak ešte bez vedomia o udalostiach zo 17. novembra, spoluzaložila s ďalšími maďarskými disidentmi a mladými aktivistami Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI), v rámci ktorej chceli rozvinúť spoluprácu s ďalšími slovenskými a českými disidentskými kruhmi. V nasledujúcich týždňoch sa pridali k VPN a 15. decembra začali vydávať prvý nezávislý maďarský časopis Nap, kde bola Ilona Németh dva roky grafickou redaktorkou. Zažila dezilúziu z nástupu maďarského aj slovenského nacionalizmu a v roku 1992 sa zo straníckej politiky stiahla: „Ja mám menšinový názor a nie som ochotná podriadiť sa väčšinovému názoru. Samozrejme, chápem a akceptujem, že na tejto báze funguje demokracia.“. Veľmi negatívne vnímala aj vtedajší zánik Československa: „Mám samozrejme viac identít, a jedna z nich je československá. Nikdy som nemala pocit, že sme rozdelenie potrebovali. Spoločný štát bol obohatením obidvoch národov.“[3]

Na slovenskú výtvarnú scénu vstúpila v roku 1990 svojou prvou samostatnou výstavou Zápisky z labyrintu v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka, pozostávajúcou z inštalácie, videa a maľby. Do priestoru umiestnila prírodný materiál, niekoľko balíkov slamy, videozáznam performancie a diela expresívnej gestickej maľby.[4]

Ilustrovala učebnice slovenčiny pre osem ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Bola členkou viacerých výberových komisií, rozdeľujúcich prostriedky pre kultúrne organizácie a občianske združenia so zameraním na väčšinovú aj menšinovú kultúru. Kriticky vníma činnosť Csemadoku po roku 1989, ktorý podľa nej dodnes funguje ako za minulého režimu a snaží sa podporovať len ľudovú kultúru: „Založiť identitu len na ľudovej kultúre je strašne málo a biedne. Okrem toho, že sme Maďari, mali by sme aj niečo iné vykonať a zaoberať sa inými vecami. Byť Maďarom nie je cieľom, ale danosťou.“[3]

V rokoch 2000 – 2003 absolvovala ďalšie, magisterské štúdium na Maďarskej akadémii výtvarných umení (maď. Magyar Képzőművészeti Egyetem, MKE), v roku 2006 tu získala titul „doktor slobodných umení“ (DLA) a v roku 2007 umelecko-pedagogickú hodnosť docent.[2][4]

V rokoch 2004 – 2019 prednášala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (VŠVU), kde pôsobila aj ako garantka odboru intermédií.[2][4] V roku 2014 ju prezident SR Andrej Kiska vymenoval za profesorku v odbore výtvarné umenie.[5]

Od roku 2021 pôsobí ako profesorka a garantka študijného programu Dizajn na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Špecializuje sa na umenie vo verejnom priestore a umelecký výskum.[6]

Od roku 2015 pôsobí ako kurátorka scény vizuálneho umenia festivalu Pohoda.[7] a od roku 2022 je členkou redakčnej rady Denníka N.[8]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

S manželom, architektom Mariánom Ravaszom, majú synov Ábela (* 1986; sociológ a politik) a Jonathana (odborník v oblasti interaktívneho dizajnu a virtuálnej reality).[9][10][11]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1998: víťazka súťaže Mladý slovenský výtvarník roka 1998[12][13]
  • 2001: Cena Mihálya Munkácsyho (Budapešť)[2]
  • 2003: Cena Ludwig Múzea (Budapešť)[14]
  • 2017: Pribinov kríž II. triedy od prezidenta SR Andreja Kisku za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia[15]
  • 2018: Cena Nadácie Tatra banky za umenie za autorskú výstavu „Eastern Sugar“, Kunsthalle, Bratislava[16]
  • 2014: Biela vrana („Ilona Németh je vizuálna umelkyňa, ktorá svojou tvorbou nastavuje spoločnosti zrkadlo. Venovala sa holokaustu, menšinám aj pomerom v Maďarsku. Angažuje sa aj občiansky. Iniciovala výzvu na odvolanie ministerky kultúry, pre ktorú ju polícia volala na výsluch.“)[17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Ilona Németh. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f Biography [online]. Ilona Németh, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Ilona Németh (1963). Paměť národa (Praha: Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů). Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  4. ↑ a b c d Ilona Németh. In: Artbase [online]. Bratislava: Kunsthalle Bratislava : Slovenská národná galéria, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  5. ↑ TASR. Prezident A. Kiska vymenoval 31 nových vysokoškolských profesorov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-19. Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  6. ↑ Prof. Ilona Németh DLA [online]. Bratislava: Fakulta architektúry a dizajnu STU, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  7. ↑ MOČKOVÁ, Jana. Na jej email čakali v tíme Pohody roky. Umelkyňa Ilona Németh zmenila spôsob, ako na festival dostať umenie. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-07-10. Dostupné online [cit. 2024-10-03]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ O Denníku N. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-06-14. Dostupné online. ISSN 1339-844X. Archivované 2022-12-26 z originálu.
  9. ↑ ANDREJČÁKOVÁ, Eva. Sociológ Ábel Ravasz: Ak štát nevie mapovať svoje menšiny, nevie im ani pomáhať. Dunszt (Dunajská Streda: Dunszt), 2022-05-27. Dostupné online [cit. 2024-10-03]. ISSN 2585-8432.
  10. ↑ MÉSZÁROS, Veroni. Németh Ilona öt hónapja New Yorkban a bizalom ösztöndíjával. Paraméter (Dunajská Streda: DARCUS), 2009-02-18. Dostupné online [cit. 2024-10-03].
  11. ↑ GARAJ, Patrik. Jonathan Ravasz: Robím na tom, aby sme virtuálnu realitu využívali naplno. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2017-02-01. Dostupné online [cit. 2024-10-03]. ISSN 1336-2674.
  12. ↑ Víťazkou súťaže Mladý slovenský výtvarník 1998 sa stala I. Németh. SME (Bratislava: Petit Press), 1998-07-09. Dostupné online [cit. 2024-10-04]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Ilona Németh [online]. Budapešť: Ludwig Múzeum, [cit. 2024-10-04]. Dostupné online.
  14. ↑ Kde je Ilona Németh a Roman Ondák? V budapeštianskej opache. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-12-27. Dostupné online [cit. 2024-10-04]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ Prezident Andrej Kiska vyznamenal 20 osobností [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2017-01-09, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  16. ↑ Cena Nadácie Tatra banky za umenie : minulé ročníky : 2018 [online]. Bratislava: Nadácia Tatra banky, [cit. 2024-10-03]. Dostupné online.
  17. ↑ Biele vrany 2024 [online]. Bratislava: Bystriny, 2022, [cit. 2024-11-19]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HUSHEGYI, Gábor. Németh. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2008. 111 s. ISBN 978-80-7149-974-9.
  • ANDRÁS, Edit. Dilemma : Tri stredoeurópske varianty výstavy Ilony Németh. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2013. 351 s. ISBN 978-80-8101-738-4.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilona_Németh&oldid=7946096“