Islamofóbia na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vzhľadom na skutočnosť, že moslimskú náboženskú obec na Slovensku tvoria predovšetkým prisťahovalci, islamofóbia (predpojatosť proti islamumoslimom)[1] na Slovensku sa často spája s predsudkami a nenávisťou voči ľuďom inej farby pleti (rasizmus) a voči cudzincom (xenofóbia). K nárastu prejavov islamofóbie došlo po vzniku Islamského štátu (2014) a najmä po prepuknutí európskej migračnej krízy (2015), kedy viaceré politické strany a hnutia využívali protimigrantskú a islamofóbnu rétoriku v rámci predvolebnej kampane, pričom zároveň zintenzívnili snahy o inštitucionálne zabránenie presadzovania islamu na Slovensku, teda zaregistrovania islamskej náboženskej spoločnosti a vzniku mešity.

Situácia moslimov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Islam na Slovensku

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 sa k islamu hlásilo 1 212 obyvateľov, v roku 2011 už 1 934 ľudí a v roku 2021 3 862 osôb. Tieto údaje môžu byť nepresné, nakoľko na prihlásenie sa k islamu bolo potrebné v sčítacom formulári zaškrtnúť možnosť „iné“ a slovo „islam“ napísať ručne a zároveň sa podľa Islamskej nadácie na Slovensku niektorí moslimovia nesčítali, „či už zo strachu, nedôvery alebo ľahostajnosti“. Samotná Islamská nadácia na Slovensku k januáru 2022 odhaduje, že na Slovensku môže žiť až 6-tisíc moslimov. Najviac moslimov podľa sčítania z roku 2021 žije v Bratislavskom kraji (1 181), ďalej v Nitrianskom kraji (462) a v Košickom kraji (445).[2] Moslimskú obec na Slovensku možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch skupín – študenti, intelektuáli, resp. jedinci s vyšším vzdelaním (lekári a pod.) a rodiny podnikajúce v reštauračných službách. V spolužití s ostatnými občanmi alebo obyvateľmi Slovenska sa spravidla nevyskytujú problémy, individuálne prejavy islamofóbie sú skôr zriedkavým javom.[3]

Právny kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 40-ročného obdobia autoritatívneho komunistického režimu bola koncepcia „občianskych práv a povinností“ podriadená imperatívu rozvoja socialistickej spoločnosti[4] a činnosť kultúrnej a vzdelávacej sféry vyslovene podliehala marxisticko-leniniskému svetonázoru[5]. V praktickej rovine dochádzalo k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd vrátane slobody vierovyznania.

V dôsledku Nežnej revolúcie došlo k ústavnoprávnej zmene, v rámci ktorej sa ustúpilo od socialistického ponímania ľudských práv k prirodzenoprávnej koncepcii neodňateľných, nescudziteľných, nepremlčateľných a nezrušiteľných základných práv a slobôd ľudí slobodných a rovných v dôstojnosti i právach, na ktorej politický disent zakladal svoje ústavnoprávne úvahy už od roku 1969.[6] Vyvrcholila 9. januára 1991, kedy Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uviedla Listina základných práv a slobôd. Inšpiráciou a v mnohých ohľadoch aj formulačným východiskom listiny bola Všeobecná deklarácia ľudských práv, Pakt o občianskych a politických právach, Pakt o právach hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, Európska dohoda o ochrane základných ľudských práv a slobôd (vrátane dodatkových protokolov), Európska sociálna charta, Ústavná listina Československej republiky z roku 1920, rakúska ústavná úprava z roku 1867 a i. Listina nadobudla účinnosť dňom jej vyhlásenia 8. februára 1991, pričom týmto dňom zároveň stratili účinnosť ustanovenia, ktoré neboli v súlade s listinou. Práve z tohto dokumentu, ktorý má nadústavnú právnu silu,[7] vychádzali ďalšie ústavnoprávne úpravy vrátane Ústavy Slovenskej republiky prijatej Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992 ústavným zákonom č. 460/1992 Zb.[8]

Pasáže priamo týkajúce sa slobody vierovyznania:

Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
– Čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená. Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania.
– Čl. 15 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(1) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu.

(2) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(3) Zákon ustanoví podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách.

(4) Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

– Čl. 16 Listiny základných práv a slobôd

Ešte pred prijatím ústavy boli podrobnosti výkonu slobody vierovyznania ukotvené v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie ČSFR 4. júla 1991. Tento zákon bol novelizovaný Národnou radou SR päťkrát (2000, 2007, 2016, 2017) a dodnes tvorí základný zákonný rámec pre pôsobenie cirkví a náboženských spoločností vrátane podmienok ich registrácie. Od 1. júna 1992 do 30. apríla 2007 bol účinný zákon SNR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktorý určoval minimálny počet veriacich potrebný na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (20 000)[9], no zákonom č. 201/2007 Z. z.[10] bola táto podmienka inkorporovaná do zákona č. 308/1991 Zb.

Bránenie registrácii islamu[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku doposiaľ nie je zaregistrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktorá by sa hlásila k islamu. To znamená, že moslimská náboženská obec nemá právnu subjektivitu, ktorá by jej umožňovala nárokovať si finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, vyučovať svoje náboženstvo v školách, zakladať vlastné cirkevné školy, vykonávať duchovnú službu v zdravotníckych zariadeniach, vojenských útvaroch, ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody atď.[11]

O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006), pričom ale nie je verejne známe prečo bola registrácia odmietnutá. Žiadosti posudzuje cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na základe podmienok uvedených v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy. V zmysle právnej úpravy bolo na založenie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti potrebných aspoň 20 000 plnoletých členov s trvalým pobytom na Slovensku, čo bolo v máji 2007 sprísnené podmienkou, aby títo členovia boli zároveň občanmi Slovenskej republiky.[12] Podľa údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 a podľa SODB z roku 2011 len päť z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností.[13]

Aktuálne platnou právnou úpravou registrácií náboženských spoločností je zákon č. 39/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Novelizácia zákona, prijatá 31. januára 2017 po prelomení veta prezidenta Andreja Kisku, zvýšila minimálny počet členov novo zaregistrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na 50 000.[14] Podľa dôvodovej správy návrhu zákona bolo cieľom predkladateľov návrhu zákona „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu.“[15] Podľa niektorých novinárov a predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, Mohamada Safwana Hasnu, bolo primárnym účelom novely zabrániť registrácii islamu.[16] Novela zákona však platí rovnako pre všetky cirkvi a náboženské skupiny, ktoré by na Slovensku o registráciu žiadali.

Islamofóbia v politickom diskurze[upraviť | upraviť zdroj]

Počas migračnej krízy[upraviť | upraviť zdroj]

Zintenzívňujúca sa občianska vojna v Sýrii, ale aj ďalšie ozbrojené konflikty na Strednom východe a v Afrike v roku 2014 vyústili do Európskej migračnej krízy. V Európe zároveň narástlo nebezpečenstvo predstavované radikálnym islamom, ktorým boli motivované teroristické útoky v Paríži (útok na Charlie Hebdo v januári 2015, útoky vo viacerých obvodoch mesta v novembri 2015) a v Bruseli (útok v marci 2016). Podľa sociologičiek Inštitútu pre verejné otázky Zory Bútorovej a Oľgy Gyárfášovej „na tieto udalosti reagovala väčšina slovenských politikov odmietnutím tzv. politickej korektnosti ako prejavu nezdravej spoločenskej pretvárky, čo im otvorilo cestu k hlásaniu protimenšinových predsudkov a k podnecovaniu strachu a odporu voči imigrantom“. Autorky týmto vysvetľujú výrazný nárast sociálneho dištancu zaznamenaný v prieskume verejnej mienky. Odpor k prisťahovani sa moslimskej rodiny do susedstva narástol z 32 % v roku 2008 až na 73 % v septembri 2017, pričom dištanc proti moslimom a prisťahovalcom pretrvával aj u vyšších vzdelanostných vrstiev.[17]

Situáciu v prvom rade využili krajne pravicové strany na zostrenie islamofóbnych a protiimigračných prejavov. K tomuto sentimentu sa pridali aj viacerí predstavitelia politického mainstreamu. Napr. 15. novembra 2015 predseda vlády a predseda strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) Robert Fico v rozhovore pre TASR vyhlásil, že „islam nemá priestor na Slovensku“ a vyjadril svoje želanie zabrániť tomu, „aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita“, pretože podľa neho hrozí, že by zmenila charakter krajiny postavenej „na cyrilo-metodských tradíciách“. Voči tomu sa ohradila Islamská nadácia na Slovensku, ktorá vyjadrila obavu, že „ústavný princíp ochrany vierovyznania asi pre moslimov neplatí“.[18] Na tlačovej konferencii 7. januára 2016 Fico opätovne vyhlásil, že „vláda neurobí žiadne rozhodnutie, ktoré by viedlo k vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku“. Ekonóm Maroš Ivanič a bývalý zamestnanec Svetovej banky Maroš Ivanič za tieto výroky na Fica podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia, pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti. Krajská prokuratúra v Bratislave trestné oznámenie 2. februára 2016 odmietla, opierajúc sa najmä o princíp slobody slova.[19][20]

Takéto prejavy pokračovali počas kampane pred parlamentnými voľbami 5. marca 2016, ktoré vyústili do zisku 14 zo 150 mandátov krajne pravicovou Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS).[21]

Predstavitelia ĽSNS pokračovali v islamofóbnych prejavoch aj na pôde Národnej rady SR (NR SR). Počas 10. schôdze poslanec Stanislav Mizík vyhlásil, že islam je „satansko-pedofilným dielom diabla“[22] a poslanec Milan Mazurek (ĽSNS) označil islam za „krutý, odporný a neľudský politický systém“, ktorý „s demokraciou nemá absolútne nič spoločné“.[23] Proti Mazurekovi a Mizíkovi začal mandátový a imunitný výbor disciplinárne konanie,[24][25] pričom im odporučil, aby sa za tieto výroky ospravedlnili.[26][27] Namiesto ospravedlnenia na 12. schôdzi NR SR 1. februára 2017 padli zo strany Mazureka a Mizíka ďalšie protiislamské nenávistné prejavy,[28][29] na čo mandátový a imunitný výbor reagoval uložením pokuty 1 000 eur, ktorá im bola strhnutá z platu.[30][31]

V januári 2017 Fico znova vyhlásil, že ucelená moslimská komunita by bola „stálym zdrojom bezpečnostných rizík“, a preto vláda odmieta prijímanie utečencov na Slovensko v rámci presídľovacieho programu Európskej únie. Poznamenal, že turisti chcú prichádzať na Slovensko, pretože sa nemusia obávať, že ich roztrhajú bomby, a vedia, že ich nebudú obťažovať moslimovia na verejných priestranstvách.[32][33]

Vo februári 2017 sa k islamofóbnemu sentimentu pridal aj predseda strany Sloboda a Solidarita, keď vyhlásil, že kresťanstvo je „lepšie“ ako islam, že islam je „agresívne náboženstvo“, ktoré nie je kompatibilné so slovenskou kultúrnou, a že „nie všetci sme rovnakí“.

V apríli 2017 v rozprave k opozičnému návrhu zákona o zákaze mešít poslanec strany SME RODINA vyhlásil, že väčšina moslimov by chcela z politických režimov v Európe urobiť „totalitné alebo islamské teokracie“.[34]

Vo funkčnom období od roku 2020[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa viaceré politické strany a hnutia uchýlili k šíreniu predsudkov až nenávistných prejavov namierených voči moslimom a imigrantom. Išlo o strany ĽSNS, SMER – sociálna demokracia, SME RODINA, VLASŤ, ale aj okrajové strany a hnutia ako Slovenské Hnutie Obrody, Práca slovenského národaSlovenská liga. Najtvrdšie na islam útočila ĽSNS, ktorá šírila alarmistické tvrdenia o nanucovaní cudzieho náboženstva európskymi politickými elitami, hordách nelegálnych imigrantov a džihádistov zaplavujúcich Európu a moslimské štvrte prezentovala ako nebezpečné getá.[35]

Vo februári 2022 poslanec za SaS a člen OKS Peter Osuský v reakcii na predikciu OSN o počte obetí vojenskej intervencie v Jemene na Facebooku vyhlásil, že vraždenie je „národný šport“ moslimov a že sa tým „zabávajú“. Voči tomu sa ohradila Islamská nadácia na Slovensku a Osuský sa za svoje vyjadrenia ospravedlnil.[36]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MOOSAVI, Leon. Islamophobia. In: Possamai, Adam – Blasi, Anthony J. (eds.). The SAGE Encyclopedia of the sociology of religion. Thousand Oaks, CA : SAGE Publications, 2020. ISBN 978-1-4739-4220-2, p. 414. [cit. 2020-07-07].
  2. https://www.islamonline.sk/2022/01/zverejnili-udaje-zo-scitania-obyvatelov-k-islamu-sa-prihlasilo-3862-
  3. ZAVIŠ, Monika. Islamophobia in Slovakia : National report 2016. In: Bayrakli, Enes – Hafez, Farid (eds.). European Islamophobia report 2016. Istanbul : SETA, 2017. ISBN 978-975-2459-00-7, pp. 519-520.
  4. čl. 19 ods. 1 Ústavy ČSSR http://ftp.aspi.cz/opispdf/1960/040-1960.pdf
  5. čl. 16 ods. 1 Ústavy ČSSR
  6. Gronský, J. Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa, IV, 1989-1992, dokument č. 5, poznámka 25, s. 45-46.
  7. Gronský, J. Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa, IV, 1989-1992, dokument č. 57, poznámka 172, s. 239.
  8. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20210101
  9. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/192/19920601.html
  10. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/201/20070501.html
  11. Pozri §§ 6 až 9 zákona č. 308/1991 Zb. zo 4. júla 1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (konsolidované znenie) [online]. [cit. 2020-07-07].
  12. Čl. I ods. 2 zákon č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. [online]. [cit. 2020-07-07].
  13. Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991 [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012-06-21 [cit. 2020-07-07].
  14. Čl I ods. 1 a 2 zákon č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov [online]. [cit. 2020-07-07].
  15. Dôvodová správa. [cit. 2020-07-09]. Pozri aj: Parlamentná tlač 273 [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, [2016] [cit. 2020-07-07].
  16. KERN, Miro. Zákon o cirkvách bol v skutočnosti proti islamu a nie proti špekulantom. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-01. Dostupné online [cit. 2020-07-06]. ISSN 1339-844X.
  17. Bútorová, Zora – Gyárfášová, Oľga. Názorový a hodnotový profil slovenskej verejnosti v čase vzostupu extrémizmu. In: Bútorová, Zora – Mesežnikov, Grigorij (eds.). Zaostrené na extrémizmus : Výskumná štúdia. Bratislava : Inštitút pre verejné otázky, 2017. ISBN 978-80-89345-66-3, s. 17.
  18. SITA. Fico v rozhovore: Nechceme meniť tradície, islam tu nemá miesto. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-05-26. Dostupné online [cit. 2022-02-21]. ISSN 1336-197X.
  19. KERN, Miro. Prokuratúra odmietla stíhať Fica za výroky o moslimoch [online]. Denník N, 2016-02-08, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online.
  20. Predseda vlády, sloboda prejavu a ucelená moslimská komunita - Právne listy [online]. www.pravnelisty.sk, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online.
  21. Syn napadnutej arabskej rodiny prehovoril o útoku [online]. IslamOnline.sk, 2015-06-23, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online.
  22. Národná rada SR, 10. schôdza, 26. 10. 2016, 10:34 – 10:35, vystúpenie s faktickou poznámkou poslanca Stanislava Mizíka [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2016-10-26, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  23. Národná rada SR, 10. schôdza, 26. 10. 2016, 10:34 – 10:35, vystúpenie s faktickou poznámkou poslanca Milana Mazureka [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2016-10-26, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online. Archivované 2022-03-12 z originálu.
  24. Národná rada SR, mandátový a imunitný výbor, 10. schôdza výboru, 30. 11. 2016, uznesenie č. 16. Dostupné online. [cit. 2022-02-21].
  25. Národná rada SR, mandátový a imunitný výbor, 10. schôdza výboru, 30. 11. 2016, uznesenie č. 17. Dostupné online. [cit. 2022-02-21].
  26. Národná rada SR, mandátový a imunitný výbor, 11. schôdza výboru, 7. 12. 2016, uznesenie č. 19. Dostupné online. [cit. 2022-02-21].
  27. Národná rada SR, mandátový a imunitný výbor, 11. schôdza výboru, 7. 12. 2016, uznesenie č. 20. Dostupné online. [cit. 2022-02-21].
  28. Národná rada SR, 12. schôdza, 1. 2. 2017, 9:03 – 9:08, vystúpenie v rozprave poslanca Milana Mazureka [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2017-02-01, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  29. Národná rada SR, 12. schôdza, 1. 2. 2017, 9:09 – 9:14, vystúpenie v rozprave poslanca Stanislava Mizíka [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2017-02-01, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  30. Národná rada SR, mandátový a imunitný výbor, 12. schôdza výboru, 8. 2. 2017, uznesenie č. 21. Dostupné online. [cit. 2022-02-21].
  31. Národná rada SR, mandátový a imunitný výbor, 12. schôdza výboru, 8. 2. 2017, uznesenie č. 22. Dostupné online. [cit. 2022-02-21].
  32. TASR. Fico: Zatiaľ každý terorista bol moslimom. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-01-06. Dostupné online [cit. 2022-02-21]. ISSN 1336-1996.
  33. TASR. R. Fico: Nechcem na Slovensku žiadnu ucelenú moslimskú komunitu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-01-31. Dostupné online [cit. 2022-02-21].
  34. rm.coe.int, [cit. 2022-02-21]. Dostupné online.
  35. GRANČAYOVÁ, Michaela. Islamofóbia naša každodenná, alebo ako niektoré politické strany vo volebnej kampani zneužívajú moslimskú otázku. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2020-02-18. Dostupné online [cit. 2020-07-06].
  36. https://www.facebook.com/IslamOnline.sk/photos/a.228852752628/10159765801957629/