Islamofóbia na Slovensku

Vzhľadom na skutočnosť, že moslimskú náboženskú obec na Slovensku tvoria predovšetkým prisťahovalci, islamofóbia (predpojatosť proti islamu a moslimom) na Slovensku sa často spája s predsudkami a nenávisťou voči ľuďom inej farby pleti (rasizmus) a voči cudzincom (xenofóbia). K nárastu prejavov islamofóbie došlo po vzniku Islamského štátu (2014) a najmä po prepuknutí európskej migračnej krízy (2015), kedy viaceré politické strany a hnutia využívali protimigrantskú a islamofóbnu rétoriku v rámci predvolebnej kampane, pričom zároveň zintenzívnili snahy o inštitucionálne zabránenie presadzovania islamu na Slovensku, teda zaregistrovania islamskej náboženskej spoločnosti a vzniku mešity.

Situácia moslimov na Slovensku

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 sa k islamu hlásilo 1 212 obyvateľov, v roku 2011 už 1 934 ľudí a v roku 2021 3 862 osôb. Tieto údaje môžu byť nepresné, nakoľko na prihlásenie sa k islamu bolo potrebné v sčítacom formulári zaškrtnúť možnosť „iné“ a slovo „islam“ napísať ručne a zároveň sa podľa Islamskej nadácie na Slovensku niektorí moslimovia nesčítali, „či už zo strachu, nedôvery alebo ľahostajnosti“. Samotná Islamská nadácia na Slovensku k januáru 2022 odhaduje, že na Slovensku môže žiť až 6-tisíc moslimov. Najviac moslimov podľa sčítania z roku 2021 žije v Bratislavskom kraji (1 181), ďalej v Nitrianskom kraji (462) a v Košickom kraji (445). Moslimskú obec na Slovensku možno vo všeobecnosti rozdeliť do troch skupín – študenti, intelektuáli, resp. jedinci s vyšším vzdelaním (lekári a pod.) a rodiny podnikajúce v reštauračných službách. V spolužití s ostatnými občanmi alebo obyvateľmi Slovenska sa spravidla nevyskytujú problémy, individuálne prejavy islamofóbie sú skôr zriedkavým javom.

Právny kontext

Počas 40-ročného obdobia autoritatívneho komunistického režimu bola koncepcia „občianskych práv a povinností“ podriadená imperatívu rozvoja socialistickej spoločnosti a činnosť kultúrnej a vzdelávacej sféry vyslovene podliehala marxisticko-leniniskému svetonázoru. V praktickej rovine dochádzalo k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd vrátane slobody vierovyznania.

V dôsledku Nežnej revolúcie došlo k ústavnoprávnej zmene, v rámci ktorej sa ustúpilo od socialistického ponímania ľudských práv k prirodzenoprávnej koncepcii neodňateľných, nescudziteľných, nepremlčateľných a nezrušiteľných základných práv a slobôd ľudí slobodných a rovných v dôstojnosti i právach, na ktorej politický disent zakladal svoje ústavnoprávne úvahy už od roku 1969. Vyvrcholila 9. januára 1991, kedy Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uviedla Listina základných práv a slobôd. Inšpiráciou a v mnohých ohľadoch aj formulačným východiskom listiny bola Všeobecná deklarácia ľudských práv, Pakt o občianskych a politických právach, Pakt o právach hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, Európska dohoda o ochrane základných ľudských práv a slobôd (vrátane dodatkových protokolov), Európska sociálna charta, Ústavná listina Československej republiky z roku 1920, rakúska ústavná úprava z roku 1867 a i. Listina nadobudla účinnosť dňom jej vyhlásenia 8. februára 1991, pričom týmto dňom zároveň stratili účinnosť ustanovenia, ktoré neboli v súlade s listinou. Práve z tohto dokumentu, ktorý má nadústavnú právnu silu, vychádzali ďalšie ústavnoprávne úpravy vrátane Ústavy Slovenskej republiky prijatej Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992 ústavným zákonom č. 460/1992 Zb.

Pasáže priamo týkajúce sa slobody vierovyznania:

„	Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.	“
– Čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

„	Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená. Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania.	“
– Čl. 15 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

„	(1) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu. (2) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. (3) Zákon ustanoví podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách. (4) Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.	“
– Čl. 16 Listiny základných práv a slobôd

Ešte pred prijatím ústavy boli podrobnosti výkonu slobody vierovyznania ukotvené v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie ČSFR 4. júla 1991. Tento zákon bol novelizovaný Národnou radou SR päťkrát (2000, 2007, 2016, 2017) a dodnes tvorí základný zákonný rámec pre pôsobenie cirkví a náboženských spoločností vrátane podmienok ich registrácie. Od 1. júna 1992 do 30. apríla 2007 bol účinný zákon SNR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktorý určoval minimálny počet veriacich potrebný na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (20 000), no zákonom č. 201/2007 Z. z. bola táto podmienka inkorporovaná do zákona č. 308/1991 Zb.

Bránenie registrácii islamu

Na Slovensku doposiaľ nie je zaregistrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, ktorá by sa hlásila k islamu. To znamená, že moslimská náboženská obec nemá právnu subjektivitu, ktorá by jej umožňovala nárokovať si finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, vyučovať svoje náboženstvo v školách, zakladať vlastné cirkevné školy, vykonávať duchovnú službu v zdravotníckych zariadeniach, vojenských útvaroch, ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody atď.

O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006), pričom ale nie je verejne známe prečo bola registrácia odmietnutá. Žiadosti posudzuje cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na základe podmienok uvedených v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy. V zmysle právnej úpravy bolo na založenie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti potrebných aspoň 20 000 plnoletých členov s trvalým pobytom na Slovensku, čo bolo v máji 2007 sprísnené podmienkou, aby títo členovia boli zároveň občanmi Slovenskej republiky. Podľa údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 a podľa SODB z roku 2011 len päť z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností.

Aktuálne platnou právnou úpravou registrácií náboženských spoločností je zákon č. 39/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Novelizácia zákona, prijatá 31. januára 2017 po prelomení veta prezidenta Andreja Kisku, zvýšila minimálny počet členov novo zaregistrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na 50 000. Podľa dôvodovej správy návrhu zákona bolo cieľom predkladateľov návrhu zákona „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu.“ Podľa niektorých novinárov a predsedu Islamskej nadácie na Slovensku, Mohamada Safwana Hasnu, bolo primárnym účelom novely zabrániť registrácii islamu. Novela zákona však platí rovnako pre všetky cirkvi a náboženské skupiny, ktoré by na Slovensku o registráciu žiadali.

Islamofóbia v politickom diskurze

Počas migračnej krízy

Zintenzívňujúca sa občianska vojna v Sýrii, ale aj ďalšie ozbrojené konflikty na Strednom východe a v Afrike v roku 2014 vyústili do Európskej migračnej krízy. V Európe zároveň narástlo nebezpečenstvo predstavované radikálnym islamom, ktorým boli motivované teroristické útoky v Paríži (útok na Charlie Hebdo v januári 2015, útoky vo viacerých obvodoch mesta v novembri 2015) a v Bruseli (útok v marci 2016). Podľa sociologičiek Inštitútu pre verejné otázky Zory Bútorovej a Oľgy Gyárfášovej „na tieto udalosti reagovala väčšina slovenských politikov odmietnutím tzv. politickej korektnosti ako prejavu nezdravej spoločenskej pretvárky, čo im otvorilo cestu k hlásaniu protimenšinových predsudkov a k podnecovaniu strachu a odporu voči imigrantom“. Autorky týmto vysvetľujú výrazný nárast sociálneho dištancu zaznamenaný v prieskume verejnej mienky. Odpor k prisťahovani sa moslimskej rodiny do susedstva narástol z 32 % v roku 2008 až na 73 % v septembri 2017, pričom dištanc proti moslimom a prisťahovalcom pretrvával aj u vyšších vzdelanostných vrstiev.

Situáciu v prvom rade využili krajne pravicové strany na zostrenie islamofóbnych a protiimigračných prejavov. K tomuto sentimentu sa pridali aj viacerí predstavitelia politického mainstreamu. Napr. 15. novembra 2015 predseda vlády a predseda strany SMER – sociálna demokracia (SMER-SD) Robert Fico v rozhovore pre TASR vyhlásil, že „islam nemá priestor na Slovensku“ a vyjadril svoje želanie zabrániť tomu, „aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita“, pretože podľa neho hrozí, že by zmenila charakter krajiny postavenej „na cyrilo-metodských tradíciách“. Voči tomu sa ohradila Islamská nadácia na Slovensku, ktorá vyjadrila obavu, že „ústavný princíp ochrany vierovyznania asi pre moslimov neplatí“. Na tlačovej konferencii 7. januára 2016 Fico opätovne vyhlásil, že „vláda neurobí žiadne rozhodnutie, ktoré by viedlo k vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku“. Ekonóm Maroš Ivanič a bývalý zamestnanec Svetovej banky Maroš Ivanič za tieto výroky na Fica podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia, pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti. Krajská prokuratúra v Bratislave trestné oznámenie 2. februára 2016 odmietla, opierajúc sa najmä o princíp slobody slova.

Takéto prejavy pokračovali počas kampane pred parlamentnými voľbami 5. marca 2016, ktoré vyústili do zisku 14 zo 150 mandátov krajne pravicovou Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS).

Predstavitelia ĽSNS pokračovali v islamofóbnych prejavoch aj na pôde Národnej rady SR (NR SR). Počas 10. schôdze poslanec Stanislav Mizík vyhlásil, že islam je „satansko-pedofilným dielom diabla“ a poslanec Milan Mazurek (ĽSNS) označil islam za „krutý, odporný a neľudský politický systém“, ktorý „s demokraciou nemá absolútne nič spoločné“. Proti Mazurekovi a Mizíkovi začal mandátový a imunitný výbor disciplinárne konanie, pričom im odporučil, aby sa za tieto výroky ospravedlnili. Namiesto ospravedlnenia na 12. schôdzi NR SR 1. februára 2017 padli zo strany Mazureka a Mizíka ďalšie protiislamské nenávistné prejavy, na čo mandátový a imunitný výbor reagoval uložením pokuty 1 000 eur, ktorá im bola strhnutá z platu.

V januári 2017 Fico znova vyhlásil, že ucelená moslimská komunita by bola „stálym zdrojom bezpečnostných rizík“, a preto vláda odmieta prijímanie utečencov na Slovensko v rámci presídľovacieho programu Európskej únie. Poznamenal, že turisti chcú prichádzať na Slovensko, pretože sa nemusia obávať, že ich roztrhajú bomby, a vedia, že ich nebudú obťažovať moslimovia na verejných priestranstvách.

Vo februári 2017 sa k islamofóbnemu sentimentu pridal aj predseda strany Sloboda a Solidarita, keď vyhlásil, že kresťanstvo je „lepšie“ ako islam, že islam je „agresívne náboženstvo“, ktoré nie je kompatibilné so slovenskou kultúrnou, a že „nie všetci sme rovnakí“.

V apríli 2017 v rozprave k opozičnému návrhu zákona o zákaze mešít poslanec strany SME RODINA vyhlásil, že väčšina moslimov by chcela z politických režimov v Európe urobiť „totalitné alebo islamské teokracie“.

Vo funkčnom období od roku 2020

V rámci kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa viaceré politické strany a hnutia uchýlili k šíreniu predsudkov až nenávistných prejavov namierených voči moslimom a imigrantom. Išlo o strany ĽSNS, SMER – sociálna demokracia, SME RODINA, VLASŤ, ale aj okrajové strany a hnutia ako Slovenské Hnutie Obrody, Práca slovenského národa a Slovenská liga. Najtvrdšie na islam útočila ĽSNS, ktorá šírila alarmistické tvrdenia o nanucovaní cudzieho náboženstva európskymi politickými elitami, hordách nelegálnych imigrantov a džihádistov zaplavujúcich Európu a moslimské štvrte prezentovala ako nebezpečné getá.

Vo februári 2022 poslanec za SaS a člen OKS Peter Osuský v reakcii na predikciu OSN o počte obetí vojenskej intervencie v Jemene na Facebooku vyhlásil, že vraždenie je „národný šport“ moslimov a že sa tým „zabávajú“. Voči tomu sa ohradila Islamská nadácia na Slovensku a Osuský sa za svoje vyjadrenia ospravedlnil.