Preskočiť na obsah

Javier Fernández López

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Javier Fernández López
Fernández na finále „Grand Prix“ 2011
Osobné informácie
Reprezentuje krajinuŠpanielsko Španielsko
Dátum narodenia 15. apríl 1991 (33 rokov)
Miesto narodenia Madrid, Španielsko Španielsko
Bydlisko Toronto, Kanada
Výška173 cm
Tréner Brian Orser, Tracy Wilsonová
Bývalí tréneri Nikolaj Morozov
Ivan Saez
Carolina Sanz
Corrado Giordani
Choreograf David Wilson
Antonio Najarro
Korčuliarsky klub Toronto Cricket SC
Invernia Valdemoro Madrid
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 302,77 (ME 2016)
Krátky program 102,54 (ME 2016)
Voľný program 201,43 (Finále ISU Grand Prix 2015/16)

{{

Javier Fernández, celým menom Javier Fernández López (* 15. apríl 1991, Madrid, Španielsko), je španielsky krasokorčuliar. Ako prvý reprezentant Španielska získal titul majstra Európy (celkovo ich má štyri z rokov 2013, 2014, 2015 a 2016) a majstra sveta (2015). Je šesťnásobným majstrom Španielska. V januári 2016 bol podľa oficiálneho rebríčka ISU druhým najlepším krasokorčuliarom sveta v mužskej sólovej kategórii.[1] Je prvým krasokorčuliarom zo Španielska, ktorý získal medailu na šampionátoch ISU a na súťažiach série „ISU Grand Prix“.[2][3]

Javier Fernández v roku 2006

Javier Fernández sa začal krasokorčuľovaniu venovať v neskoršom veku - v 7 rokoch, pričom inšpiráciou mu bola jeho staršia sestra Laura Fernándezová.[4] Spočiatku sa venoval aj futbalu, tenisu a hokeju, ale od ôsmich rokov sa naplno venoval iba krasokorčuľovaniu.[5] Svoj prvý trojitý skok (salchow) zvládol ako dvanásťročný.[4] Na medzinárodnú úroveň sa dostal spočiatku pod vedením španielskych trénerov (Ivan Saez, Carolina Sanzová, Corrado Giordani). Ako sedemnásťročný dostal ponuku od ruského trénera Nikolaja Morozova, aby pod jeho vedením trénoval v krasokorčuliarskom centre v meste Hackensack v USA.[4][5]

Jeho prvou seniorskou sezónou bola sezóna 2006/2007, na vrcholných podujatiach sezóny (majstrovstvách Európy a sveta) sa však nedokázal prebojovať z kvalifikácie.

Sezóna 2008/2009

[upraviť | upraviť zdroj]

Prelomovou bola pre Fernándeza sezóna 2008/9. Na majstrovstvách Európy 2009 dosiahol 11. miesto, na majstrovstvách sveta v tom istom roku skončil 19., vďaka čomu vybojoval pre Španielsko miestenku do krasokorčuliarskej súťaže mužov na Zimné olympijské hry 2010 ako prvý mužský sólista od roku 1956.[4]

Sezóna 2009/2010

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2009/2010 sa Fernández po prvýkrát zúčastnil súťaží série ISU Grand Prix, ktorých sa zúčastňujú najlepší krasokorčuliari sveta. V etape „Trophée Eric Bompard“ obsadil 11. miesto. Prvýkrát zvíťazil v súťaži „Merano Cup“ v Taliansku, kde prvý raz predviedol vo voľnej jazde štvoritý skok - toeloop. Jeho stúpajúca výkonnosť sa potvrdila aj v roku 2010, kedy sa na majstrovstvách Európy umiestnil v prvej desiatke (obsadil 8. miesto).

Po vyše päťdesiatich rokoch bol Fernández prvým španielskym krasokorčuliarskym sólistom, ktorý súťažil na zimných olympijských hrách (pred ním to bol v roku 1954 Dario Villaba).[6] Na Zimných olympijských hrách 2010 obsadil 14. miesto a v tom istom roku na majstrovstvách sveta skončil dvanásty, pričom si vylepšil svoje osobné rekordy v krátkom programe aj vo voľnej jazde.

Sezóna 2010/2011

[upraviť | upraviť zdroj]
Fernández na MS 2011

Fernández nasledoval svojho trénera Nikolaja Morozova, ktorý sa rozhodol vrátiť do Ruska, a začal trénovať v Moskve a Daugavpils v neďalekom Lotyšsku. Na španielskom šampionáte v roku 2011 si Fernández počas rozkorčuľovania porezal ruku a kvôli následnému lekárskemu ošetreniu sa nestihol znovu rozcvičiť,[7] nedokázal obhájiť majstrovský titul a obsadil druhé miesto za Javierom Rayom. Keďže Španielsko malo dve miestenky na majstrovstvá Európy 2011 vďaka Fernándezovmu umiestneniu na predchádzajúcom európskom šampionáte, mohlo nominovať oboch krasokorčuliarov. Vo švajčiarskom Berne Fernández dvakrát spadol v krátkom programe, ale vďaka voľnej jazde sa z priebežného jedenásteho miesta dostal na konečné deviate miesto. Toto umiestnenie garantovalo Španielsku opäť dve miesta na nasledujúce majstrovstvá Európy.

Na majstrovstvách sveta 2011 v Moskve predviedol vo svojej voľnej jazde dva štvorité skoky - toeloop a salchow a obsadil celkové 10. miesto. Prvýkrát sa tak umiestnil na majstrovstvách sveta v prvej desiatke (čo rovnako ako na majstrovstvách Európy zabezpečilo Španielsku dvoch pretekárov na nasledujúcich majstrovstvách sveta).[8]

V júni 2011 Fernández avizoval, že ukončil spoluprácu s Morozovom a dočasne odchádza trénovať do Kanady pod vedením Briana Orsera.[7] Ako hlavnú príčinu tohto kroku uviedol, že Morozov sa venuje viac francúzskemu reprezentantovi Florentovi Amodiovi.[7][9] Jedným z hlavných cieľov nasledujúcej sezóny sa pre Fernándeza stalo zaradenie štvoritého skoku do krátkeho programu.[7]

Sezóna 2011/2012

[upraviť | upraviť zdroj]

Na svojej prvej súťaži sezóny 2011/2012 na „Nebelhorn Trophy 2011“ skončil štvrtý a v interview po súťaži potvrdil, že bude naďalej pokračovať v tréningu pod vedením Briana Orsera s choreografmi Davidom Wilsonom a Jeffreym Buttleom v kanadskom Toronte.[10] Keďže skoky vrátane štvoritých mal zvládnuté, Orser sa v tréningu zameral hlavne na piruety, prechody a celkový prejav.[9]

V tejto sezóne bol Fernández v rámci série „Grand Prix“ nominovaný na „Skate Canada 2011“ a „Cup of Russia 2011“. Na prvej skočil v krátkom programe čistý štvoritý toeloop a bol priebežným lídrom súťaže pred Japoncom Takahašim a domácim Chanom. V celkovom poradí obsadil striebornú priečku a vylepšil svoje osobné kombinované maximum o vyše 30 bodov. Zároveň sa stal prvým španielskym krasokorčuliarom, ktorý získal medailu na súťaži série „ISU Grand Prix“.[3] Na Ruskom pohári skočil druhý s celkovým skóre 241,63 bodov, čo predstavovalo stratu iba 0,03 bodu na víťaza Juzuru Hanjú z Japonska. Fernández sa tak kvalifikoval do „Finále Grand Prix“, ktoré sa konalo v kanadskom Quebecu a získal na ňom bronzovú medailu, historicky prvú medailu z Finále GP pre španielskeho pretekára.[11] V decembri 2011 ešte Fernández stihol obhájiť titul na majstrovstvách Španielska s náskokom vyše osemdesiat bodov za druhým Felipem Montoyom.[12]

Záver sezóny už nebol pre Fernándeza taký úspešný. Na Majstrovstvách Európy 2012 skončil šiesty a na Majstrovstvách sveta 2012 deviaty.

Sezóna 2012/2013

[upraviť | upraviť zdroj]
Javier Fernández počas voľnej jazdy "Charlie Chaplin" počas finále ISU Grand Prix v roku 2012

Fernández začal sezónu 2012/2013 na súťaži „Finlandia Trophy 2012“, kde zíkal bronzovú medailu. Jeho prvým podujatím série ISU Grand Prix bola „Skate Canada International 2012“. Získal zlato, ktoré bolo historicky prvé zo súťaže série ISU Grand Prix pre krasokorčuliara zo Španielska. Vďaka štvrtému miestu na „NHK Trophy 2012“ sa znovu kvalifikoval na finálovú súťaž ISU Grand Prix v Soči. V krátkom programe bol priebežne piaty, ale po víťaznej voľnej jazde na motívy Charlieho Chaplina, v ktorej predviedol kombináciu štvoritý salchow-trojitý toeloop, štvoritý salchow a štvoritý toeloop, skončil na celkovom štvrtom mieste.[13] Stal sa tak druhým Európanom v histórii, ktorý skočil tri štvorité skoky v jednom programe (prvým bol Brian Joubert, ktorý skočil na „Cup of Russia 2006“ kombináciu štvoritý touloop-dvojitý touloop, štvoritý touploop a štvoritý salchow[14]) a zároveň prvým Európanom, ktorý v programe skočil kombináciu štvoritého a trojitého skoku.

V decembri 2012 získal Fernández svoj tretí titul majstra Španielska. Na majstrovstvách Európy v januári 2013 získal ako prvý Španiel titul majstra Európy a vytvoril si nový osobný rekord s celkovým získaným skóre za krátky program a voľnú jazdu - 274,87 bodu. Na majstrovstvách sveta v kanadskom Londone bol Fernández po krátkom programe siedmy a po chybách v kombináciách vo voľnej jazde štvrtý. Celkovo obsadil tretie miesto za trojnásobným majstrom sveta Patrickom Chanom a strieborným Denisom Tenom. Stal sa tak prvým španielskym krasokorčuliarom, ktorý získal medailu na majstrovstvách sveta.

Sezóna 2013/2014

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2013 sa Fernández zúčastnil tímovej súťaže na „Japan Open 2013“ ako súčasť tímu Európa spoločne s Michalom Březinom, Adelinou Sotnikovovou a Irinou Sluckou. Dosiahol 176,91 bodu vo voľnej jazde a vyhral súťaž mužov, ako „Team Europe“ získali tretie miesto. V súťažiach série „ISU Grand Prix“ sa mu v tejto sezóne darilo menej - na „NHK Trophy 2013“ bol piaty a na „Rostelecom Cupe 2013“ tretí, čo nestačilo na postup do finálovej súťaže Grand Prix.

V decembri 2013 vyhral svoj štvrtý titul majstra Španielska. Počas sezóny sa u Fernándeza vyskytol netradičný problém s korčuliarskymi topánkami, ktoré mu, zrejme od veľkej námahy pri štvoritých skokoch, začali praskať. Pri nových nevyjazdených topánkach mal zas problém bezchybne skákať. Preto sa rozhodol po dvoch pároch nových topánok použiť svoje staré.[15] Na Majstrovstvách Európy 2014 Fernández suverénne zvíťazil v oboch častiach súťaže a obhájil európsky titul.

Vrcholom sezóny 2013/2014 boli Zimné olympijské hry v Soči vo februári 2014. Po krátkom programe bol tretí, vo voľnej jazde skončil piaty, čo mu stačilo iba na konečné štvrté miesto so stratou 1,18 bodu na bronzového medailistu Denisa Tena. Fernández ukončil svoju sezónu bronzovou medailou na Majstrovstvách sveta 2014 v japonskej Saitame.

Sezóna 2014/2015

[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku mal Fernández v pláne vynechať súťaže série „Grand Prix“ v tejto sezóne a sústrediť sa na európsky a svetový šampionát. Svoje rozhodnutie však zmenil po tom, že bolo zverejnené, že Finále Grand Prix sa uskutoční v jeho domovskej krajine, v Barcelone.[16] Na „Skate Canada International 2014“ získal striebro a na súťaži „Rostelecom Cup 2014“ získal zlato. Zabezpečil si tak účasť na Finále Grand Prix, kde bol piaty v krátkom programe, druhý vo voľnej jazde a získal striebornú medailu.

V januári 2015 na Majstrovstvách Európy v Štokholme po víťazstvách v krátkom programe aj voľnej jazde druhýkrát obhájil titul majstra Európy a získal tretie európske zlato za sebou. Na Majstrovstvách sveta 2015 v Šanghaji bol druhý v oboch segmentoch, napriek tomu mu celkový súčet bodov z oboch častí súťaže (273,90 bodu) zabezpečil víťazstvo pred olympijským víťazom Juzuru Hanjú a olympijským bronzovým medailistom Denisom Tenom. Stal sa prvým krasokorčuliarom zo Španielska, ktorý vyhral titul majstra sveta.

Sezóna 2015/2016

[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2015/2016 Fernández zvíťazil na oboch súťažiach série „Grand Prix“, na ktoré bol nominovaný („Cup of China 2015“ a „Rostelecom Cup 2015“) a kvalifikoval sa tak na Finále Grand Prix v Barcelone, kde získal striebornú medailu (zlato získal Juzuru Hanjú), rovnako ako pred rokom. Vo voľnej jazde skočil tri štvorité skoky a získal 201,43 bodu, čím ako druhý krasokorčuliar v histórii prekonal hranicu 200 bodov v jednom segmente súťaže.

Počas majstrovstiev Španielska v decembri 2015 Fernández skočil v krátkom programe dva štvorité skoky po prvý raz v jeho kariére (štvoritý toeloop v kombinácii s trojitým a sólový štvoritý salchow)[17] a získal už svoj šiesty titul majstra Španielska.

Koncom januára 2016 na Majstrovstvách Európy 2016 v Bratislave Fernández predviedol kombináciu štvoritý toeloop-trojitý toeloop, sólový štvoritý salchow a trojitý axel, čo mu zabezpečilo zisk prvého miesta v krátkom programe. Zároveň si vylepšil svoj osobný rekord v krátkom programe (102,54 bodu). Stal sa iba druhým mužom v histórii, ktorý pokoril hranicu 100 bodov v tomto segmente súťaže. Vo voľnej jazde predviedol tri štvorité skoky, ale spadol pri druhom trojitom axeli. Napriek tomu skončil prvý aj vo voľnej jazde, dosiahol zisk 200,23 bodu a celkovo v súčte 302,77 bodu. Ako druhý krasokorčuliar v histórii prekročil hranicu 300 bodov. Získal svoj štvrtý titul majstra Európy v rade za sebou s náskokom vyše 60 bodov za strieborným medailistom Alexejom Byčenkom z Izraela.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Javier Fernández má staršiu sestru Lauru, ktorá sa venuje tancom na ľade.[4] Jeho najobľúbenejším technickým prvkom v krasokorčuľovaní je trojitý axel a krokové pasáže. Je fanúšikom futbalového klubu Real Madrid CF,[18] má vzťah s kanadskou krasokorčuliarkou Cortney Mansourovou.[9][19] Po skončení svojej súťažnej kariéry sa chce venovať trénerskej činnosti.[20]

Fernández na MS 2010
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2015 – 2016
[21][22][23]
  • Guys and Dolls
    hudba: Frank Loesser
    spev: Frank Sinatra
    choreo: David Wilson
  • Black Betty
    hudba: Ram Jam
    choreo: David Wilson

  • Aerobic Class (Mix)
    choreo: Kurt Browning, Geoffrey Tyler[24]

2014 – 2015
[25][26]
  • Black Betty
    hudba: Ram Jam
    choreo: David Wilson

  • Touch of Evil
    hudba: Henry Mancini
    choreo: Kurt Browning, Geoffrey Tyler

  • Aerobic Class (Mix)
    choreo: Kurt Browning, Geoffrey Tyler[24]

  • 20 De Abril
    hudba: Celtas Cortos

2013 – 2014
[27][28][29]
  • Satan Takes a Holiday
    hudba: Larry Clinton
    choreo: David Wilson
  • Aerobic Class (Mix)
    choreo: Kurt Browning, Geoffrey Tyler[24]
2012 – 2013
2011 – 2012
2010 – 2011
  • Rhumba d'Amour
  • Nu Pogodi!
    (sovietsky anim.seriál)
2009 – 2010
  • The Mexican

2008 – 2009
  • Romeo and Juliet
    (soundtrack)
2007 – 2008
2006 – 2007

Prehľad výsledkov

[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky[30]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2006 – 07 2007 – 08 2008 – 09 2009 – 10 2010 – 11 2011 – 12 2012 – 13 2013 – 14 2014 – 15 2015 – 16
ZOH 14 4
Majstrovstvá sveta 35 30 19 12 10 9 3 3 1
Majstrovstvá Európy 28 17 11 8 9 6 1 1 1 1
Finále Grand Prix 3 4 2 2
GP Trophée Eric Bompard 11
GP NHK Trophy 4 5
GP Cup of China 1
GP Cup of Russia/Rostelecom Cup 9 2 3 1 1
GP Skate Canada International 5 2 1 2
Finlandia Trophy 3
Nebelhorn Trophy 4
Coupe Internationale de Nice 3 5
Zlatá pirueta Záhrebu 13
NRW Trophy 3
Merano Cup 1
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 13
JGP Estonia 9
JGP Great Britain 11
JGP Mexico 6
JGP Netherlands 23
JGP Spain 4
Gardena 5 J.
EYOF 4 J.
Národné súťaže
Majstrovstvá Španielska 1 J. 1 J. 1 J. 1 2 1 1 1 1 1
Tímové súťaže[31][32]
Japan Open 3 T
(1 P)
1 T
(2 P)
3 T
(2 P)
GP = súťaž série „Grand Prix“; JGP = súťaž série „Grand Prix juniorov“; CS = súťaž série „Challenger Series“;
J. = juniorský level; WD = odstúpil
T = tímový výsledok; P = osobný výsledok; medaily sa odovzdávajú iba za výsledky tímu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance [online]. Lausanne: ISU, 4.2.2013, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
  2. Javier Fernandez (ESP) claims historic gold medal [online]. Lausanne: ISU, 26.01.2013, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-12-14 z originálu. (v angličtine)
  3. a b ISU Grand Prix of Figure Skating: Skate Canada International, Day 2 [online]. Lausanne: ISU, 29.10.2011, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-12-14 z originálu. (v angličtine)
  4. a b c d e MITTAN, Barry. Fernández makes senior grand prix debut [online]. www.goldenskate.com, 28.09.2009, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2014-01-12 z originálu. (v angličtine)
  5. a b DURÁN, Santi. Javier Fernández: El señor del hielo [online]. www.mundodeportivo.com, 16.12.2011, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2011-12-16 z originálu. (v španielčine)
  6. Spanish ice pioneer Javier Fernández dreams of a figure skating medal [online]. MOV (www.olympics.org), 05.02.2014, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2015-01-28 z originálu. (v angličtine)
  7. a b c d Entrevista a Javier Fernández [online]. www.hieloespanol.es, 16.06.2011, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2012-01-01 z originálu. (v španielčine)
  8. LUCHIANOV, Vladislav. Fernandez trying to make skating popular in Spain [online]. www.web.icenetwork.com, 17.05.2011, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (v angličtine)
  9. a b c FLADE, Tatjana. Fernández makes figure skating history – again [online]. www.goldenskate.com, 01.01.2012, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu. (v angličtine)
  10. GRAFF, Nicole. Interview with Javier Fernandez at Nebelhorn-Trophy, September 2011 [online]. www.figureskating-online.com, [cit. 2016-01-29]. Dostupné online. Archivované 2012-01-01 z originálu. (v angličtine)
  11. FLADE, Tatjana. Chan leads men at Grand Prix Final [online]. www.goldenskate.com, 10.12.2011, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-02-22 z originálu. (v angličtine)
  12. Chan leads men at Grand Prix Final [online]. www.web.icenetwork.com, 19.12.2011, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2016-01-05 z originálu. (v angličtine)
  13. ISU Grand Prix Final 2012: MEN FREE SKATING - JUDGES DETAILS PER SKATER [online]. Lausanne: ISU, 08.12.2012, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  14. Cup of Russia - Bosco Sport 2006: MEN FREE SKATING - JUDGES DETAILS PER SKATER [online]. Lausanne: ISU, 26.11.2006, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  15. DE CARBONNEL, Alissa. Fernandez sticks to 'lucky' boots in Sochi [online]. Reuters, 08.02.2014, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2016-01-31 z originálu. (v angličtine)
  16. RUSSELL, Susan D.. Javier Fernández - A Hero in His Homeland [online]. International Figure Skating Magazine, 06.05.2015, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2015-09-05 z originálu. (v angličtine)
  17. Campeonato de España 2015: SENIOR MASCULINO SHORT PROGRAM - JUDGES DETAILS PER SKATER [online]. Lausanne: ISU, 19.12.2015, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  18. BŐD, Titanilla. Javier Fernandez - a great skater who can even cook! [online]. absoluteskating.com, 30.06.2010, [cit. 2013-01-30]. Dostupné online. (v angličtine)
  19. ELFMAN, Lois. No rest for Spain's Fernandez this holiday season [online]. icenetwork.com, 27.12.2012, [cit. 2013-01-30]. Dostupné online. Archivované 2013-01-23 z originálu. (v angličtine)
  20. Interview with Javier Fernandez at Nebelhorn-Trophy 2011 [online]. www.figureskating-online.com, 7.10.2011, [cit. 2013-01-30]. Dostupné online. Archivované 2012-01-01 z originálu. (v angličtine)
  21. Javier FERNANDEZ: 2015/2016 [online]. Lausanne: ISU, rev. 2015-11-21, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2019-10-01 z originálu. (v angličtine)
  22. Javier Fernández se marca como meta los Juegos del 2018 [online]. Mundo Deportivo, 18.07.2015, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2015-07-23 z originálu. (v španielčine)
  23. Los nuevos programas de Javier Fernández se crearán en España [online]. Hielo Español, 22.07.2015, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2015-12-14 z originálu. (v španielčine)
  24. a b c BŐD, Titanilla. Javier Fernandez: "It was the toughest competition I've ever had" [online]. www.absoluteskating.com, 27.02.2015, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2017-08-04 z originálu. (v angličtine)
  25. Javier FERNANDEZ: 2014/2015 [online]. Lausanne: ISU, rev. 2014-10-19, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2019-10-01 z originálu. (v angličtine)
  26. FLADE, Tatjana. Spain’s Fernandez aims for third European title [online]. www.goldenskate.com, 04.01.2015, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2015-09-06 z originálu. (v angličtine)
  27. Javier FERNANDEZ: 2013/2014 [online]. Lausanne: ISU, rev. 2014-02-03, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2019-10-01 z originálu. (v angličtine)
  28. Javier Fernández vuelve a apostar por el estilo jazzy para el programa corto [online]. Hielo Español, 27.08.2013, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-02-21 z originálu. (v španielčine)
  29. Javier Fernández patinará su nuevo programa libre a ritmo de blues y jazz [online]. Hielo Español, 07.11.2013, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. Archivované 2014-02-21 z originálu. (v španielčine)
  30. http://www.isuresults.com/bios/isufs_cr_00007684.htm Oficiálna výsledková listina na stránke ISU
  31. Kinoshita Group Cup Japan Open 2013 [online]. Lausanne: ISU, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)
  32. Kinoshita Group Cup Japan Open 2014 [online]. Lausanne: ISU, [cit. 2016-01-31]. Dostupné online. (v angličtine)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Фернандес, Хавьер na ruskej Wikipédii a Javier Fernández (figure skater) na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]