Kostolná pri Dunaji
| Kostolná pri Dunaji | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Senec |
| Región | Podunajský |
| Nadmorská výška | 124 m n. m. |
| Súradnice | 48°11′10″S 17°26′00″V / 48,186172°S 17,433383°V |
| Rozloha | 8,07 km² (807 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 873 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 108,18 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1332 |
| Starosta | Igor Šillo[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA, KDH) |
| PSČ | 903 01 (pošta Senec) |
| ŠÚJ | 503851 |
| EČV (do r. 2022) | SC |
| Tel. predvoľba | 02/4590 15 39 |
| E-mailová adresa | kostolnapd@gmail.com |
| Telefón | 02/4590 1539 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kostolná pri Dunaji | |
| Webová stránka: kostolnapridunaji.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostolná pri Dunaji (historicky slov. Hasvár aj Hašvár, maď. Egyházfa, nem. Gaswar alebo Haswar) je obec na juhozápadnom Slovensku v okrese Senec v Bratislavskom kraji.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží na Podunajskej rovine na vyvýšenine medzi riekami Malý Dunaj a Čierna Voda v nadmorskej výške 128 metrov. Susedí s obcou Kráľová pri Senci, ktorá je vzdialená od Kostolnej pri Dunaji necelý kilometer, podobne ako ďalšia susedná obec Hrubý Šúr. Vzdialenosť od Hrubej Borše a Turne je približne 3,5 km. Od centra okresného mesta Senec ju delí asi 5 km, no na začiatok mesta, na tzv. Dolný majer (nýr) sú to necelé 3 km. Po spevnenej ceste sa po 4 km cez majer Maholánka dostaneme do obce Hurbanova Ves, prípadne cez ďalší majer Oraľa do vzdialenejšej obce Jelka. Bratislava je vzdialená 30 km. Jej súčasťou je lokalita Malý Šúr.
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Obec patrí do teplého a suchého pásma. Priemerná ročná teplota 9,7 st., priemerný ročný úhrn zrážok 503 mm. Prevládajú západné vetry, prípadne (najmä v zime) juhovýchodné, zriedkavé sú severovýchodné vetry. Lokálne búrky aj frontálne zrážky obec často obchádzajú, prípadne sa dosahujú nižšie úhrny v porovnaní s Bratislavou, zrážky sú nerovnomerne rozložené počas roka. Snehová pokrývka sa objavuje menej ako 40 dní v roku (v zime 2006 – 2007 len 3 dni).
Pôdne pomery
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí obce sa nachádzajú černozeme a fluvizeme. Sú symbolom a zárukou dostatočných úrod, pretože patria k najúrodnejším pôdam na Slovensku. Černozeme majú dobré fyzikálne aj chemické vlastnosti pre poľnohopodárske využitie, sú však náchylné na sucho. Fluvizeme majú okrem dobrých fyzikálno-chemických parametrov aj priaznivé vlhkostné pomery, pretože sú zvlhčované podzemnými vodami. Nachádzajú sa bližšie k vodným tokom (Čierna Voda a Malý Dunaj)
Rastlinstvo a živočíšstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Prevládajúca poľnohospodárska krajina (tzv. kultúrna step) sa odráža na rastlinstve a živočístve. Na ornej pôde sa pestujú hlavne obilniny (pšenica a jačmeň) a kukurica, prípadne cukrová repa, slnečnica a repka olejná. Zemiaky sa pestujú v menšej miere. Na poliach sa vyskytujú najmä zajace a bažanty. Veľkú časť územia obce však zaberá Maholanský les. Ide o jaseňovo-brestovo-dubový les (tzv. tvrdý luh – typ lužného lesa zaplavovaný len pri veľkých povodniach). Severná časť lesa je pôvodná, bez väčších zásahov človeka. Okrem krovín (prevláda jaseň) sa tu vyskytujú aj byliny. Veľmi početná je chochlačka dutá a plná, ktorá v apríli doslova pokrýva zem so svojimi kvetmi. Okrem nej tu rastú aj blyskáč, krivec a snežienka. Južná časť je značne ovplyvnená činnosťou človeka. Sú tu početné holoruby, lesné cesty a nepovôdná vegetácia – agát a pajaseň, ktoré sa na holoruboch rýchlo šíria na úkor pôvodných drevín. Les tu pretína aj diaľkové elektrické vedenie. Istá časť holorubov bola zalesnená nahusto nasadenými borovicami. Napriek tomu žije v lese množstvo bezstavovcov, vtákov (drozd, sýkorka, dudok, kúdeľníčka) a z cicavcov napr. srnec.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1332, hoci sa v obci nachádza kostol sv. Panny Márie z 13. storočia. Miestny cirkevný zbor sa pripadol k reformácii v r. 1643, ale už v r. 1674 bol rekatolizovaný. Dedina spadala pod pálfyovské panstvo a vyvíjala sa ako poddanská obec. Dlho ju tvorili dve osady – severnejší Hasvár (Egyházfa) a južnejší Malý Šúr (Pénteksúr). V Hasvári (názov je od vodený od nemeckého názvu Gaswar) sa nachádzal aj kostol, kým v Malom Šúri sa nachádzal len trojičný stĺp. V roku 1910 mal Hasvár 316, Malý Šúr 161 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti. V r. 1919 – 20 sa stali súčasťou Československa, po Viedenskej arbitráži v r. 1938 pripadli hortyovskému Maďarsku. Keďže dediny ležali v tesnej blízkosti, boli v r.1943 zlúčené pod spoločným názvom Egyházfa. Po r.1945 sa používal názov Hasvár, ale tento názov pomenúval len časť obce a navyše je nemeckého pôvodu, preto sa od r. 1948 používa nový názov Kostolná pri Dunaji. Napriek spojeniu sa Malý Šúr stavebne dodnes nespojil s Kostolnou (Hasvárom) a oddeľuje ho úzky pás poľa.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2001 mala Kostolná pri Dunaji 458 obyvateľov, z toho 315 maďarskej a 137 slovenskej národnosti. Počet obyvateľov pozvoľna stúpa, koncom roka 2004 mala už 470 obyvateľov. Nachádza sa tu obecný úrad, hasičská stanica, materská škola, kultúrny dom, poľnohospodárske družstvo, obchod, kostol a krčma. Napriek socialistickému obdobiu si zachovala tradičný charakter, nestojí tu ani jeden bytový dom (panelák). Stále badať, že sa dnešná obec skladala pôvodne z dvoch dedín. Sú tu oddelené cintoríny, autobusové zastávky, donedávna obchody a dokonca aj jazerá. V poslednom období sa rozvíja individuálna výstavba nových rodinných domov a staršie domy sa vynovujú. V roku 2008 bol otvorený nový kultúrny dom. V roku 2011 mala obec 508 obyvateľov, z čoho bolo 265 maďarskej a 235 slovenskej národnosti.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Románsky kostol sv. Panny Márie z 13.storočia – románsky kostol s vežou, neorománsky pristavaný. V blízkosti sa nachádza historická fara.
Trojičný stĺp – nachádza na malom námestíčku v časti Malý Šúr.
Zachovaná ľudová architektúra – po celej obci sú viaceré pôvodné, prípadne len málo prestavané ľudové domy zo začiatku 20. storočia. V časti Malý Šúr sa nachádza zdevastovaný ľudový dom z r.1884.
Jazero – malé jazero so zaujímavým mólom a trstinovým prístreškom.
Maholanský les – lesný porast južne od obce.
Rezervácia sibírskych tigrov – približne 3 km od Kostolnej pri Dunaji sa nachádza rezervácia tigra sibírskeho.
Národnostné zloženie obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnostné zloženie – Kostolná pri Dunaji (2021)[4] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 62,0 % | |||
| Maďari | 35,0 % | |||
| Rómovia | 0,0 % | |||
| Rusíni | 0,5 % | |||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostolná pri Dunaji
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Kostolná pri Dunaji - oficiálna stránka obce
- www.apsida.sk - profil románskeho kostola