Lana Del Rey

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lana Del Rey
Lana Del Rey na Cannes Film Festival 2012
Lana Del Rey na Cannes Film Festival 2012
Základné informácie
Rodné meno Elizabeth Woolridge Grant
Umelecké mená Lizzy Grant
May Jailer
Lana Del Rey
Narodenie 21. jún 1985 (31 rokov)
New York, New York, USA
Pôsobenie Speváčka, skladateľka, modelka
Žáner Baroque pop, dream pop, indie pop, rock, trip hop
Hrá na nástroje Spev, gitara, klávesy
Roky pôsobenia 2005 – súčasnosť
Vydavateľstvá 5 Points, Stranger, Polydor, Interscope
Webstránka www.lanadelrey.com
Lana Del Rey na koncerte v Irving Plaza

Elizabeth Woolridge Grant (* 21. jún 1985, New York, USA), známa pod umeleckým menom Lana Del Rey, je americká speváčka-skladateľka. Jej umelecký pseudonym sa skladá z kombinácií mena hollywoodskej herečky Lany Turner a auta Ford Del Rey.

Spieva síce anglicky, no akcent znie výrazne francúzsky hlavne v skladbách v šansónovom štýle. Lana tvrdí, že jej inšpiráciou sú Britney Spears, Elvis Presley, Kurt Cobain a hudobná tvorba zo 60. rokov. Lana je dcérou amerického investora a milionára Roberta Granta, ktorý sa postaral o vydanie jej debutového albumu, jej druhý album už spadal pod zmluvu s vydavateľstvami Stranger Records a Interscope Records.

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Elizabeth Woolridge Grant sa narodila v New Yorku a vyrástla v Lake Placid. V štrnástich bola poslaná na internátnu školu do Connecticutu, aby sa zbavila svojej závislosti od alkoholu. V osemnástich sa vrátila do rodného mesta, aby študovala metafyziku na Fordham University. Už vtedy začala pod menom Lizzy Grant vystupovať po kluboch, no svoju potenciálnu hudobnú kariéru nebrala vážne.

2005 – 2010: Začiatky kariéry, Kill Kill a Lana Del Rey[upraviť | upraviť zdroj]

Hudbu začala nahrávať v 18-tich a jej prvý EP-album Rock me Stable bol registrovaný 25. apríla 2005. Skladby je možné aj dnes nájsť na internete. Ďalší album From the end je taktiež zaregistrovaný.

V roku 2006 vyskúšala svoje šťastie v súťaži Williamsburg Live Songwriting Competition, v ktorej postúpila medzi finalistov. Tu stretla Van Wilsona, ktorý vtedy pracoval vo vydavateľstve 5 Points Records a tým jej bolo umožnené nahrávať albumy. V tom roku dokončila aj práce na jej prvom kompletnom albume Sirens. Ten ale zostal demonáhravkou, i keď všetky skladby sú dnes dostupné.

Keď mala vyše dvadsať rokov ocitla sa v karavanovom mestečku za mestom, nemala kam ísť a stále sa liečila zo svojej závislosti. V roku 2007 poslala producentovi Davidovi Kahnovi demonáhravku "No Kung Fu" a ten s ňou začal spolupracovať. V roku 2008 vydala singel „Kill Kill“, z ktorého sa neskôr pod spoločnosťou 5 Points Records stala EP v rozsahu troch piesní.

V rokoch 2008 a 2009 s producentom Davidom Kahnom z toho urobila celý album pod názvom Lana Del Ray. Tento album bol vydaný 4. januára 2010, no speváčka sa krátko nato rozhodla vziať si práva na album späť, i keď jeho náklady dosahovali vyše 10 000 dolárov.

Ešte v tom roku išla na turné s Mando Diao do Európy.

2011 – 2013: Born to DieParadiseTropico[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý celosvetový hit sa jej podaril v lete roku 2011 zverejnením skladby „Video Games“ na YouTube. Tá sa stala internetovým hitom a bola vydaná 26. októbra ako singel. Vo svojich 26 rokoch vydala v Írsku 27. a 30. januára 2012 v Spojenom kráľovstve nahrávku s názvom Born to Die a úspech sa dostavil, keďže CD sa umiestňovalo na prvých priečkach albumových rebríčkov vo viacerých krajinách. Born to Die sa stal 5. najpredávanejším albumom roka 2012, z ktorého vydala až 6 singlov. Najúspešnejším z nich bol „Summertime Sadness“, ktorého sa predalo cez 5 miliónov kópií.

Ešte v tom roku vydala EP-album Paradise, ktorý sa rovnako ako jeho predchodca dostal v Billboard 200 do Top desiatky. Okrem týchto dvoch albumov svojimi koncertnými vystúpeniami „obehla celý svet“.

V roku 2013 sa venovala aj herectvu. Účinkovaním v muzikáli Tropico v hlavnej role Evy ukončila éru Born to Die - Paradise. Pri premiére tohto muzikálu oznámila názov svojho tretieho albumu - Ultraviolence.

2014 – súčasnosť: Ultraviolence a Honeymoon[upraviť | upraviť zdroj]

Na svojom treťom štúdiovom albume pracovala od februára 2013 do konca januára 2014. Krátko na to aj zverejnila informáciu, že by jej album mohol byť vydaný 1. mája 2014. Niektoré nahrávky sa však proti Laninmu povoleniu dostali na internet a preto je otázne, či sa vôbec na albume objavia. Nový album by mal podla jej vlastných tvrdení byť viacej temnejší, než jej predchádzajúce náhravky.

4. februára vyšiel singel „Once Upon a Dream“. Táto skladba sa slúži ako soundtrack vo filme Vládkyňa zla (Maleficent).

Nové turné, ktoré malo podporiť predaj albumu, začalo začiatkom apríla 2014. Približne v tom čase bol potvrdený aj titul nového singlu „West Coast“. Skladba sa úspešne zaradila v rebríčkoch dvadsiatich krajín a v Spojených štátoch sa v debutovom týždni predalo viac než 120 tisíc kusov.

Na jednom z koncertov bolo potvrdené, že vydanie albumu sa presunulo a bude sa konať až 13. júna. Koncom mája vyšiel singel „Shades of Cool“. Zožal menší úspech než predchádzajúci singel. Začiatkom júna vyšli ďalšie dva digitálne single: „Ultraviolence“ a „Brooklyn Baby“.

Lana Del Rey vydala v septembri roka 2015 v poradí jej 4 album s názvom Honeymoon ktorý je obsiahnutý napr. skladbami ako, Freak, God Knows i Tired, Music To Watch Boys To a daľšie . Je jemnejší a viac popovejší ako predošlý album Ultraviolence.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Filmy
Rok Film Rola Poznámky
2010 Poolside Lisa Krátky film
2013 Tropico Eva

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2011 do júna 2014 bola vo vzťahu so spevákom Barrie Jamesom O'Neillom, pričom spolu plánovali aj svadbu.[1] 24. júna oficiálne potvrdila, že sa s Barriem rozišli.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lana Del Rey na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).