Lipovec (okres Martin)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°07′39″S 18°55′36″V / 49,127478°S 18,926783°V / 49.127478; 18.926783
Lipovec
obec
Lipovec03.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Váh
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°07′39″S 18°55′36″V / 49,127478°S 18,926783°V / 49.127478; 18.926783
Rozloha 12,76 km² (1 276 ha) [1]
Obyvateľstvo 940 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 73,67 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1375
Starosta Jozef Mada[3] (nezávislý)
PSČ 038 61 (pošta Vrútky)
ŠÚJ 512435
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Lipovec
Webová stránka: www.lipovec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lipovec je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na úpätí južných svahov Malej Fatry na pravej strane rieky Váh. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1374. Dnes má obec 963 obyvateľov a rozloha katastrálneho územia je 1276 ha. Väčšinu tohto územia tvoria listnaté a zmiešané lesy. Obec Lipovec pretína prívodný kanál k Vodnej elektrárni.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1374, kedy sa spomína ako Turčianska osada. Pomenovanie osady malo približne názov Lippouch, Lipowcz, Lipolcz a potom v slovenskom tvare Lipovec. Názov bol odvodený od lesného porastu líp, na ktoré bol vtedajší chotár obce veľmi bohatý. Obyvatelia Lipovca boli roľníkmi a boli tiež majstrami na pálenie drevného uhlia. Ženy sa zaoberali pradením ovčej vlny a jej spracovaním, výrobou plátna a tkaním kobercov. Tradičný charakter zamestnania obyvateľov obce sa začal meniť pri výstavbe Košicko–Bohumínskej železnice a neskôr výstavbou Stalinových závodov, neskôr Turčianskych strojární Martin.

Lipovec bol kuriálnou osadou a bol fíliou matkocirkvi v Sučanoch. V roku 1570 Sučianska cirkev prijala reformáciu. Révay dal násilne odobrať evanielikom školy a kostoly. Sučanci sa rozhodli postaviť nový kostol. Za obetavú prácu Lipovčanov na novom kostole boli im vyhradené pri bohoslužbách prvé lavice hneď pri oltári. Tento kostol ako aj pamiatka vyhradených lavíc sú zachované dodnes. Katolícka časť veriacich z Lipovca patrí pod Vrútockú farnosť.

Rieka Váh spôsobovala časté povodne. Najväčšie zaznamenané boli v rokoch 1557, 1593, 1697 a 1811. Najpovestnejšia povodeň bola v auguste roku 1813. Pri poklese vody pri tejto povodni bolo staré koryto Váhu zatarasené balvanmi a povodňová voda vytvorila nové koryto Váhu asi 800 m nižšie od Lipovca.

Po Prvej svetovej vojne bol oproti Vrútkam zhotovený prievoz na prepravu občanov Lipovca hlavne za zamestnaním. Pri výstavbe vodného diela Krpeľany (prívodný kanál k vodnej elektrárni, Krpeliansky kanál) bol cez rieku Váh zhotovený dočasný drevený most, ktorý bol zničený povodňou v roku 1958. Následne bol postavený nový most, ktorý slúži verejnosti až do dnešných čias.

Prvý Obecný dom bol postavený v roku 1924. V ďalšom období slúžil ako úradovňa, neskôr ako dom pre obecných pastierov. Prvé školské vyučovanie sa začalo v obci pred rokom 1948. Poštu doručoval zvláštny sluha z Vrútok do Lipovca každý druhý deň. Každý deň bola pošta občanom Lipovca doručovaná od roku 1929.

S elektrifikáciou obce sa začalo v roku 1935, so stavbou vodovodu sa začalo v roku 1940, prvý telefón bol do obce zavedený v roku 1942.

V roku 1944 bola obec Lipovec vypálená a jej obnova trvala 3 roky. Výstavba vodného diela koncom päťdesiatych rokov 20. storočia rozdelila obec kanálom na hornú a dolnú časť. V šesťdesiatych rokoch bola postavená prvá materská škola a požiarna zbrojnica, majetkom obce sa stal kultúrny dom.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa Lipovec začal rozvíjať nakoľko sa rozrástol o tri nové obytné časti – Hrabiny, Dúbravy a Stred.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou so stanovou strechou s vročením 1959.[4] Nachádza sa v areáli cintorína.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sú výborné podmienky pre turistiku. Vedú z nej turistické chodníky na Suchý, Kľačiansku Maguru, ale sú tu i výborné podmienky pre turistiku a prechádzky pre menej zdatných turistov, ako Hoskorná dolina, výstup na vrch Panošiná a iné. V letných mesiacoch poskytujú štrkovecké jazerá vhodné podmienky na kúpanie a vodné športy, ako aj rybolov. Počas zimných mesiacov je vhodné na korčuľovanie prírodné jazierko Široká. Okolité lesy sú bohaté na vysokú zver. V obci bolo založené poľovnícke združenie Kýčera. Okolité hory sú tiež rajom hubárov. V obci je vybudovaná na dobrej úrovni obchodná i reštauračná sieť vrátane ubytovania v penzióne.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je zriadená Ľudová knižnica, pôsobí tu organizácia Červeného kríža, Klub zdravotne postihnutých občanov a občianske združenie Človek človeku, ktoré je následníkom Zboru pre občianske záležitosti.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal prenikol na Lipovec z Vrútok. Telovýchovná jednota vznikla v roku 1927 založením futbalového oddielu ŠK Slávia. Medzníkom v športovom živote bol rok 1977, kedy bolo svojpomocne vybudované sociálne zariadenie. Celé desaťročia stál na jej čele človek telom i dušou športovec p. Jozef Minda. Práve jeho zásluhou vznikol turistický oddiel a práve on získal ďalších nadšencov pre futbal a jeho vzostup. V súčasnosti tu pôsobí futbalový oddiel žiakov, dorastencov , dospelých a turistický oddiel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Lipovec- zvonica [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]