Luis Barragán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Luis Barragán Morfin
mexický architekt

Narodenie 9. marec 1902
Guadalajara, Mexiko
Úmrtie 22. november 1988 (86 rokov)
Mexiko, Mexiko

Luis Barragán Morfin (* 9. marec 1902 - † 22. november 1988) je považovaný za najvýznamnejšieho mexického architekta 20. storočia.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Luis Barragán sa narodil v Guadalachare v Mexiku. Bol vychovaný na obrovskom kaštieli na statku Jalisco. Študoval na Escuela Libre de Ingenieros a v roku 1923 získal titul inžinier. Dosiahnuté vzdelanie pre neho však nič neznamenalo, pretože jeho vášňou bola architektúra. Architektúru študoval ako samouk. Po škole veľa cestoval, opakovane navštívil Španielsko, Francúzsko a Maroko. V Paríži navštívil výstavu Exposition des Arts, kde bol predstavený nový stavebný sloh Art Deco. Čo je dôležitejšie, výstava oboznámila verejnosť s tvorbou Le Corbusiera a Karla Perrianda. Barragán bol nimi ohúrený, no nepokúšal sa ich napodobňovať. Vo Francúzsku ho zaujali spisy Ferdinanda Baca, nemecko-francúzskeho spisovateľa, dizajnéra a výtvarníka, ktorý mal obrovský vplyv na Barragánovu budúcu kariéru. V roku 1931 žil určitý čas v Paríži, kde navštevoval prednášky Le Corbusiera. Čas strávený v Európe a v Maroku vzbudil u neho záujem o architektúru severnej Afriky a Stredomoria. Inšpiroval sa ňou pri tvorbe vo svojej vlasti.

Luis Barragán sa stal svetovo presláveným architektom, čoho dôkazom je jeho známa výstava v New Yorku. Táto expozícia predstavila Barragánov jedinečný stavebný sloh. Bola to práve táto výstava, ktorá viedla odbornú porotu k udeleniu renomovanej Pritzkerovej ceny za architektúru v roku 1980 práve jemu. Žiaľ, Luis Barragán si mohol užívať zaslúženú slávu už len pár rokov, pretože zomrel v novembri 1988. Bol pochovaný v jeho rodnom meste Guadalajara.

Jeho dom a ateliér, Casa Luis Barragán, postavený v roku 1948 v Mexiku, bol v roku 2004 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Luis Barragán bol nábožensky založený muž, ktorého práca bola popísaná ako "mystická" a tiež pokojná. Jeho kaplnka pre kapucínov je dôkazom oboch týchto kvalít. Kvôli jeho záujmu o kone, navrhoval mnoho stajní, žriedel a vodných korýt, ktoré rovnako vykazujú mnoho jeho architektonických kvalít.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho architektonická prax začala v Guadalajare v roku 1927 a trvala až do roku 1936 keď sa presunul do Mexika, kde zostal až do svojej smrti. Napriek početným cestám po Európe, mala jeho tvorba stále tradičný výraz. Po návrate z jednej z jeho ciest do Paríža v roku 1930 začal vo svojom rodnom meste tvoriť svoj vlastný štýl. Bolo to zrodenie nového slohu – mexickej moderny. Ešte v Paríži sa spriatelil s mexickým maliarom v exile Josem Clementem Orozcom a modernistickým spisovateľom Fedinandom Bacom. Neskôr stretol Le Corbusiera, ktorý ho taktiež veľmi inšpiroval. Zaujímal sa o škice a návrhy každého z týchto mužov a neskôr sformoval svoj vlastný stavebný sloh.

Koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, bol spojený s hnutím známym ako Escuela Tapatía alebo Guadalajarská škola, ktoré sa prihlásilo k teórii architektúry silne naviazanej na regionálne tradície.

Barragánov stavebný štýl[upraviť | upraviť zdroj]

Štýl architektúry Luisa Barragána pretvára medzinárodný štýl umenia do novej formy miešaním pulzujúcich farieb a rozdielnych kontrastov textúr. Väčšinu Barraganových prác v Mexiku v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia tvoria diela záhradnej architektúry rôzneho rozsahu. Barragán vyvíjal svoje vlastné jednoznačné a svojrázne poňatie práce so zeleňou, terénom a okolitým priestorom. Jeho štýl bol schopný zužitkovať prostotu zelene a pritom zlepšiť jej vzhľad.

Typické črty jeho tvorby, ako je možné vidieť v mnohých jeho obytných interiéroch, sú jeho vysoké fontány (3,5 m a viac), farebné steny, ktoré už poznal z tradičných Mexických stavieb. Čisté plochy, omietnuté sadrovou maltou, nepálená hlina, rezivo, alebo dokonca voda, to sú jeho základné kompozičné prvky, všetko v interakcii s prírodou. Barragán umiestňuje mnohé zo svojich diel do prírodných kulís, ako sú odkryvy lávových kameňov a háje stromov. Jeho chápanie estetiky mu dovoľuje navrhovať mestské pamätihodnosti, rovnako dobre ako nábytok a záhrady. Hoci počet jeho diel, ktoré boli realizované, nieje veľký, stal sa vplyvnou osobnosťou vo svete architektúry, dizajnu a krajinnej architektúry.

Barragán nazýval sám seba krajinným architektom, ako sa píše v knihe, Contemporary Architects, (Muriel Emanuel (ed.) vydaná v St. Martins Press, 1980), "Ja verím, že architekti by sa mali venovať navrhovaniu záhrad tak, ako sa venujú navrhovaniu budov, rozvíjať svoj zmysel pre krásu a vkus, náklonnosť ku hudbe a krásnemu umeniu i iné duchovné hodnoty." A ďalej, "Hocaké architektonické dielo, ktorá nieje jasne čitateľné, je omylom."

Najznámejšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Veže v Ciudad Satellite

V roku 1945 bol už Luis Barragán ako architekt budov i krajiny dostatočne sebaistý na to, aby si kúpil rozľahlý kus zeme pri Mexiku a experimentoval s ňou. Pozemok bol pomenovaný EI Pedegral de San Angel. Bola to postvulkanická oblasť na predmestí Mexika. Na tomto novom pozemku navrhoval a plánoval výstavbu rodinných domov a sadov. Navrhované sídlisko bolo považované za komerčnú chybu, pretože ho sužovali finančné boje, aj keď by to mohlo byť majstrovské architektonické dielo.

V roku 1945 vytvoril plán výstavby a urbanizácie v Jardines del Pedregal, v roku 1947 postavil svoj vlastný dom a ateliér v Tacubaya - ktorý je teraz na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

V roku 1952 nakreslil Barragán plán domu pre priateľa, ktorý sa stal jeho posledným nezávislým architektonickým dielom. Dva roky po návrhu domu, bol Luis Barragán poverený prestavbou historickej kaplnky Convento de las Capuchinas Sacramentarias v Tlalpane, ktorou chcel ukončiť svoju rozbehnutú profesionálnu kariéru. Táto stavba mala vyzdvihnúť mierny a pokojný život vo vidieckom prostredí, ktoré ju obklopovalo. Toto dielo je uznávané mnohými architektami ako výnimočná historická pamiatka vďaka unikátnemu využitiu svetla a farieb. Všetky stavby sa nachádzajú v južnej časti Mexika. V tom istom roku (1955) nakreslil plán na Colonia Jardines del Bosque v Guadalajare. V roku 1957, začal Luis Barragán s navrhovaním jeho najslávnejšieho a svetovo presláveného architektonického diela Torri Satellites. Tieto „Satellites“ sú skupinou veží v rušnej dopravnej križovatke umiestnené v centre mesta Mexiko. Veže sú jedným z prvých mexických skulptúr takých veľkých rozmerov. Luis pracoval na projekte veží s maliarom Jesusom Reyesom Ferreirom, a sochárom Mathiasom Goeritzom. Projekt bol pôvodne plánovaný ako kompozícia siedmich veží. Najvyššia mala byť vysoká až 198 metrov, ale kvôli rozpočtovej redukcii boli donútení navrhnúť len päť veží, kde najvyššia dosahuje 51 metrov. V marci 1958, boli veže inaugurované mexickou vládou. Tým boli veže považované za určitý odkaz tohto miesta svetu.

V roku 1957 navrhol rezidenčnú štvrť Las Arboledas, pár kilometrov od Ciudad Satellite. V roku 1964 navrhol v spolupráci s architektom Sordo Madalena rezidenčnú oblasť Lomas Verdes. Nachádza sa v blízkosti Satellite area, vnútri Naucalpan, Estado de México. V roku 1967 začal pracovať na jazdeckom klube San Cristóbal Estates v Mexiku ktorý je jeho najznámejším dielom.

Vplyv moderny na Barragána[upraviť | upraviť zdroj]

Barragán sa zúčastnil prednášok Le Corbusiera na jeho cestách po Európe, kde ho ovplyvnilo hnutie vtedajšej európskej moderny. Puristicky čisté línie tak jasne čitateľné v jeho dielach, vytvorených v rokoch po jeho návrate do Mexika, sú dôkazom o vplyve moderny. Avšak, podľa Andresa Casillasa (ktorý pracoval s Barragánom), sa nakoniec úplne presvedčil o tom, že „dom by nemal byť len "stroj na bývanie."“ Vskutku, jeho domy sú integrované do záhrady - so stromami, rastlinami a fontánami, viac, než ktorékoľvek práce Le Corbusiera, Miesa van der Roheho, alebo akéhokoľvek iného významného európskeho architekta. Okrem toho, nikdy sa vo svojej práci neodvrátil od používania prírodných materiálov ako je kameň alebo drevo. Tieto prírodné materiály kombinoval s veľmi nápaditým využitím svetla, čím osviežil svoje čarovné kreácie.

Odkaz a dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Po jeho smrti v roku 1988, boli vytvorené dve neziskové organizácie s úlohou pomôcť spravovať Barragánovo dedičstvo. Casa Luis Barragán bola Barragánova bývalá súkromná rezidencia. Teraz je to múzeum, ktoré oslavuje Barragána, a tiež slúži ako prechodná stanica medzi teoretikmi a architektmi zaujímajúcimi sa o návštevu ďalších Barragánových budov v Mexiku, vrátane Capilla de las Capuchinas a Casa Prieto López. Ako už bolo spomenuté, UNESCO pridalo Casa Luis Barragán na svoj zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2004.

The Barragán Foundation je nezisková organizácia založená vo Švajčiarsku, ktorá slúži tak ako Barragánov archív, tak aj ako jeho oficiálny Estate. Organizácia vlastní kompletné práva na "meno a dielo" Luisa Barragána, rovnako ako na fotografie Armanda Salasa Portugala zachytávajúce Barragána a jeho práce. Autorské práva Barragánovej nadácie spravuje Artists Rights Society.

Vplyv Barragána na architektúru[upraviť | upraviť zdroj]

Barragán mal hlboký vplyv nielen na tri generácie mexických architektov, ale aj na mnohých autorov po celom svete. Pri jeho prevzatí Pritzkerovej ceny za architektúru povedal, "Je nemožné porozumieť umeniu a nádhere jeho histórie bez doznávajúcej náboženskej spirituality a mytologických koreňov, ktoré nás vedú k absolútnej príčine bytia umeleckého fenoménu. Náboženstvo a mýty. Bez jedného alebo druhého by nevznikli egyptské pyramídy, ani tie zo starodávneho Mexika. Existovali by Grécke svätyne a gotické katedrály?"[chýba zdroj]

Ďalej nazval stav, keď z publikácií venovaným architektúre zmizli slová ako „Krása, Inšpirácia, Mágia, Očarený, Okúzlenie, a tiež Idey z jasnosti, Ticho, Intimita a Úžas“, ako stav "znepokojujúci". Ospravedlňoval sa za to, že možno tieto jeho idey nemajú vytvorené striktné pravidlá, ale tiež povedal "nikdy neprestali byť mojimi vodiacimi svetlami." Pri preberaní ceny ďalej povedal: "Pre architekta je podstatné vedieť ako treba vidieť – čiže vidieť takým spôsobom, že zrak nie je premožený racionálnymi analýzami."[chýba zdroj]

Práca Luisa Barragána je často uvádzaná v dielach o minimalistickej architektúre. John Pawson, vo svojej knihe Minimum, zahŕňa obrazy niektorých Barragánových projektov. Väčšina architektov, ktorí vytvárajú minimalistickú architektúru, nepoužíva farbu. Avšak myšlienky foriem a priestorov, ktorých priekopníkom bol Barragán, sú u nich stále čitateľné. Držiteľ Pritzkerovej ceny, Álvaro Siza Vieira, napísal taktiež niekoľko pojednaní, ktoré rovnako odkazujú na myšlienky Barragána.

Barragán tiež neformálne poradil Louisovi Kahnovi pri navrhovaní priestoru medzi budovami Salk Institute v La Jolla, Kalifornia. Podľa tohto tvrdenia, Kahnovou pôvodnou myšlienkou bolo vytvorenie záhrady medzi budovami, avšak Barragán naznačil, že otvorené námestie, iba s vodou uprostred bude lepšie reflektovať ducha miesta. Tento priestor, navrhnutý Kahnom, ktorý mal Barragánovu radu stále na zreteli, je zrejme najviac pôsobivým aspektom v komplexe budov. Barragánov vplyv je možné vidieť aj na práci mnohých Mexických súdobých architektov, ako sú Ricardo Legorreta.

Barragán je dnes považovaný za jedného z najdôležitejších architektov dvadsiateho storočia. Luis Barragán bol nielen výrazný architekt, ale on sám bol obrovskou inšpiráciou ďalším dobre známym architektom ako Tadao Ando a Frank Gehry. Jeho prínos do spoločnosti a inšpirácia, ktorú toľkým poskytol z neho urobili legendárneho architekta. Luis Barragán je génius architektúry, na ktorého prácu sa nezabudne.

Realizácie a projetky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]