Mačka domáca

Šablóna:Taxobox živočíchy Mačka domáca (Felis silvestris f. catus) je už niekoľko storočí domácim zvieraťom. Po svojich predkoch zdedila vynikajúci zrak a sluch, k lovu dokonale prispôsobené telo. Ešte prednedávnom bola mačka neodmysliteľnou súčasťou každého vidieckeho domu. S rozvojom civilizácie je ale tohto prostredia čoraz menej.

Domestikácia mačky

Predkovia mačiek

Mačkovité šelmy patria medzi cicavce. Prvé cicavce sa vyvinuli z plazov pred asi 200 miliónmi rokov. Pred približne 70 miliónmi rokov začali získavať cicavce dominantné postavenie, ktoré si udržali dodnes. Vyvinulo sa niekoľko mäsožravých čeľadí, kam patrí aj čeľaď Miacis. Boli to šelmy veľkosti lasice až vlka. V období ranných treťohôr, čiže pred 60 – 35 miliónmi rokov sa jedinci z čeľade Miacis rozšírili zo Severnej Ameriky cez Beringovu úžinu do celej Eurázie. Postupne sa z nich vyvinuli predchodcovia dnešných mäsožravých čeľadí, vrátane mačiek. Prvé mačkovité zvieratá sa objavili v eocéne pred asi 40 miliónmi rokov. Na rozdiel od ostatných druhov sa mačkovité druhy vyvíjali rýchlo a už v ďalšom období, v oligocéne, sa podobali dnešným mačkám. Dnes rozoznávame tri rody mačiek: Panthera, Felis a Acinonyx. Panthera sú mačky veľké a majú na spodnej časti jazyka malú jazylku, ktorá sa voľne pohybuje a môžu vďaka nej vydávať silné zvuky. Felis sú mačky malé, majú pevnú jazylku, nemôžu teda vydávať silné zvuky. Do rodu Acinonyx patrí iba gepard, pretože má pazúry, ktoré sa nedajú úplne zatiahnuť.

Spolužitie mačky s človekom

Ako sa z divej šelmy stala mačka domáca

Najstaršie známe dôkazy o vzťahu medzi človekom a mačkou pochádzajú z doby pred 4 500 rokmi. K domestikácii prišlo v údolí Nílu v Egypte. Ide o obrazy mačiek namaľovaných na steny hrobiek, sošky mačiek a mumifikované mačky. Na rozdiel od väčšiny ostatných domácich zvierat si pravdepodobne vybrala mačka človeka a nie naopak. Človek totiž priťahoval myši a krysy skladovaním potravín a mačky sa živia práve týmito hlodavcami. Tieto mačky patrili k druhu africkej mačky plavej (lat. Felis silvestris lybica) a stali sa predchodcami dnešných domácich plemien. Je to mačka žijúca v stepiach Afriky a Arábie. Má veľké uši, je štíhla a dlhonohá. Je pravdepodobné, že mačka plavá nebola jediným predchodcom dnešných mačiek. Domestifikované boli tiež zrejme mačky lesné (Felis silvestris silvestris) a mačky stepné (Felis silvestris ornata). Domovinou mačky lesnej je Európa, Malá Ázia a Irán. Je to relatívne mohutná mačka s krátkymi ušami a hrubým, dobre osrsteným chvostom. Mačka stepná zas pochádza z prednej a strednej Ázie a je podsaditejšia ako mačka plavá.

Starovek

Starovekí Egypťania mačky zbožňovali a uctievali ako božstvo. Verili, že majú moc chrániť človeka pred všetkým zlým. Prítomnosť mačky v dome znamenala v starovekom Egypte požehnanie, dobré zdravie pre všetkých a dlhý život. Ak v ich dome zomrela mačka, domáci si na znak smútku oholili obočie a smútili za ňou. Najposvetnejšie egyptské mačky boli čierne, strážili chrámy kňazom a bohov. Ich zabitie sa trestalo smrťou. Náleziská zabalzamovaných mačacích tiel a mačacie amulety v hrobkách panovníkov (napríklad u faraóna Tutanchamóna, či Ramzesa) sú dôkazom až kultového uctievania mačiek v Egypte. Mačky mali vlastnú bohyňu – Bastet, ktorá bola okrem iného aj bohyňou vychádzajúceho slnka, mesiaca, plodnosti, štedrosti, sexuality , tanca atď. Egypťania ju zobrazovali ako malú mačku s levou hlavou, alebo ako ženské telo s mačacou hlavou a pripisovali jej niektoré mačacie vlastnosti – to však prišlo až vývojom, jej pôvodnou funkciou bola ochrana mennenferského pohrebiska. Egypťania ju uctievali už od najstarších čias. V roku 500 pred Kr. dosiahol mačací kult v Egypte svoj vrchol.

V tom čase pokladali Gréci a Rimania mačku za zvláštne domáce zviera a na lov myší uprednostňovali fretky. Neskôr dostali grécka bohyňa Artemis, rímska bohyňa Diana a škandinávska bohyňa Freya istú podobu s mačkou. Boli patrónkami plodnosti a pôrodu, keďže sa mačky dojímavo starajú o svoje mladé. Pre schopnosť mačky meniť tvar zreničiek ľudia bohyniam pripísali tiež patronát nad mesačnými fázami.

Platil prísny zákaz vyvážať mačky z Egypta. Fenickí moreplavci preto pašovali mačky do Talianska, Gálie a Británie. Do Európy, najmä Grécka sa však domestikované mačky výraznejšie dostali obchodnými cestami z prednej Ázie. Prvé dôkazy o rozšírení mačiek v Európe nachádzame na vázach z 5. a 4. storočia pred Kr. O rozsiahlejšie rozšírenie mačiek po Európe sa postarali opäť Feničania počas Veľkého sťahovania národov, kedy sa mačky dostali na rímskych bojových lodiach až do strednej Európy. O prekvapenie medzi felinologickou verejnosťou sa postarali archeologické nálezy z okolia Amsterdamu, kde sa našli pozostatky mačiek z cca. roku 2000 pred Kr.

Do Číny a odtiaľ neskôr aj do Japonska sa mačky dostali z Indie.Mačky boli v týchto krajinách dôležitou súčasťou náboženských obradov a v Číne mali za úlohu ochraňovať cenné kokóny húseníc priadky morušovej a v chrámoch zasa staré rukopisy pred potkanmi a myšami. Číňania verili, že len človek a mačka majú dušu. Mačka Číňanom prinášala dlhý život a šťastie, bola symbolom šťastných, bohatých ľudí. So zánikom starej čínskej kultúry však mačky prišli o svoje postavenie a stali sa zvieratami určenými na pekáč.

Stredovek

Do Európy sa mačky dostali okolo roku 500 pred Kr.. Najskôr sa plavili na fénických obchodných lodiach z Egypta do Grécka a neskôr do Talianska. Počas vlády rímskeho cisára Augusta priniesli sýrski mnísi niekoľko mačiek aj do Ríma, kde sa stali ozdobou salónov bohatých ľudí. Čoskoro však Rimania objavili schopnosť mačiek loviť myši a tak si ich rímski legionári brali so sebou na vojenské ťaženia na sever. A tak dobyli spolu s Rimanmi Britániu aj mačky. Veľkú obľubu si mačky získali u Škótov. V 10. storočí bola mačka v Európe hodná majetok a boli natoľko cenné, že v roku 936 bol vydaný zákaz ich zabíjania (trest za zabitie mačky sa odvíjal od jej veku a ceny). Žili na hradoch a ochraňovali obilné sýpky proti hlodavcom. V Anglicku, Škótsku, Írsku a Walese mačka dodnes prináša šťastie. Podobné zmýšľanie mali aj Germáni, ktorých bohyňa Freya, manželka boha slnka Baldura mala voz ťahaný mačkami. S prijatím kresťanstva v 4. storočí museli však bohovia odstúpiť a s nimi aj mačky. Na Freyu sa zabudlo rýchlo, mačky však vďaka svojim loveckým schopnostiam našli ešte na niekoľko storočí svoje uplatnenie. Všetky dobré skutky sa im však nakoniec v období temného stredoveku vypomstili.

Mačka a čarodejníctvo

Všetko, čo ľudia na mačkách obdivovali (pružné pohyby, individualitu, túžbu po slobode) sa im stalo v neskorom stredoveku osudným. Stredoveká inkvizícia vyhlásila mačku za posadnutú zlými duchmi, pretože má v očiach pekelný oheň, ktorým je spojená s Diablom. Mačka bola oficiálne prehlásená za spojenkyňu čarodejníc a priamu účastníčku čiernej mágie. Ľudia sa začali mačiek báť a upaľovali ich spolu s ich majiteľkami. Verilo sa totiž, že sa dvadsaťročná mačka zmení na čarodejnicu a storočná čarodejnica zasa na mačku. Počas čarodejníckeho sabatu jazdili vraj čarodejnice na obrovských mačkách. V deň sviatku svätého Jána inkvizícia usporadúvala veľkolepé predstavenia a zaživa pálila mačky, predovšetkým čierne pred kostolnými bránami. Pápež Gregor IX. vyhlásil, že len cirkevní odpadlíci chovajú čierne mačky a označil ich za „stvorenia diabla“.

Napriek tomu sa najmä vo vrstvách chudobných, ale aj u šľachticov a duchovenstve našli milovníci mačiek. Ľudová medicína pripisovala mačke liečivé účinky a takmer všetko mačacie sa používalo na liečenie rôznych chorôb.

Mačka v Novom svete

Napriek prenasledovaniu mačiek vo vrcholnom stredoveku používali moreplavci mačky na lov myší na svojich lodiach, aby tak obránili svoje zásoby jedla proti hlodavcom. Tak sa mačky postupne udomácnili aj v Severnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande. Do Ameriky ju vraj priviezol sám Krištof Kolombus. Písomný doklad o výskyte mačiek v Amerike pochádza z roku 1626.

Novovek

S nástupom novoveku sa však situácia obrátila. V období baroka sa mačky stali ozdobami salónov. S postupom času sa však stala príliš „obyčajnou“ a začalo sa s jej šľachtením. V 17. storočí sa do Európy dostala informácia o ušľachtilých mačkách chovaných v perzskej provincii Chorásán. Zo začiatku boli všetky dlhosrsté mačky nazývané ankarskými podľa hlavného mesta Turecka.

V 20. storočí sa mačka stala zaujímavou pre medicínu a vedci ju skúmali z rôznych aspektov (fyziológia, psychológia, genetika). V 60. tych rokoch 20. storočia prebehol etologický výskum ako divých, tak aj domácich mačiek. Od rokov deväťdesiatych patrí mačka medzi najrozšírenejšie domáce zvieratá sveta. Pod vplyvom historického vývoja majú však najmä ľudia žijúci v západných krajinách rozpoltený vzťah k mačkám. Veľa ľudí je napríklad presvedčených, že keď im čierna mačka prebehne cez cestu, prinesie im to nešťastie.

Systematický chov mačiek existuje v Európe približne 150 rokov. Prvá výstava mačiek mačiek na svete sa konala v Londýne v roku 1871. Bolo na nej možné vidieť aj niekoľko siamských mačiek, ktoré boli v tej dobe dovezené do Európy. Chovatelia a milovníci mačiek sa začali združovať do rôznych spolkov, aby si vymieňali skúsenosti, usporadúvali výstavy, vydávali rodokmene, viedli plemenné knihy a určovali znaky plemien. Dnes existuje celý rad organizácii chovateľov mačiek. V Európe je najznámejšia FIFe (Fédération Internationale Féline).

Anatómia mačky

Mačka domáca patrí svojím zoologickým zaradením medzi malé mačkovité šelmy. Má predĺžené telo, na pomerne nízkych nohách, s krátkym krkom a širokou, pomerne krátkou hlavou, stredne dlhým chvostom a krátkou, rovnou a priľahlou srsťou. U ušľachilých plemien mačiek sú potom zámerne vyšľachtené niektoré odlišné telesné tvary a znaky.

Mačka je predátor. Jej telo je prispôsobené k lovu. Dokonale vyvinuté zmyslové orgány jej umožňujú zaznamenať korysť na väčšiu vzdialenosť a obratne ju chytiť. Telo mačky je plné sily, elegantné a dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a vysoko skákať. Má ostré zuby a drápy, lapenú korysť dokáže rýchlo zabiť.

Kostra a chrup

Súbor:Kostra mačky.png

Kostra mačky

O ohybnosť, rýchlosť a pohyblivosť mačky sa stará 244 kostí a 512 svalov. Chrbticu tvorí 7 krčných, 13 hrudných, 7 bederných stavcov, kosť krížová (3 stavce zrastené) a 20 až 26 stavcov chvosta. U bezchvostých mačiek stavce chvosta chýbajú, alebo nie sú vyvinuté, len prvé štyri. Stavce chrbtice sú spojené tak, že mačka sa dokáže prakticky ohnúť až o 180 stupňov.

Na hrudných končatinách má mačka po päť a na panvových po štyri zatiahnuteľné pazúre. Mačka došľapuje na spodné plochy prstov, ktoré majú pružné vankúšiky. Tie umožňujú mačke elegantnú a hlavne tichú chôdzu. Prsty a vankúšiky sú v chovateľskej terminológii označované spoločne "labka alebo tlapka". Pazúriky na predných labkách si mačky obrusujú pravidelným škriabaním, hlavne o drevené predmety, v prírode sú to stromy. Pazúriky na zadných labkách si mačka skracuje ohryzávaním.

Kostra mačky sa skladá z kostí lebky, chrbtice, rebier s hrudnou kosťou a z kostí končatín. Udáva v podstate tvar tela zvieraťa a chráni vnútorné, životne dôležité orgány proti vonkajším vplyvom. Jej stavba umožňuje svalom a šľachám ekonomicky využívať silu na pohyb. Pákovitá stavba panvových končatín a silné chrbtové svaly dávajú mačke schopnosť okamžite vyvinúť rýchlosť či skočiť. Táto rýchlosť je však krátkodobá, dlhšie trvajúci vysoký výkon nie je pre mačku fyziologicky možný.

Lebka mačky je stredne dlhá, s dobre vyvinutou mozgovňou a silnými čelusťami. V hornej čelusti má mačka 16, a v dolnej 14 trvalých zubov. Pravidelný skus je kliešťovitý, to znamená, že rezné plochy rezákov spodnej čeľuste sa dotýkajú rezných plôch rezákov hornej čelusti, ako čelusti klieští. Pri posúvaní pravidelnosti skusu u šľachtených plemien mačiek je povolená tolerancia v skuse rezákov do 2 mm. Ak je vzdialenosť rezných plôch rezákov väčšia ako 2 mm a rezáky spodnej čeluste sú pred rezákmi hornej čeluste, označujeme to ako predkus, a naopak je to podkus. Oba tieto stavy sú vadou, ktorá môže byť dedične podmienená a v chove je nežiadúca.

Mliečny chrup mačky má 26 zubov. Mačiatka sa rodia bezzubé a mliečne zuby sa im prerezávajú vo veku 10 až 30 dní. Výmena mliečneho chrupu sa chrup trvalý začína po treťom mesiaci a konči sa asi v šiestom mesiaci. Trvalý chrup mačky má 30 zubov.

Zmyslové orgány

Súbor:Cats eye closeup.jpg

Mačacie oko - zornica má štrbinový tvar

Zmyslové orgány sú zložitý aparát, ktorý slúži regulačným systémom organizmu. Zmyslové orgány prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia a vo forme nervových podnetov ich predávajú do mozgu a miechy, ktoré ich spracúvajú. Podľa druhu a intenzity podnetu organizmus reaguje. Najlepšie vyvinutým zmyslom mačky domácej je nepochybne zrak, za najmenej vyvinutý zmyslový orgán sa považuje jej chuť.

Zrak

Oko mačky má veľmi podobnú stavbu ako oko ľudské. Na rozdiel od človeka má však mačacie oko niekoľko dôležitých modifikácií, ktoré mačke umožňujú vnímať veci inak, ako nám. Nemôže napríklad pohybovať očami tak ako človek (zorné pole mačky je približne 205 stupňov, zatiaľ čo u človeka je to až 220 stupňov). Namiesto toho má však viac vyklenutú rohovku ako človek, čo sa odráža na kvalite videnia a tiež je schopná viac otáčať hlavou. Traduje sa, že mačka vidí rovnako dobre cez deň ako v noci. Nie je to však pravda. V absolútnej tme nevidí o nič viac ako človek, je však schopná veľmi dobre vidieť aj za šera. Vďačí za to špeciálnym bunkám nachádzajúcim sa na cievnatej vrstve za sietnicou (tzv. tapetum lucidum), ktoré sú schopné odrážať aj najmenšie množstvo svetla. Táto vlastnosť mačacieho oka sa prejavuje jeho charakteristickým zlatým či zeleným žiarením v tme. Ďalšou príčinou, prečo mačka výborne vidí, je schopnosť zornice výrazne meniť svoju veľkosť. Pri intenzívnom svetle má zornica štrbinový tvar a za šera pokrýva zornica takmer celú plochu dúhovky. To umožňuje maximálny vstup svetelných lúčov do oka. Mačka má na rozdiel od človeka aj tzv. tretie viečko, ktoré zvlhčuje oko a mačka preto nemusí neustále mrkať.

Sluch

Sluch je po zraku ďalším dobre vyvinutým mačacím zmyslom. Ucho sa skladá z ušnice, vonkajšieho zvukovodu, stredného ucha s kostičkami a z vnútorného ucha, v ktorom je uložený tiež statokinetický receptor (viď Zmysel pre rovnováhu). Pohyb ušníc zabezpečuje 27 rôznych svalov a mačka tak môže zatočiť ucho smerom k zdroju zvuku bez toho, aby musela otáčať hlavu. Mačka počuje zvuky od 30 do 45 kHz, niektoré pramene uvádzajú dokonca 65 kHz. Rozdiel medzi mačacím a ľudským sluchom je badateľný najmä pri vyšších tónoch: človek zachytí maximálne tón s kmitočtom 20 kHz. Biele mačky s modrými očami bývajú však často hluché. Na vine sú génové predispozície, ktoré sa objavujú v kombinácii bielej srsti s modrými očami.

Hmat

Hmat je u mačky vysoko vyvinutým zmyslom. Sprostredkovávajú ho receptory uložené v hlbokej vrstve kože. Najviac receptorov sa nachádza v labkách, ktoré mačka používa na ohmatanie neznámych predmetov. Mačacie receptory na teplo znesú vyššiu teplotu ako receptory ľudské. Dôležitými hmatovými orgánmi mačky sú hmatové chlpy, ľudovo nazývané fúzy. Nachádzajú sa nielen na tvári mačky, ale aj na predných labkách. Tieto chlpy sú vybavené citlivými nervami. Sú citlivé nielen na dotyk, ale aj na vibrácie, či dokonca zmeny v tlaku vzduchu a zmeny teploty. Mačka im pravdepodobne vďačí aj za jej doteraz nevysvetlenú schopnosť predpovedať zemetrasenie, výbuch sopky, či tornáda.

Čuch

Mačka sa pri love nespolieha na čuch v takej miere ako pes, so svojimi 200 miliónmi čuchovými receptormi nachádzajúcimi sa na čuchovej sliznici však má lepšie vyvinutý čuch ako človek. Tento zmysel má tiež dôležitý význam v sociálnej sfére mačacieho správania. Prvým blízkym kontaktom medzi dvoma mačkami je vzájomné oňuchávanie. Po stranách hlavy, na brade, perách a chvoste má mačka pachové žľazy. Otieraním sa o predmety, rastliny, stromy si značkuje svoje teritórium. Človek tieto pachové stopy necíti, na rozdiel od pachových stôp, ktoré zanecháva kocúr pomocou svojich análnych žliaz. Okrem čuchania dokáže mačka vetriť. Vetrenie (tzv. flémovanie) je vnem týkajúci sa čuchu a chute. Má význam pre potravinové a sexuálne vnemy. Tento vnem môže mačka používať vďaka tzv. Jacobsonovmu orgánu. Vetriaca mačka vyzerá zvláštne – má otvorenú tlamu a pysky stiahnuté vzad. Najčastejšie je možné vetriacu mačku spozorovať v ruji. Najpríjemnejšiu vôňu pre mačky vydáva rastlina zvaná kocúrik obyčajný (Nepeta cataria L.). Obsahuje olej, ktorý je chemicky príbuzný s látkou, obsiahnutou v samičom moči a preto priťahuje kocúrov, ktorí sa v rastline váľajú a naťahujú ako v extáze. Valeriána (Valeriana sp.) má na kocúrov podobné účinky.

Zmysel pre rovnováhu

Mačky majú väčší zmysel pre rovnováhu ako ľudia, pretože sú schopné rýchlo spracovať prichádzajúce impulzy a zareagovať. K udržovaniu rovnováhy používa mačka chvost, ktorý jej slúži podobne ako človeku chodiacemu po lane jeho palica. Mačka má v uchu tzv. statokinetický receptor, ktorý dáva mozgu informácie o polohe tela mačky. Preto dokáže mačka pri páde z výšky vo väčšine prípadov dopadnúť na všetky štyri labky. Tento zmysel majú vyvinutý už novorodené mačiatka. Keďže však pre plné využitie orgánu mačka potrebuje zrak, potrebné reflexy sa plne vyvinú až po otvorení očí.

Chuť

Chuť je vraj najslabšie vyvinutým mačacím zmyslom. Väčšina chovateľov mačiek by však s týmto názorom polemizovala, pretože mačka má často veľmi maškrtný jazýček a rozozná svoje obľúbené jedlo. Hovorí sa, že mačka nemá receptory pre sladkú chuť a tak ju nedokáže vnímať.

Vnútorné orgány

Dýchacie orgány

Dýchacie orgány mačky slúžia nielen na dýchanie, ale tiež ako dôležitý termoregulačný aparát. Pri dýchaní sa ochladzuje krv prúdiaca v cievach stien dýchacích ciest. Mačka v pokoji má dýchaciu frekvenciu 30 až 50 vdychov za minútu. Pri námahe, teple a chorobe sa frekvencia zvyšuje.

Obehová sústava

Srdce mačky je štvorkomorové a jeho frekvencia tepu sa pohybuje medzi 100 až 140 tepmi za minútu. Mačacia krv má v porovnaní s ľudskou s vyššiu zrážanlivosť. Obsahuje viac červených a bielych krviniek. Okysličená krv prúdi tepnami do rôznych častí tela. Odkysličenú krv vedú žily späť k srdcu. Krv sa okysličuje v pľúcach. 15 až 20 % krvnej kapacity potrebuje mačka na okysličenie mozgu. V prípade, že mačka musí utiecť, až 90% krvi okysličuje vnútorné orgány a krv určená pre okysličenie mozgu je použitá na okysličenie svalov.

Zažívacie orgány

Na začiatku tráviacej sústavy stojí tlama. Okrem zubov sa v tlame nachádza svalnatý jazyk. Jeho povrch je drsný, pretože sa na ňom nachádza množstvo drsných papíl, ktorými sa potrava posúva smerom do hltanu. Jazyk slúži mačke tiež na čistenie srsti. Vzhľadom k jeho drsnému povrchu funguje ako kefa. Tráviaca sústava mačky je uspôsobená na trávenie mäsa a preto je u mačky črevo kratšie ako u všežravých živočíchov. Žalúdok mačky má tvar písmena U a v plnom stave je veľký asi ako ľudská päsť. V žalúdku sa tvoria žalúdočné kyseliny, ktoré okamžite zrazia mlieko. To je potom pre mačku ťažko stráviteľné a preto je lepšie dávať mačke piť výlučne vodu. Živiny a natrávené potraviny sa vstrebávajú v tenkom čreve, dlhom okolo 1 až 1,5 metra. V hrubom čreve sa zo zvyškov potravy vstrebáva voda a konečníkom sa raz až dvakrát denne vylučuje polotuhý trus.

Močové orgány

Močové orgány tvoria dve obličky, močovody, močový mechúr a trubica. Obličky majú funkciu filtračného zariadenia, ktorým sa z organizmu vylučujú nečistoty látkovej výmeny. Zdravá mačka močí spravidla 2 až 3krát denne. Obvyklé množstvo moču je 100 až 200 mililitrov denne. Kocúr má dlhú a úzku močovú trubicu, čo niekedy zapríčiňuje problémy pri močení.

Pohlavné orgány

Pohlavné ústrojenstvo u kocúra tvoria semenníky uložené v miešku. Niekedy sa vyskytuje chyba, pri ktorej jeden, či oba semenníky nezostúpia pri vývoji z brušnej dutiny. Takáto chyba sa nazýva kryptorchizmus. Nevedie k neplodnosti kocúra, ide však o dedičnú chorobu a takýto kocúr musí byť vyradený z chovu. Pohlavné ústrojenstvo mačky tvoria vaječníky uložené v brušnej dutine. Mačacia maternica má tvar písmena Y. Vývoj plodov prebieha v relatívne dlhých rohoch maternice.

Žľazy s vnútorným vylučovaním

Tieto žľazy sú súčasťou regulačného mechanizmu látkovej výmeny, rastu, pohlavných funkcií a iných telesných pochodov mačky. Vylučujú hormóny do krvi. Medzi žľazy s vnútorným vylučovaním patrí hypofýza, štítna žľaza, nadobličky, pankreas, vaječníky a semenníky.

Mozog

Mačací mozog váži okolo 26 až 32 g a tvorí tak asi 1% váhy mačky. Veľký mozog je sídlom vedomia. Frontálny lalok riadi pohybový aparát, temenný a tylový lalok riadia zmyslové orgány a vyhodnocujú prijaté informácie z týchto orgánov. Za správanie a pamäť zodpovedajú spánkové laloky. Malý mozog riadi motoriku.

Srsť

Srsť chráni mačku pred nepriazňou vonkajšieho prostredia - nielen pred zimou a teplom, ale aj proti vlhkosti. Srsť voľne žijúcich mačiek je dokonale prispôsobená vonkajším podmienkam. V lete je srsť redšia, v zime veľmi hustá, takže chráni mačku aj pred mrazom. Preto dokážu aj mačky v severských krajinách žiť celoročne vonku. Stačí, ak majú k dispozícii suchý, záveterný a pokojný kútik.

Srsť mačky sa skladá z dvoch druhov srsti a to podsady a krycích chlpov. Hustotu srsti určuje prostredie, v ktorom mačka žije. Mačky žijúce v byte ju majú redšiu ako mačky voľne žijúce. Funkčnosť (ochrana proti vonkajšiemu prostrediu) a hebkosť srsti zabezpečujú tukové žľazy, ktoré ju premasťujú.

Poznáme 15 základných farieb srsti u mačiek. Od čiernej, cez čokoládovú, modrú, lilavú, krémovú, červenú, čiernokorytnačinovú, modrokorytnačinovú, škoricovú až po bielu. Srsť sa líši nielen farebne, ale aj kresbou - mramorovaná, tygrovaná, bodkovaná. Chlp nemusí byť jednofarebný. Môže byť krúžkovaný, alebo mať inú farbu na konci, farba môže byť kombinovaná so striebornou či zlatou.

Domáce mačky sa vyskytujú prakticky v akýchkoľvek farebných kombináciách. V Európe nájdeme na ulici väčšinou murované, jednofarebné či rôzne škvrnovité. V Ázii a Afrike zasa nájdeme skôr domáce mačky so siamskými odznakmi (biele mačky s odznakmi na končatinách, tvári, ušiach a chvoste v rôznych farbách).

Fyziologické ukazovatele

Fyziologické ukazovatele
Názov	Hodnoty
Telesná teplota	38-39 stupňov
Pulz	1OO-12O úderov/min.
Dychová frekvencia	20-40 nádychov/min.
Telesná hmotnosť	2-10 kg v závislosti na plemene a pohlaví
Pohlavný cyklus	diestrický až polyestrický, provokovaná ovulácia
Dĺžka ruje	3-7 dní
Dospievanie	v 6-10 mesiaci života
Dĺžka brezivosti	58-70 dní
Početnosť vrhu	3-8 mačiatok
Pôrodná hmotnosť	80-120 g
Počet zubov	mliečny chrup 26, trvalý chrup 30
Objem krvi	60-70 ml/kg hmotnosti

Vnútorná telesná teplota mačky domácej je 38,0 – 39,5 stupňov Celzia a meria sa v konečníku lekárskym alebo veterinárnym teplomerom. Mačiatka a mladé zvieratá majú teplotu skôr vyššiu teplotu, dospelí kastráti skôr nižšiu.

Dychová frekvencia zdravej neunavenej mačky v kľude pri bežnej izbovej teplote sa pohybuje od 20 do 30 dychov za minútu.

Počet srdcových tepov je za rovnakých podmienok ako pri dychu 110 až 130 tepov za minútu. Pohlavne dospieva väčšina mačiek v 7 až 9 mesiaci, ale u niektorých jedincov môže dôjsť k pohlavnej dospelosti už po šiestom mesiaci. Takže je nutné od tohoto veku chovať mačky oddelene od kocúrov, aby nedošlo k nežiadúcemu spáreniu. Telesne mačky dospievajú oveľa neskôr a všeobecne sa považuje za vhodnú dobu k páreniu doba po 18. mesiacoch veku.

Rozmnožovanie

Ruja trvá u mačiek zväčša 7 dní, ale jej dĺžka u jednotlivých zvierat je veľmi variabilná a môže sa pohybovať od 3 do 15 dní. K pravidelnej ruji domácich mačiek dochádza na jar a na jeseň, ale u ušľachtilých plemien mačiek sa môže prejaviť v ktoromkoľvek ročnom období a opakovať po troch týždňoch. Ruja je sprevádzaná charakteristickým chovaním zvierat. Mačka sa stáva nekľudnou, naťahuje sa, ohýba chrbát, otiera sa o nohy chovateľa, nepravidelne a málo žerie a snaží sa dostať z bytu do spoločnosti kocúra. Pri silnejšom pohladení po chrbáte väčšina mačiek v ruji zaujme páriaci postoj tak, že má predné končatiny natiahnuté vpredu, hrudníkom sa dotýka zeme, pokrčené zadné končatiny má posunuté pod brucho a chvost stočený hore alebo na stranu. Tiež kocúri prejavujú v období ruje mačiek zvýšený nekľud, viac páchnu, častejšie močia a väčšinou zanechávajú močové vizitky aj na stenách alebo nábytku v byte, pretože sa snažia označiť si svoje teritórium.

Voľne žijúce mačky signalizujú ruju močom a naliahavým volaním, ktorým privolajú viacero nápadníkov. Podobne ako mačka žijúca vnútri, aj vonku žijúca mačka sa otiera o predmety a váľa sa po zemi. Keď sa kocúr priblíži k mačke v tejto fáze, mačka ho prskaním a typickým pohybom predných labiek odoženie. Kocúrí nápadníci na seba vrhajú hrozivé pohľady a vydávajú hlasný krik. Obchádzajú sa plazivými pohybmi a nezriedka sa pobijú. Preto je úmrtnosť nekastrovaných kocúrov nepomerne vyššia ako kastrovaných.

Keď je mačka pripravená na párenie, dá kocúrovi znamenie tým, že zaujme páriaci postoj (viď vyššie). Celý páriaci akt trvá len niekoľko sekúnd a skončí násilným odstrčením kocúra mačkou. Mačka v ruji sa môže spáriť s viacerými kocúrmi. Ruja končí brezivosťou.

Brezivosť mačky domácej trvá približne 9 týždňov a podľa posledných prieskumov je uvádzaná ako normálna v rozmedzí od 56 do 68 dní, pričom európske mačky domáce majú obyčajne brezivosť na nižšej hranici, mačky ušľachtilých plemien pri hodnote okolo 63 až 65 dní. V našich podmienkach je načastejšia dĺžka brezivosti ušľachtilých mačiek od 62 do 66 dní od prvého nakrytia kocúrom v rovnakej ruji. Zabrezlé mačky však bývajú kľudnejšie a viac žerú. V druhej tretine brezivosti je u väčšiny brezivých mačiek vidieť zväčšené brucho a vyplňovanie slabín. Taktiež mliečne žľazy bývajú zväčšené a prekrvené. V poslednej tretine brezivosti je, hlavne pri väčšom počte mláďat, nápadne zväčšený brušný objem, kočka viac žerie, je kľudnejšia a viac odpočíva. V dutine brušnej sa dá vyhmatať maternica s plodmi. V posledných dňoch, pred pôrodom potom dochádza k výraznému zväčšeniu mliečnych žliaz, k uvoľneniu panvy a k zdureniu vulvy. U siamských mačiek a niekedy aj u iných ušľachtilých plemien, ak nosí brezivá mačka len jedno alebo dve mačatá, nemusia byť ani v poslednej tretine brezivosti vonkajšie zmeny badateľné a určenie brezivosti bez röntgenového vyšetrenia je niekedy značne obtiažne. Pôrod u voľne chovaných domácich mačiek prebieha pomerne rýchlo, je ukončený behom 15 až 20 minút a nie je pri ňom potrebná ľudská výpomoc. Obyčajne sa rodí 4 až 6, ale i 10 mačiat. U mačiek ušľachtilých plemien je zvyčajne počet mačiatok nižší, pôrod prebieha dlhšie a je pri ňom väčšinou potrebná asistencia chovateľa.

Vývoj mačiatok po narodení

Mačiatka sa rodia osrstené, ale slepé a hluché. Vážia okolo 100 gramov. Pomocou hmatu a čuchu nájdu bradavku svojej matky. Prvé mlieko, ktorého sa mačiatka napijú, je riedke, avšak plné protilátok a imunitných látok, ktoré obsahuje jej organizmus. Mačiatka podporujú produkciu mlieka masírovaním okolia bradaviek a pradením. Mačiatka si zvyknú obľúbiť jednu bradavku, ku ktorej sa vracajú. Mačiatka pijú viackrát denne až pokým nezaspia. Mačka im jazykom masíruje análny a genitálny otvor, čím podporuje vylučovanie moču a trusu, keďže mačiatka ešte samé nie sú schopné vylučovania. Počas prvých dní po narodení sa mačka od mačiatok takmer nevzďaluje. Jedlo, voda a mačacie WC by sa preto mali nachádzať v jej tesnej blízkosti.

Dvojtýždňové mačiatka otvárajú oči, nastrahujú uši a rozvíjajú si svoje zmysly. Vážia okolo 200 gramov. V tomto období začínajú vnímať svojich súrodencov a blízke okolie, v ktorom sa nachádzajú. Učia sa pohybovať a od tretieho týždňa je možné pozorovať prvé mačacie hry, pri ktorých sa učia behať, skákať, liezť, loviť a spoznávajú širšie okolie. Koncom mesiaca života vážia okolo 300 gramov a začínajú sa samé čistiť. V tomto období je možné začať ich prikrmovať pevnou stravou (ak je vrh priveľký, alebo stratili matku a chovateľ mačiatka živí sám). Mačiatka sú čistotné zvieratá a už v tomto období je možné ich naučiť na mačací záchod. Obdobie medzi piatym až siedmym týždňom je dôležité pre socializáciu mačiatok. Mačiatka si vytvárajú vzťah k vlastnému druhu a tiež druhom, s ktorými v tomto období príde do styku. Mačiatka, ktoré v tomto období nemali možnosť stýkať sa s človekom, sa budú ľudí strániť po celý život a nikdy už z nich nebudú také prítulné mačky, ako mačiatka,ktoré mali možnosť socializácie na človeka. Vo veku 10 týždňov sú už mačiatka obozretnejšie voči novým veciam a majú plne vyvinuté povahy.

Od druhého, vo voľnej prírode až od štvrtého mesiaca, sa začínajú pre mačiatka učňovské roky. Nasledujú matku v jej každodennej činnosti a učia sa samostatne čistiť, loviť a pod. V tomto období sú mačiatka veľmi hravé a vyliezajú na všetko, lovia pohybujúce sa objekty a súrodencov, brúsia si pazúriky na predmetoch (v prípade, že nemajú možnosť obrusovať si pazúriky na vhodnom škrabadle, použijú náhradné riešenie - nábytok). Učia sa tiež sociálnemu správaniu vrámci druhu. Trojmesačné mačiatka už jedia výlučne tuhú stravu a nepijú materské mlieko. Okolo piateho mesiaca nahrádza mliečny chrup chrup trvalý. V šiestich mesiacoch sú mačiatka nezávislé od matky.

Pohlavné dospievanie

Mačka pohlavne dospieva medzi 6. a 8. mesiacom života. Celkový telesný vývoj však končí neskôr (okolo jedného roka). Vďaka pohlavnému dospievaniu vyniknú pohlavné rozdiely medzi mačkou a kocúrom. Kocúr býva väčší ako mačka, má širší krk a vďaka väčším žľazám aj väčšiu hlavu. Mačky zvyknú byť menšie a štíhlejšie s hlavou v tvare trojuholníka (záleží však od plemena).

Väčšie rozdiely medzi mačkou a kocúrom však vynikajú v správaní. Kocúr je teritoriálne orientovaný a značkuje si svoj revír močom a trením sa o predmety (stromy, kamene, kríky,...). Vyháňajú z revíra votrelcov. Narozdiel od mačiek sa zvyknú túlať a niekedy strávia pri love a hľadaní samičky v ruji niekoľko dní mimo domova. Po návrate hľadajú stravu a pokojné miesto na spanie.

Z hier na boj sa u kocúrov stáva ozajstný boj, v ktorom samec dokazuje, že je schopný zmerať si sily s iným samcom. Medzi 10. a 14. mesiacom opúšťa kocúr skupinu. Ostávajú iba kastrovaní kocúri, ktorí sa zaraďujú do fungujúcej skupiny.

Revír kocúra je asi trikrát taký veľký ako revír mačky. Veľkosť revíru mačky sa odvíja od množstva potravy, ktorý sa v revíre nachádza. Z tohto hľadiska je mačka vhodnejším domácim maznáčikom ako kocúr. Mačka však horšie znáša zmenu prostredia ako kocúr a väčšinou nerada cestuje. Pri hrách však mačka nezvykne byť až také agresívne, ako kocúr.

S rastúcim vekom sa mačka upokojuje, nevydáva toľko energie, menej sa hrá. Mačky žijúce v domácnosti sú prítulné. Kocúr zvykne byť nedôverčivejší voči cudzím ľuďom a traduje sa, že je prítulnejší.

Vek mačky

Traduje sa, že prepočítať vek mačky na naše ľudské roky je jednoduché. Stačí vraj vynásobiť roky jej pobytu na zemi číslom 7. Skutočnosť je však iná. Rytmus dospievania mačky prebieha inak ako u človeka. V tabuľke je uvedený prepočet približného veku mačky na vek ľudský.

Prepočtová tabuľka mačacích rokov na roky ľudské
Mačka	Človek	Mačka	Človek	Mačka	Človek	Mačka	Človek
1 mesiac	6 mesiacov	8 mesiacov	16 rokov	7 rokov	45 rokov	14 rokov	72 rokov
2 mesiace	10 mesiacov	1 rok	18 rokov	8 rokov	50 rokov	15 rokov	74 rokov
3 mesiace	2 roky	2 roky	25 rokov	9 rokov	55 rokov	16 rokov	76 rokov
4 mesiace	5 rokov	3 roky	30 rokov	10 rokov	60 rokov	17 rokov	78 rokov
5 mesiacov	8 rokov	4 roky	35 rokov	11 rokov	62 rokov	18 rokov	80 rokov
6 mesiacov	14 rokov	5 rokov	40 rokov	12 rokov	65 rokov	19 rokov	82 rokov
7 mesiacov	15 rokov	6 rokov	43 rokov	13 rokov	68 rokov	20 rokov	84 rokov

Mačky žijúce vonku sa priemerne dožívajú 7 až 8 rokov. U mačiek chovaných doma je priemerná dĺžka života 15 až 20 rokov. Na vek vplýva niekoľko faktorov – pohlavie mačky, životospráva, návyky a pod. Podľa štatistík sa kastrované zvieratá dožívajú vyššieho veku ako nekastrované. Zvieratá žijúce v domácnostiach sa môžu dožiť veľmi vysokého veku. Medzi chovateľmi sú známe prípady extrémne starých mačiek.

Mladosť

Malé mačiatka sa rýchlo vyvíjajú. Skutočne zrelé pre úplné odstavenie a odovzdanie novému majiteľovi sú vo veku 10 až 12 týždňov. Od narodenia po tento vek sa z bezbranného novorodeného mačiatka stane zvieratko schopné samostatného príjmu všetkých druhov potravy a má zafixované hygienické návyky. Tiež je navyknuté na človeka a vytvorilo si vzťah k iným mačkám a prípadne iným zvieratám. Okolo 3 mesiacov veku mačiatka sa predtým úzkostlivá mačka prestáva o mačiatka starať a núti ich k samostatnosti. Nasleduje obdobie rýchleho rastu. Malá mačka je zvedavá, rýchlo sa učí. Dotvára sa sfarbenie srsti a v tomto období môže dôjsť k dočasnej strate harmónie telesnej konštrukcie mačky. Okolo 5 mesiaca mačiatko mení zuby, väčšinou nenápadne a bez väčších ťažkostí. Detstvo končí zavŕšením pohlavnej dospelosti. U mačky sa prejaví prvou rujou a kocúr začína značkovať svoje teritórium. Po búrlivom období mladosti vyznačujúcom sa rýchlym vývojom nasleduje produktívny vek mačky, ktorý sa z ľudského hľadiska vyznačuje pomalším starnutím.

Staroba

Mačky začínajú pomaly starnúť po 10. roku života. Pokiaľ mačka netrpí nejakou chorobou, staroba sa u nej extrémne neprejavuje. Neskôr sa začínajú objavovať problémy s chrupom. Vo väčšej miere sa objavuje zubný kameň, oslabuje sa zrak, sluch aj čuch. Mačky pomaly strácajú silu a viac pospávajú. Staré mačky bývajú citlivé na zmenu prostredia a iné stresy.

Povaha

Popísať povahu mačky nie je ľahké. Existujú mačky temperamentné, flegmatické, cholerické, odvážne aj bojazlivé, náladové aj priateľské. Mačka však nie je samotárske zviera a potrebuje nadväzovať sociálne kontakty so svojím okolím. Aj medzi mačkami existujú samotárske jedince, mačka je však spoločenské zviera, čo je už dávno dokázané. U voľne žijúcich mačiek existuje zložitá sociálna štruktúra a prebiehajú rôznorodé sociálne interakcie.

Sociálne správanie

Mačka je individualista. Sama sa rozhoduje, v koho spoločnosti bude tráviť čas. Je ťažké stanoviť jej hranice, alebo ju v niečom obmedzovať. Na rozdiel od mačkovitých šeliem je mačka domáca vďaka niekoľkým storočiam spolužitia s človekom naučená vytvárať sociálne väzby so svojím okolím. Mačky žijúce polovoľne vytvárajú menšie skupinky zložené z príbuzných samíc, ich mláďat a jedného, prípadne dvoch kocúrov – ide teda o matriarchát.

Kocúry sa po dosiahnutí pohlavnej dospelosti zvyknú zo spoločenstva vytratiť, mačky však ostávajú v revíre svojej matky a rozširujú skupinu. Vychovávajú spoločne mláďatá a vyháňajú votrelcov, sú však tolerantnejšie k dospelým kocúrom, keďže tí sú agresívnejší a väčší. Okrem toho nepredstavujú pre mačky konkurenciu a sú vhodnými partnermi na párenie. Mačky jedného spoločenstva sa delia o stravu, ktorú im poskytne človek, lovia však sólovo. Priplížia sa na lúke, poli, či v lese ku svojej obeti a skokom na ňu ju ulovia a usmrtia. Dospievajúce mačky sa zvyknú so svojou korysťou hrať (ak majú aj iný zdroj potravy).

Mačky sú pokojné zvieratá, ktoré prespia väčšinu dňa. Pohybujú sa potichu a človek veľakrát o nich ani nevie. Samozrejme, že mačiatka sú divoké a hravé. Po prekonaní obdobia dospievania sa však upokoja. Voľne žijúce mačky koncentrujú svoju energiu na lov a prípadné boje. Mačka žijúca v zajatí však nemá možnosť lovu a tak musí svoju nahromadenú energiu vybiť inak – hrou so svojim majiteľom a šplhaním sa po škrabadle, či inom vhodnom mieste. Domáci maznáčik si zvyčajne vytvorí pevný a nežný vzťah ku svojmu majiteľovi.

Komunikácia

Mačky podobne ako ľudia nekomunikujú iba pomocou zvukov, ale aj postavením tela a chvosta, či mimikou. Postavenie uší, či rozšírenie alebo zúženie zreničiek tiež naznačujú duševné rozpoloženie mačky. Nezastúpiteľným komunikačným prostriedkom sú tiež pachy produkované žľazami, ktoré mačky zanechávajú na ľuďoch, rastlinách a predmetoch otieraním, škriabaním a rozprašovaním moču.

Gestika a mimika

Rečou tela mačky vyjadrujú najmä pocity ako sú strach, radosť a agresivita. Vo všeobecnosti sa mačka snaží opticky zväčšiť, ak je agresorom, alebo ak sa teší. K tomu jej slúži srsť, ktorú je schopná naježiť a tým dosiahnuť želaný efekt. Ďalším spoľahlivým ukazovateľom nálady mačky je jej chvost. Mačka, ktorá má z niečoho radosť má vztýčenú hlavu aj chvost. Chrbát býva v tomto prípade vyklenutý a mačka sa otiera o nohy svojho pána. Keď má mačka hravú náladu, má chvost tvar otáznika, poskakuje a loví predmety vhodné k lovu. Mačka, ktorá má strach sa snaží opticky zmenšiť tým, že pokrčí nohy a uši stiahne smerom do strán. Ak chce mačka zastrašiť inú mačku, zodvihne zadnú časť tela, vzpriami chvost a jeho špičkou pohybuje zo strany na stranu. Vrcholne rozrušená mačka, čiže mačka v pohotovosti a rozhodujúca sa k činu má natiahnuté všetky končatiny, naježenú srsť, má vztýčený chvost a je nahrbená.

S postavením tela úzko súvisí aj postavenie uší, hmatových chlpov, očí a tiež čela. Spokojná mačka má vzpriamené uši, uvoľnené hmatové chlpy a veľkosť zorníc zodpovedá momentálnemu osvetleniu. Nahnevaná mačka má uši sklopené dozadu, fúzy naopak napriamené smerom dopredu, zúžené zornice a pokrčený nos. Vystrašená mačka má uši sklopené do strán a rozšírené zornice.

Mačky sa vo všeobecnosti snažia vyhnúť konfliktným situáciám a ak to situácia dovoľuje, radšej sa nepozorovane odplazia. Vo väčšine prípadov si mačky vyjasnia situáciu pohľadom a rečou tela. Mačky tiež špecificky prejavujú svoj vzťah k človeku. Radosť, dôveru, priateľstvo, náklonnosť prejavujú tým, že spia čo najbližšie pri človeku, otierajú sa oňho, vyhľadávajú jeho prítomnosť, olizujú ho, pradú a pod.

Hlasové prejavy

Odborníci uvádzajú okolo 16 rozličných zvukov, ktoré mačka vydáva. Niektoré zvukové signály úzko súvisia s momentálnou situáciou, v ktorej sa mačka nachádza (napr. prskanie, vrešťanie, mňaukanie, pradenie, volanie mačky v ruji). Všetky zvuky sa dajú rozdeliť do troch skupín podľa spôsobu, akým ich mačka vydáva. Označujeme ich ako vrčanie, vokály a prenikavé zvuky. Mačka vrčí so zavretou tlamou. K vrčaniu radíme zvuky ako sú pradenie a zvuky, ktoré mačka vydáva na uvítanie. K vokálom patria zvuky, ktoré mačka vydáva postupným zatváraním tlamy. Tieto zvuky sú veľmi individuálne a sú u každej mačky odlišné. Prenikavé zvuky vytvára mačka naširoko otvorenou tlamou a jednotlivé zvukové signály moduluje zmenou tvaru ústnej dutiny. Takto vznikajú rôzne zvuky – od vrčania, cez syčanie a prskanie až po vreskot. Ide o zvuky, ktoré používajú mačky najmä pri komunikácii s inými mačkami.

Pradenie

Pradenie je typickým zvukovým prejavom mačky, ktorý je úzko spätý s predstavou mačky. Je to zvuk, ktorý každý majiteľ mačky veľmi rád počuje, pretože sa pradenie vo všeobecnosti považuje za prejav spokojnosti a na ľudí pôsobí upokojujúco. V skutočnosti však mačky nepradú len keď sú spokojné, ale aj keď sú poranené, alebo trpia bolesťami, či sú dokonca zoslabnuté alebo umierajú.

Existuje viacero teórií snažiacich sa vysvetliť tento jav. Pradenie sa objavuje už u malinkých mačiatok, čo pravdepodobne naznačuje mačke, že mačiatka sú v poriadku. Matka zas pradie pravdepodobne preto, aby zvýšila pocit bezpečia mačiatok. Mačky dokážu priasť veľmi dlho bezo zmeny v hlasitosti či rytmu a zaujímavé je, že neprestáva priasť ani pri nádychu či výdychu. Toto obojstranné pradenie sa vyskytuje výlučne u mačiek domácich, mačkovité šelmy ako napríklad tiger dokážu priasť výlučne pri výdychu.

Odborníci najčastejšie vysvetľujú tento jav tak, že vzniká vibráciou nepravých hlasiviek, čo sú membrány nachádzajúce sa za pravými hlasivkami v hrtane. Iná teória zasa tvrdí, že pradenie vzniká fázovo posunutými sťahmi hrtanu a bránice. Pradenie sa vysvetľuje tiež turbulenciou v krvnom obehu hlavnej dutej žily, ktorou sa vracia krv k srdcu.

Chov mačiek

Podrobnejšie o chove mačiek pozri Chov mačiek (Wikibooks)

Pod pojmom chov mačiek nerozumieme iba ich šľachtenie, ale aj ich spolužitie s človekom v domácnosti a to buď bez možnosti výbehu, s výbehom (čiže polovoľne) alebo voľne. Mačky, podobne ako človek, sú osobnosťami s vlastnými potrebami, ktoré treba rešpektovať. Ak sa rozhodnete chovať mačku, morálne sa zaviažete starať o zviera na približne 15 až 20 rokov, za čo vám ono dá svoju spoločnosť, lásku a oddanosť. Starostlivosť o mačku nie je len kŕmenie a vymieňanie podstielky, ale aj veterinárna starostlivosť a čas, ktorý jej treba venovať, pretože mačka je tvor spoločenský.
Chov zvierat na Slovensku upravuje zákon č. 488/2002 o veterinárnej starostlivosti a zmene niektorých zákonov a to najmä §21 o ochrane zvierat. Držbu spoločenských zvierat, ako aj práva a povinnosti, či poplatky bližšie upravujú Všeobecne záväzné normy (VZN) každej obce.

Chov mačiek bez možnosti výbehu

Abesínske mačky. Najmä čistokrvné mačky sú chované bez možnosti výbehu.

Mačka chovaná bez možnosti výbehu sa dožíva spravidla dlhšieho veku ako mačky chované polovoľne či voľne, pretože je minimálna možnosť nákazy nebezpečnými chorobami a tiež traumatického poranenia. Takáto mačka však nemá možnosť zaobstarávať si stravu lovom a tráviť život s inými mačkami. Je potrebné jej zabezpečiť náhradnú činnosť vo forme hier (lovenie hračky, šplhanie sa do výšok, obrusovanie drápkov - škrabadlo/odpočívadlo). Najvhodnejšie a pre chovateľa aj čiastočne pohodlnejšie je chovať aspoň dve mačky. Tie sa dokážu spolu zahrať a stráviť tak činorodo čas, v ktorom by sa osamelá mačka nudila. Mačka je aktívna najmä v noci a preto v tomto čase pudovo hľadá korysť, ktorú by mohla uloviť. Ak to nie je iná mačka, či kamarát na hranie, bude loviť to, čo sa jej naskytne - môžu to byť vaše nohy, či zabudnuté viečko.

Ďalším problémom pri chove mačiek bez možnosti výbehu je strava. Takáto mačka nemá možnosť výbehu a väčšej pohybovej aktivity a preto sa u nej, najmä v staršom veku a tiež u kastrovaných jedincov, môže objaviť obezita. Mačka je v prvom rade mäsožravec a preto by práve mäso malo tvoriť hlavnú časť jej jedálnička. Ako doplnok sa však mačke podávajú aj rôzne druhy zeleniny a ovocia. Mačka musí mať stály prístup k čerstvej vode a tiež tráve, ktorá jej napomáha pri vyvráteni tzv. bezoárov, ktoré vznikajú v žalúdku požitím chlpov pri čistení.

Pri chove viacerých mačiek v domácnosti je tiež potrebné zabezpečiť viacero mačacích WC (pre každú mačku jedno). Do WC sa dáva tzv. podstieľka. Kedysi sa používal piesok, dnes existujú rôzne druhy podstieľok.

Mačky chované v zajatí môžu prežiť aj bez možnosti výbehu plnohodnotný mačací život. Mačky majú veľmi radi výšky a výhľad z okna, čo sa dá veľmi dobre využiť pri umiestňovaní mačacieho stromu (škrabadla/odpočívadla). Zábavné je sledovať mačky pri šplhaní sa po takomto strome a mačacích hrách na ňom. Mačka zvyknutá na svoj strom nemá tendencie škriabať nábytok, šplhať sa po záclonách, či ničiť sedaciu súpravu. Na strome si tiež veľmi dobre precvičí svoj lovecký pud, ak sú na ňom povešané rôzne druhy hračiek.

Polovoľný a voľný chov mačiek

Najmä na dedinách bolo a v menšej miere aj dnes ešte je zvykom chovať mačky polovoľne či voľne. Ide o chov, kedy môže mačka voľne chodiť po vonku, vracia sa však ku chovateľovi zvyčajne pre jedlo a u polovoľného chovu aj pre pohladenie či miesto na spanie. Takto chované mačky sa nezvyknú dožiť veľmi vysokého veku. V dnešnej dobe zomierajú najčastejšie pod kolesami auta, ale aj na otravu, či na následky rôznych druhov týrania.

Mačka s možnosťou voľného pohybu žije plnohodnotný mačací život. Živí sa tým, čo si uloví - väčšinou ide o hlodavce a hmyz. Mestské mačky sa tiež živia odpadkami a zbytkami od stola, ktorými ich niektorí ľudia kŕmia. Nejde o vyváženú stravu. Aj preto sú niektoré voľne žijúce mačky chudé, s nekvalitnou srsťou. Ďalším dôvodom sú rôzne parazity, vnútorné aj vonkajšie, ktorými sú takéto mačky napadnuté. Pohlavný život mačiek tiež prispieva k vyčerpaniu organizmu a teda aj skoršiemu úhynu.

Voľný chov mačiek sa viaže aj s niekoľkými problémami. Ide najmä o ich, v porovnaní s inými cicavcami, rýchle premnoženie. Mačka je schopná vrhnúť tri až štyrikrát ročne priemerne po štyri mláďatá. Tie pohlavne dozrejú už vo veku okolo šiestich mesiacov. Takto môže mať teoreticky jeden pár po piatich rokoch niekoľko tisíc potomkov v prípade, že všetci potomkovia prežijú a budú mať svojich potomkov. Nie všetky mačiatka sa však dožijú pohlavne dospelého života. Ďalším problémom je tiež možný prenos chorôb na človeka (toxoplazmóza, besnota).

Výchova

Mačka je tvor svojrázny a samostatný. Pri výchove mačky sa nedá postupovať ako napríklad pri výchove psa. Napriek tomu je potrebné od prvého dňa mačke dať najavo, čo sa smie a čo nie a to najmä dôslednosťou. Mačky sú citlivé na ostré zvuky a tak keď vykonáva mačka neželanú činnosť, spravidla stačí zasyčať, podobne ako to robí dospelá mačka, keď sa snaží odplašiť nepriateľa. Ak táto metóda nepomôže, používa sa tiež spŕška vody z ostrekovača na mačku. Hrubé zaobchádzanie a bitka sa môžu nevyplatiť - mačka stratí dôveru a môže sa dokonca stať bojazlivou. Okrem toho môže dôjsť k vážnemu poraneniu až úhynu zvieraťa.

Kastrácia

Ovariohysterektómia

Ovariohysterektómia je kastrácia mačiek. Ide o chirurgické odstránenie vaječníkov, vajcovodov a maternice. Zákrok sa prevádza v narkóze a mačka sa po ňom zotavuje niekoľko dní. Kastrácia je nezvratný zákrok, po ktorom už mačka nikdy nebude mať mačiatka. Je vhodné zákrok previesť u nechovných mačiek. Odstránia sa ňou nepríjemné sprievodné príznaky mačacej ruje, mačka sa stane pokojnejšou, nemá problém s prijímaním potravy (počas ruje môže mačka neprijímať potravu a v prípade, že mačka nezabrezne, ruja sa môže opakovať každé tri týždne, aj častejšie). U polovoľne a voľne chovaných mačiek je kastrácia jediný možný spôsob, ako zabrániť nekontrolovanému rozmnožovaniu mačacej populácie. Po kastrácii odpadá možnosť ochorenia pohlavného aparátu (zápal maternice) a výskumy ukazujú, že sa výrazne redukuje možnosť vzniku rakoviny mliečnej žľazy.

Existuje alternatívne riešenie ku kastrácii a tou je sterilizácia. Tá spočíva v podviazaní vaječníkov mačky, čím sa zabráni vajíčkam, aby sa dostali a uchytili v maternici. Sterilizácia však neodstráni sprievodné prejavy ruje.

Orchiektómia

Orchiektómia je kastrácia kocúrov. Ide o chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstránia semenníky, nadsemenníky a časť semenovodov. Tento zákrok by sa mal previesť až vtedy, keď je kocúr celkom dospelý, teda najskôr vo veku 1 roka. Skoršia kastrácia môže viesť k tvorbe močových kameňov, keďže močová trubica nemala čas dostatočne sa vyvinúť a rozšíriť. Tiež môže dôjsť k zastaveniu vzniku sekundárnych znakov, ktoré vizuálne odlišujú mačku od kocúra (väčší vzrast, tzv. kocúria hlava). V prechodnom období, kedy kocúr začína značkovať svoje teritórium a nie je dostatočne starý na zákrok, sa dá použiť liek Androcur, ktorý utlmuje pohlavný pud a teda aj značkovanie teritória. Kastrácia odstraňuje nežiadúce prejavy samcov ako sú túlanie sa, vyhľadávanie mačiek v ruji, značkovanie teritória a tiež upravuje intenzívny zápach samčieho moču. Kastráti nestrácajú osobité kocúrie vlastnosti, sú však kľudnejší a radšej sa zdržujú doma, nemajú potrebu biť sa o teritórium, či mačku.

S ohľadom na relatívnu jednoduchosť zákroku u kocúrov sa nezvyknú vyskytovať komplikácie a kocúr je do 24 hodín v pôvodnej kondícii. Do dvoch mesiacov po zákroku je samec ešte schopný splodiť potomstvo, keďže pri kastrácii nedochádza k odstráneniu všetkých spermií z organizmu.

Existuje niekoľko povier týkajúcich sa kastrácie mačiek a kocúrov. Hovorí sa, že mačka zlenivie a stučnie a že prestane chytať myši. Obe povery sa nezakladajú na pravde. V prípade, že mačka začne priberať, stačí zmeniť spôsob kŕmenia, prípadne znížiť jeho dávky.

Šľachtenie mačiek

Vďaka šľachteniu (plemenitbe, chovu) vzniklo veľké množstvo rôznych druhov mačiek, ktoré sa od seba odlišujú nielen farbou srsti, jej kvalitou, ale aj stavbou tela, povahovými črtami, či veľkosťou a farbou očí. Šľachtením vznikajú aj dnes nové plemená.

Cielený chov mačiek si vyžaduje znalosti o danom plemene, t. j. uznaného štandardu organizáciou FIFe (prípadne inými organizáciami, v ktorých je dané plemeno uznané), ale tiež znalosti z genetiky a v neposlednom rade je potrebné byť členom nejakého klubu/zväzu chovateľov (u nás sa nazývajú Základné organizácie chovateľov mačiek), ktorý tiež upravuje svojimi smernicami (tzv. chovateľský poriadok) pravidlá chovu mačiek s preukazom pôvodu.

Do chovu sú v dnešnej dobe pripúšťané iba jedince zodpovedajúce platnému štandardu. To, či jedinec štandardu zodpovedá, alebo nie, určí na výstave rozhodca. Každá základná organizácia vo svojom chovateľskom poriadku ukladá chovateľovi určité práva a povinnosti, špecifikuje zásady plemenitby daného plemena, ktoré chovateľ musí dodržiavať a tiež určuje podmienky, za ktorých je možné jedinca uchovniť (koľko akých výstav s akými známkami musí jedinec absolvovať, aký musí byť jeho zdravotný stav, vek a pod.). Na dodržiavanie platných predpisov dohliada poradca chovu (skúsený človek, ktorý vystavuje potrebné dokumenty, v prípade potreby vyberá vhodných jedincov na chov, pomáha chovateľom a dohliada na ich chovateľskú činnosť).

Čoraz častejšie sa hovorí o tzv. týraní chovom, kedy sa u zvierat prešľachťujú niektoré fyziologické znaky do takej miery, že im znemožňujú normálny život. Ide napríklad o perzské a exotické mačky, ktoré majú na základe zdeformovaného nosa a tlamy dýchacie problémy a taktiež je pre ne obtiažne. Žiadna právna norma zatiaľ takúto formu týrania zvierat presne nedefinuje a je preto na základných chovateľských organizáciách, aby sa s týmto problémom vyrovnali.

Choroby

Zoonózy

Zoonóza je choroba, ktorá sa zvieratami alebo výrobkami živočíšneho pôvodu prenáša na človeka. Niektoré choroby sa však prenášajú z človeka na zviera a iné sú zasa spoločné ľuďom aj zvieratám.

Besnota - vnímavé sú všetky cicavce. K nákaze dochádza pohryznutím zvieraťom nakazeným besnotou a končí úhynom zvieraťa. Prevenciou je každoročná vakcinácia.
Borelióza - vnímavé sú všetky cicavce. Prenášajú ju kliešte a komáre. Choroba sa prejavuje horúčkou, malátnosťou a obtiažnym pohybom, bolestivosťou kĺbov. Adekvátnou liečbou dôjde k uzdraveniu. Vakcína proti borelióze pre mačky zatiaľ neexistuje. Prevenciou je aplikácia repelentov pre mačky, ktoré zabránia prisatiu kliešťov.
Campylobakterióza - vnímavé sú všetky cicavce a vtáky. Človek sa nakazí z infekčného trusu a u človeka sa prejavuje žalúdočnými a črevnými problémami. Prevenciou je hygiena. Mačky sa infikujú zriedkavo.
Echinokokóza – definitívnym hostiteľom parazita sú mačka a pes. Pri nedostatočnej hygiene sa môže nakaziť aj človek (z trusu). U nás sa tento parazit takmer nevyskytuje a prevenciou je odčervenie mačky.
Giardióza - vnímavé sú takmer všetky cicavce a veľa vtákov. K nákaze dochádza z infekčného trusu, u človeka sa prejavuje hnačkami. Prevenciou je hygiena. U mačiek sa prejavuje zriedkavo.
Dermatofytóza - kožná plieseň - vnímavé sú všetky cicavce, k nákaze dochádza priamym kontaktom alebo pobytom v kontaminovanom prostredí. U človeka aj zvierat sa prejavuje kožnými zmenami. Prevenciou je hygiena.
Larva migrans – človek nie je definitívnym hostiteľom mačacích škrkaviek, prenos je skôr zriedkavý požitím vajíčok škrkaviek zo zeme. Prejavuje sa podľa usídlenia a opuzdrenia migrujúcej larvy v ľudskom tele. Prevenciou je hygiena a odčervovanie mačiek.
Salmonelóza - vnímavé sú všetky cicavce, vtáky a reptílie. K nákaze dochádza z infekčného trusu a u človeka sa prejavuje zažívacímy problémami, prevenciou je hygiena.
Svrab – mačací svrab nie je typický pre iné cicavce, u človeka však môže vyvolať lokálnu kožnú reakciu. K nákaze dochádza v nečistom prostredí, výnimočne priamym kontaktom s postihnutou mačkou. Prevenciou je hygiena a liečba postihnutej mačky.
Toxoplazmóza - vnímavé sú prakticky všetky jedince. K prenosu dochádza požitím tepelne nespracovaného mäsa prípadne ju môžu prenášať mačky trusom. U človeka sa prejavuje malátnosťou, horúčkou, zápalom svalov, pľúc, uzlín a u tehotných žien spôsobuje potrat prípadne vrodené defekty. U mačiek sa nezvykne prejavovať. Prevenciou je hygiena.
Tuberkulóza – mačka sa nakazí od chorého človeka a je potom indikátorom infekie. V našich zemepisných šírkach ide o vzácne ochorenie.
Zablšenie – vnímavé sú všetky cicavce. U človeka sa prejavuje svrbením pokožky, vyrážkou. Prevenciou je udržovanie čistoty a odblšovanie mačiek.

Ďalšie články o mačkách

Kastrácia
Sterilizácia
Genetika mačiek
Výstava mačiek
Systém posudzovania na výstave - čo sú to tie CAC, BIS a podobne?
Mačka - povery a mýty

Externé odkazy a pramene

Chov mačiek (Wikibooks) - kniha o chove mačiek
Česká stránka o mačkách - umiestnenie mačiek z útulkov, rady pre chovateľov, príbehy
Česká stránka o mačkách - rady, fotografie, príbehy, denníčky
Slávne mačky

Slovenské organizácie chovateľov mačiek

Slovenský zväz chovateľov - chovateľský a výstavný poriadok, poplatky, poradcovia chovu, zoznam chovateľských staníc
Prvý slovenský portál o mačkách - zoznam ZO, mačiatka na predaj, rady, štandardy
host.sk/ Slovenský zväz chovateľov BA1 - rady, termíny výstav, mačiatka na predaj
Slovenský zväz chovateľov BA3 - rady, termíny výstav, mačiatka na predaj
Slovenský zväz chovateľov BA5 - rady, termíny výstav, mačiatka na predaj

Svetové organizácie mačiek

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Mačka domáca