Masarykova kolónia bankových úradníkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:32, 3. október 2013, ktorú vytvoril Sudo77(new) (diskusia | príspevky) (Geolinky-Európa-budova → Súradnice)
Pohľad z Jesennej ulice
Pohľad z Letnej ulice

Masarykova kolónia bankových úradníkov bol oficiálny názov obytného bloku, ktorý podľa projektu brnianskeho architekta Josefa Poláška postavili v Košiciach v roku 1931.

Okolnosti vzniku komplexu

Trojkrídlový blok štvorpodlažných domov postavilo družstvo, v ktorom bolo organizovaných 48 rodín úradníkov českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Rozhodne nepatrili medzi chudobné vrstvy, ale aj napriek tomu sa rozhodli pre bývanie s radom kolektivistických čŕt. Josef Polášek, ktorý o svojom projekte napísal do časopisu Slovenský staviteľ (i do ľavicovej Novej Bratislavy), sa odvolával na vzory v Holandsku, Nemecku a Sovietskom zväze, ako boarding house, alebo dom-komúna. Vyzdvihuje výhodnosť kolektívneho varenia, obsluhy, zásobovania, starostlivosť o deti, spoločenský život a telesnú kultúru, „ako sa tým sústavne zaoberá nekapitalistické Rusko“. Uznáva, že v kapitalistických krajinách z toho ťažia bohatšie vrstvy.

Architektúra bloku

Kolóniu tvorí čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. Blok pozostáva z ôsmich schodiskových sekcií s jedno – až trojizbovými bytmi pre 48 rodín. Nachádza sa tu 21 trojizbových, 21 dvojizbových, 6 štvorizbových a 5 jednoizbových bytov. Byty majú racionálnu dispozíciu – iba štvorizbové musia mať priechodnú obývaciu izbu, vo väčších bytoch je miestnosť pre slúžku (resp. pre dieťa). Použili sa tu iba tri typy okien, dva typy dverí, a tri normalizované typy skríň na šaty a bielizeň. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Architekt, ako sám hovorí, sa usiloval zbaviť stavbu „mŕtveho materiálu“ – vyvaroval sa hrubých múrov a komplikovaného pôdorysu. Architektúra kolónie je charakteristická ortogonalitou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia zasklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie.

Kvalita architektonického návrhu

V komplexe bolo ústredné parné kúrenie, plyn, centrálna správa a dve práčovne. V jednoizbových bytoch v suteréne bývali domovníci, kuriči a platiaci nájomníci. Kurič v kotolni mohol pozorovať deti hrajúce sa v parku s bazénom a súčasne obsluhovať telefónnu linku napojenú na vlastnú centrálu – obdivoval M. Kusý košickú kolóniu. Jednoducho povedané, na stavbe pre bohatých sa paradoxne skúšali progresívne, domnelo socialistické vymoženosti. Josef Polášek bol výborný architekt na to, aby pri svojej starostlivosti o kolektivistické parametre komplexu nezabudol na jeho architektonické stvárnenie. Vyvážené proporcie okien, ozvláštnenie prevýšenými oknami a veľké zasklené plochy schodísk spolu s priechodmi v stykoch jednotlivých krídiel dávajú tejto architektúre elegantný funkcionalistický vzhľad.

Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších 60 úradníckych rodín o podobný systém bývania.

Galéria

Zdroje

  • Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002
  • Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939, 1993

Súradnice: 48°43′50″S 21°14′52″V / 48,730533°S 21,247742°V / 48.730533; 21.247742