Monastier Studenica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 43°29′10″S 20°32′12″V / 43,48611°S 20,53667°V / 43.48611; 20.53667
Monastier Studenica
Манастир Студеница (Manastir Studenica)
srbský pravoslávny monastier
Studenica monastery (Manastir Studenica) - by Pudelek.jpg
Panoramatický pohľad na kláštorné budovy, v popredí Chrám Bohorodičky
Štát Srbsko Srbsko
Štatistický región Šumadija a Západné Srbsko
Okruh Raška
Obec Kraljevo, pri sídle Ušće
Súradnice 43°29′10″S 20°32′12″V / 43,48611°S 20,53667°V / 43.48611; 20.53667
Štýl postbyzantské umenie,
Rašská škola
byzantské, komnénovské a
palaiologovské fresky
Materiál kameň, mramor
Založenie 1196
Výstavba 1183 – 1196
Vlastník Srbská pravoslávna cirkev
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Dátum zápisu 1986
Cirkev pravoslávna cirkev (Srbská pravoslávna cirkev)
Poloha monastiera na mape Srbska.
RedHut.svg
Poloha monastiera na mape Srbska.
Wikimedia Commons: Studenica monastery
Webová stránka: manastirstudenica.rs/en-index/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Monastier Studenica alebo Kláštor Studenica (srb. Манастир СтуденицаManastir Studenica) je pravoslávny kláštor, monastier a kultúrna pamiatka Svetového dedičstva UNESCO v Srbsku. Kláštor sa nachádza asi 24 kilometrov od mesta Kraljevo, v krajine pod pohorím Golija.[1] Bol založený v 12. storočí srbským panovníkom Štefanom Nemanjom v postbyzantskom architektonickom a umeleckom štýle Rašskej školy. Je najväčším a najbohatším kláštorom Srbskej pravoslávnej cirkvi.[2] V stredoveku plnil úlohu centra srbskej kultúry, náboženstva a vzdelanosti. Vznikli tu početné literárne diela a pôsobila v ňom stredoveká medická škola. Významnou osobnosťou kláštora bol svätý Sáva, ktorý vytvoril jeho typikon.[3] V chráme sa nachádzajú vzácne fresky vytvorené v byzantskom štýle, zvlášť cenená je freska Ukrižovania.[4]

História[upraviť | upraviť kód]

Priestory monastiera s opevnenou vstupnou vežou v pozadí

Kláštor bol založený za vlády veľkého župana Štefana Nemanju, vystavaný bol v období rokov 11831196 v štýle Rašskej školy. V roku 1196 Štefan abdikoval a na istý čas sa stal studenickým mníchom, pričom prijal meno Simeon. O niekoľko rokov odišiel Štefan ku koncu života do Chilandaru na Athose, kde zomrel. Jeho telo bolo neskôr prenesené a pochované v Studenici. Nemanja je spolu s manželkou oslavovaný ako pravoslávny svätec.[5] Ďalšou ranou osobnosťou kláštora bol Nemajov syn svätý Sáva, ktorý sa stal v roku 1208 igumenom kláštora a zaviedol v kláštore typikon podľa predlohy Kláštora Euergetis v Konštantínopole.[6]

Hlavný chrám zasvätený Bohorodičke bol dostavaný v roku 1209 a slúžil aj ako krypta. Kláštor bol miestom, kde vznikla iniciatíva vzniku nezávislej autokefálnej srbskej cirkvi a vznikli tu prvé literárne diela v srbčine.[2] Nemanjov vnuk Radoslav nechal v roku 1230 vystavať nartex Chrámu Bohorodičky s pripojenými kaplnkami, a kráľ Štefan Uroš II. Milutin nechal v roku 1314 v kláštore postaviť menší chrám zasvätený rodičom Panny Márie, svätým Joachimovi a Anne .[5] Milutinov chrám sa nazýva aj Kraljeva Crkva (Kráľovský chrám).[6] Ku kláštoru prislúchalo pôvodne viacero chrámov a menších kaplniek, dnes sú zachované len tri chrámy.[5]

V osmanskom období rozvoj kláštora ustal. Pôvodná olovená strecha kláštorného kostola bola pretavená na muníciu pre turecké vojsko a v priebehu rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1683 – 1699 bol kláštor vyrabovaný rakúskymi vojskami. Obrovskú ranu monastier utrpel počas prvého srbského povstania, keď bol vypálený osmanskými vojskami. Kláštor bol následne obnovený, no niektoré úpravy mu skôr uškodili. V roku 1846 boli niekdajšie byzantské fresky prekryté novými vrstvami a pôvodné vzácne diela boli obnovené až v rámci rekonštrukcií v roku 1951. V roku 1986 bol monastier zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[5][4]

Architektúra a fresky[upraviť | upraviť kód]

Sochárske prvky v exteriérovej výzdobe chrámu majú symbolický význam a do srbského prostredia sa dostali zo západného umenia
Ukrižovanie Ježiša Krista v Chráme Bohorodičky (Theotokos)

Chrám Bohorodičky (Theotokos) je bazilika dalmátskeho typu s polkruhovou apsidou a jednoloďovou kompozíciou. Nad štvorcovým krížením naosu sa na nízkom bubni nachádza kupola. Ako budova Rašskej školy v sebe spája západné prvky románskeho umenia (napr. tympanón s reliéfom) s prvkami byzantského umenia (nartex, kupola). Steny sú z bieleho a sivého mramoru, uplatňuje sa v nich oblúčkový vlys. Kostol neskôr poslúžil ako predloha ďalším stredovekým srbským chrámom.[2][6] Vrcholom umenia vo výzdobe chrámu sú štyri portály, a z nich najmä západný, ktorý sa nachádza medzi vnútorným a vonkajším nartexom.[7] Rané fresky v chráme vytvorili byzantskí majstri z Konštantínopola a je prevedená podľa byzantskej ikonografie komnénovského obdobia. Podľa inskripcie z roku 1209 sa na ich vytvorení zrejme okrem Nemanju finančne podieľali aj jeho deti. Inskripcie sú grécke a srbské.[8] Z fresiek je význačné najmä zobrazenie Ukrižovanie Ježiša Krista umiestnené na západnej stene chrámu.[6] V chráme sa nachádzajú aj donátorské fresky zobrazujúce Štefana Nemanju (Simeona). Zo 40. rokov 13. storočia pochádzajú fresky v exonartexe kráľa Radoslava a v bočných kaplnkách. Fresky boli obnovované v roku 1569, keď boli niektoré obrazy premaľované a vznikli nové maľby, napr. Posledného súdu v hornej časti západnej a východnej steny nartexu.[7]

Kráľovský chrám (svätých Joachima a Anny) je budova v tvare vpísaného kríža s kupolou na bubni. Vystavaný je z kameňa a tufu, omietka je bielej farby. Chrám obsahuje fresky z palaiologovského obdobia vytvorené umelcami Michalom Astrapom a Eustychiom zo Solúna približne okolo roku 1314.[2][6] Fresky pokrývajú všetky steny chrámu od zeme až po kupolu a sú do značnej miery zachované v jednotnom štýle vysokej estetickej hodnoty, čo dokladá fakt, že boli kráľovskou donáciou.[7] Nachádza sa tu napríklad freska Pantokratora obklopeného štyrmi evanjelistami, cherubíni s ohnivými diskami a božská liturgia, ako aj donátorské fresky kráľa Štefana Uroša II. Milutina.[8]

Kaplnka, či Kostol svätého Mikuláša je jednoduchšia jednoloďová stavba z 12. storočia. Na východnej strane je zakončená s polkruhovou apsidou v ktorej je umiestnený oltár. Kostol bol vyrobený z rozbitých a vyrezávaných kameňov vo vápencovej malty,[7] chrám obsahuje čiastočne zachovanú nástennú výzdobu.[6] Pri reštaurovaní boli objavené aj ornamentové prvky.[7]

Kláštorný komplex je obohnaný kruhovitým valom s dvomi opevnenými bránami. Okrem troch kostolov sa v komplexe zachovali aj priestory pre mníchov, či refektár postavené pozdĺž valu. Ku kláštoru prislúchali aj pustovne v horách.[2] V areáli boli objavené aj ruiny ďalšej sakrálnej stavby, zrejme Kaplnky Jána Krstiteľa.[8]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Kraljevo In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e Studenica Monastery [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Monastery Studenica [online]. www.manastirstudenica.rs, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
  4. a b Studenica, monastery of incredible frescoes [online]. www.serbia.com, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
  5. a b c d Monastery Studenica, history [online]. www.manastirstudenica.rs, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
  6. a b c d e f Studenica In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 452.
  7. a b c d e Monastery Studenica, Art [online]. www.manastirstudenica.rs, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
  8. a b c STUDENICA. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1968 – 1969. (po anglicky)
  9. Isposnica Svetog Save [online]. www.klubputnika.org, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]