Preskočiť na obsah

Papajvŕšok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Papajvŕšok
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Zlaté Moravce
Obce Skýcov, Hostie
Časť Skýcovská vrchovina
Pohorie Tribeč
Podcelok Rázdiel
Povodie Žitava
Nadmorská výška 616,0 m n. m.
Súradnice 48°31′12″S 18°27′59″V / 48,5201°S 18,4665°V / 48.5201; 18.4665
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Papajvŕšok[1][2] alebo Papaj vrch[3] (616,0 m n. m.[4]) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Skýcov, približne 12 km juhovýchodne od Partizánskeho.[3]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rázdiel a časti Skýcovská vrchovina.[5] Vrchol leží na území Nitrianskeho kraja, v okrese Zlaté Moravce a na hranici katastrálnych území obce Skýcov a Hostie.[1]

Papajvŕšok[2] je na mapách uvádzaný aj ako Papaj vŕšok[4] alebo Papaj vrch[3]. Masív je pomerne rozsiahly a na severozápade je plytkým sedlom prepojený na Rázdiel (687 m n. m.). Severovýchodne leží Hrubý vrch (735 m n. m.) a Veľká Ostrá (745 m n. m.), východne ležia Lámaniny (730 m n. m.), juhozápadne Kruh (581 m n. m.) a západne vrch Bralá (557 m n. m.).[2] Vrch patrí do povodia rieky Žitava, kam zo severnej a východnej časti odvádza vodu Blaškov potok, západné svahy odvodňuje Chudý potok, oba smerujúce do Hostianskeho potoka. Najbližšími sídlami sú juhozápadne ležiaci Skýcov, na juhu Jedľové Kostoľany, západným smerom Veľký Klíž, severným Radobica a na východe ležiace Veľké Pole.[3]

Ťažbou veľmi poznačený vrch pokrýva z veľkej časti mladý porast, umožňujúci dobrý rozhľad. Viditeľné sú predovšetkým okolité vrchy Tribeča, susedný Vtáčnik, Pohronský Inovec, časť Podunajskej pahorkatiny a v diaľke nezriedka i časť Strážovských vrchov.[6]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia. V oblasti vedú lesné cesty, prepojené na západne vedúcu cestu II/511 zo Skýcova do Partizánskeho.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  2. a b c Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.
  4. a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-19]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]