Pavol Rusko

O iných významoch výrazu Pavol Rusko pozri Pavol Rusko (rozlišovacia stránka).

Pavol Rusko
11. minister hospodárstva Slovenska
V úrade 23. september 2003 – 24. august 2005
Robert Nemcsics Jirko Malchárek
Biografické údaje
Narodenie	20.8.196320. august 1963 (60 rokov) Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko
Politická strana	ANO
Odkazy
	Pavol Rusko (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Pavol Rusko s Pavlom Minárikom na firemnej oslave TV Markíza

PhDr. Pavol Rusko (* 20. august 1963, Liptovský Hrádok) je bývalý slovenský politik, ktorý zastával funkcie predsedu politickej strany Aliancia nového občana (ANO), poslanca NR SR, podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenska. Predtým generálny riaditeľ a spolumajiteľ Televízie Markíza.

Život

• 1981 – 1987 – štúdium na Katedre žurnalistiky Univerzite Komenského v Bratislave,
• 1985 – 1989 – Slovenská televízia, Bratislava, športový redaktor, predseda SZM
• 1989 – 1994 – Slovenská televízia, Bratislava, vedúci odboru výskumu programu, vedúci vysielacieho centra, námestník ústredného riaditeľa,
• 1994 – 1996 – spoločnosť Lottop, s.r.o., Bratislava,
• 1995 – 2000 – Televízia Markíza, generálny riaditeľ, spolumajiteľ,
• 2000 – 2002 – predseda rady majiteľov STS Markíza.

Politická činnosť

• 2001 – založenie strany Aliancia nového občana, predseda strany do roku 2007
• 2002 – 24. september 2003 – poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,
• od 24. septembra 2003 do 24. augusta 2005 – podpredseda vlády a minister hospodárstva SR, odvolaný z funkcie na návrh predsedu vlády Mikuláša Dzurindu,
• od 24. augusta 2005 – uplatnil si poslanecký mandát, pôsobil v národnej rade až do predčasných parlamentných volieb v júni 2006

Kauzy

Kauza Gamatex

Podľa knihy Roberta Čulena získala v roku 1998 spoločnosť Gamatex pohľadávk voči Pavlovi Ruskovi vo výške 80 miliónov korún (2 655 512 eura) Kočner tak právne získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti, ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME prevádzkovala televíziu.

„Mne kedysi prišiel Jano Slota povedať – chcú ti zobrať Markízu. Tri dni predtým, ako sa to stalo. Neveril som mu. A o tri dni ma vyhodil Čongy aj s celou bandou kočnerovcov,“ hovoril Rusko.

Do parlamentných volieb chýbal už len mesiac, keď utorok 18. augusta 1998 medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Marián Kočner, ako zástupca spoločnosti Gamatex a preukázal sa súdnym rozhodnutím, podľa ktorého je jeho firma už štyri dni 51-percentným podielnikom v Markíze.  Do budovy prišiel so svojou ochrankou, ktorá ju začala obsadzovať. Kým sa im podarilo obsadiť vysielacie štúdio, stihli sa v ňom zatvoriť Stanislav Pavlík a Anna Ghannamová a tí v živom vysielaní oznámili, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.

Na Ruskovu stranu sa vtedy postavili niektorí opoziční politici a časť verejnosti. Demonštrácia pred televíziou sa zmenili na veľký 48-hodinový happening. Okrem iných 16. septembra tu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Róbert Fico. Na "Zachráňte Markízu" prišli stovky, možno tisíce ľudí (bojovať za Markízu, slobodu slova a demokraciu).

Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V roku 2000 Kočner predal Gamatex spoločnosti STS. Ruska vystriedal vo funkcii riaditeľa Vladimír Repčík od 1. apríla 2000 a Rusko sa stal predsedom rady majiteľov STS.

Doteraz žiada Kočner 69 miliónov eur od Markízy. Suma zodpovedá štyrom zmenkám, ktoré mal údajne vydať v júni 2000 Pavol Rusko. Garantované mali byť spoločnosťou Markíza, za ktorú sa podpísal Rusko ako jej výkonný riaditeľ a akcionár. Dve zmenky nadobudli splatnosť už v júni 2015 a ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky. Doplnená do nich bola suma a splatnosť – máj 2016.

Kauza Zmenky

Po vypuknutí kauzy Zmenky, týkajúcej sa nejasností okolo zmeniek na sumu približne 100 miliónov korún, ktorú si Rusko požičal už ako minister od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte, bol Rusko odvolaný z funkcie ministra hospodárstva. Následne jeho strana ANO prestala byť členom vládnej koalície. Dôsledkom bola parlamentná kríza v septembri 2005, keď parlament viac ako týždeň nebol uznášaniaschopný.

Kauza zároveň spôsobila rozkol v strane. Proti Pavlovi Ruskovi sa postavili ministri za ANO, aj väčšina poslaneckého klubu ANO. Delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline ich (piatich podpredsedov a poslancov) následne zo strany vylúčili.

V novembri 2005 Rusko zverejnil záznam skrytej kamery, na ktorom nahral svoju schôdzou so svojou straníckou kolegyňou, poslankyňou Národnej rady Ivetou Henzélyovou bez jej vedomia. To sa stalo v slovenskej politike vôbec po prvý raz. Poslankyňa na zázname hovorí o návrhoch (niekto sa ju snažil kúpiť), ktoré dostala za odchod z ANO, pritom predtým tvrdila, že nikdy nič také nepovedala. Ruskova nahrávka mala aj politické dôsledky. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi. 

Kauza Maják nádeje

Krízové centrum pre týrané ženy a deti Maják nádeje založili v roku 2002 mestská časť Staré Mesto a Nadácia Markíza (angažovala sa hlavne členka správnej rady nadácie Eva Černá) ako neziskovú organizáciu. Budovu v Bratislave na Karpatskej ulici jej poskytla mestská časť Staré Mesto za vtedajších sto korún (3,30 eura) s podmienkou, že neziskovka nemohla budovu predať. Rusko sa stal šéfom neziskovky v máji 2015 a už o pol roka sa o predaj budovy pokúsil.

Konaním P. Ruska podľa vedenia mestskej časti a jej právneho zástupcu vznikol dlh vo výške 600 000 eur a v júli 2016 bol vydaný príkaz na exekúciu majetku. Maják nádeje stratil akreditáciu v roku 2017 a o jeho budovu sa zaujíma podnikateľ Kočner. Okresný súd Bratislava I 26. októbra 2017 exekúciu zastavil.  Budova na Karpatskej ulici teda zostáva majetkom hl. mesta v správe Starého Mesta.

Ocenenia

Pavol Rusko je od roku 2002 držiteľom ceny Európsky krištáľový glóbus, udeľovanej Európskym hospodárskym inštitútom (EWI), za priekopnícke aktivity v oblasti hospodárstva, obchodu, kultúry a politiky. Po Rudolfovi Schusterovi, ktorý cenu získal v roku 1999, je Rusko druhou ocenenou osobnosťou zo Slovenskej republiky. Informoval o tom Tlačový a informačný odbor ANO.

Kritika

Časť kritikov^[kto?] obviňovala Pavla Ruska z toho, že:

• do politiky priniesol metódy z podnikania; stranu podľa nich viedol ako majiteľ firmy
• liberalizmus, ku ktorému sa jeho strana hlásila bol vybraný len na základe prieskumov verejnej mienky a strana ho časom úplne zahodila. Ako príklad kritici uvádzali napríklad podporu pre Zákon o obchodných reťazcoch, snahu o obmedzenie investícií v druhom dôchodkovom pilieri hlasovanie za „numerus clausus“ (obmedzovanie počtu notárov)
• nevyjasnené pravidlá poskytovania pomoci veľkým investorom a preháňanie výšky tejto podpory
• previazanosť na podnikateľký sektor a „rizikové“ vzťahy s podozrivými ľuďmi z minulosti
• údajne si objednal vraždu svojej spoločníčky v Markíze Sylvie Volzovej

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pavol Rusko
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol Rusko