Pukanec
O pokrme pozri pukance.| Pukanec | |
| obec | |
 Rímskokatolícky kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Hont |
| Nadmorská výška | 350 m n. m. |
| Súradnice | 48°21′12″S 18°43′22″V / 48,353333°S 18,722778°V |
| Rozloha | 26,2 km² (2 620 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 765 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 67,37 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1075 |
| Starosta | Ján Rievaj[3] (SMER-SD, SDKÚ-DS, SNS) |
| PSČ | 935 05 |
| ŠÚJ | 502693 |
| EČV (do r. 2022) | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Pukanec Nám. mieru 11 935 05 Pukanec |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 036 / 639 31 08 |
| Fax | 036 / 639 31 05 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Pukanec | |
| Webová stránka: pukanec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pukanec je obec na Slovensku v okrese Levice.
Poloha
Nachádza sa v Štiavnických vrchoch. V minulosti to bolo jedno z deviatich kráľovských banských miest, kde sa ťažilo striebro a iné vzácne kovy. V Pukanci sa nachádzajú aj náleziská ametystu.
Dejiny
Pôvodný názov bol villa Baka (1075). Názov Pukanec pochádza od mena Bukan, ktoré bolo výlučným menom rodu Hont-Poznan. Obec teda, i keď o tom nemáme písomné zmienky, naisto pôvodne patrila Hont-Poznanovcom, ktorí ovládali významnú časť juhozápadného Slovenska zrejme už v preduhorskom období. V dobe Karola Róberta, ktorý v roku 1323 udelil obci mestské výsady, im však už určite nepatrila. V roku 1345 je Pukanec kráľovským mestom a rokom 1424 začína obdobie, kedy je spolu s ďalšími banskými mestami majetkom kráľovien. Toto obdobie trvá až do roku 1548, vtedy kráľovná Mária prepustila banské mestá kráľovi Ferdinandovi I., ktorý je pre dejiny Pukanca významný tým, že mu dal právo meča a viaceré ďalšie výsady. Od roku 1564 sa začali v okolí Pukanca objavovať Turci, ale tí dobre bojujúcich Pukančanov vážnejšie neohrozovali až do roku 1640. V tom roku Turci Pukanec vypálili a rovnako tak i v roku 1664, čo výrazne ovplyvnilo pulzovanie mesta. Posledným „klincom do rakvy“ mesta bolo však najmä skončenie banskej prevádzky, o ktorej máme poslednú zmienku v roku 1842. Výrazom skončenia slávy mesta Pukanec bolo, že sa v roku 1876 zo slobodného kráľovského a banského mesta stalo mestom Hontianskej župy so zriadeným magistrátom.
Demografický vývoj
Najstarší údaj o počte obyvateľov Pukanca je zoznam daňovníkov z roku 1542. Tento zoznam uvádza v Pukanci 177 daňovníkov a 80 od nich závislých osôb (rodinní príslušníci, sluhovia, nájomníci). Na základe tohto súpisu sa odhaduje počet obyvateľov mesta na 1180 osôb. Na základe rovnakého zdroja sa odhaduje počet obyvateľov Novej Bane na 805, Ľubietovej na 663 a Banskej Belej na 522.[4]
Tabuľka zobrazuje počet obyvateľov a konfesionálne zloženie Pukanca od prvého moderného sčítania obyvateľstva v Uhorsku do súčasnosti. Až do roku 1953 bola administratívnou súčasťou Pukanca aj obec Uhliská, pre porovnateľnosť je jej populácia pripočítaná k obyvateľstvu v Pukanci aj po jej osamostatnení.[5][6]
Na rozdiel od súčasnosti, v 19. storočí tvorili väčšinu obyvateľov Pukanca evanjelici a.v.. Evanjelická väčšina bola výraznejšia bez započítania obce Uhliská. Napr. v roku 1869 bolo medzi 2578 obyvateľmi mesta 1700 evanjelikov.[7]
| 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1930 | 1950 | 1991 | 2001 | 2011 | |
| Pukanec (vrátane obce Uhliská) | 3 207 | 3 222 | 3 186 | 3 318 | 3 141 | 3 037 | 2 797 | 2 741 | 2 375 | 2 192 |
| Rímskokatolícka cirkev | 45,2% | 45,2% | 46,6% | 48,8% | 51,8% | 58,4% | 66,3% | 57,7% | 65,5% | 61,5% |
| Evanjelická cirkev a. v. | 54,3% | 54,0% | 53,0% | 50,9% | 48,0% | 41,4% | 33,6% | 21,1% | 18,4% | 16,0% |
| Iné a bez vyznania | 0,5% | 0,9% | 0,3% | 0,3% | 0,1% | 0,3% | 0,1% | 30,2% | 24,5% | 22,5% |
| Pukanec (bez obce Uhliská) | 2 578 | 2 481 | 2 457 | 2 155 | 1 990 |
Pozn. V roku 1991 vrátane obce Bohunice.
| Mesto | Počet obyvateľov |
|---|---|
| Poprad | 1 061
|
| Ľubietová | 1 840
|
| Zvolen | 2 047
|
| Stará Ľubovňa | 2 056
|
| Prievidza | 2 719
|
| Žilina | 2 870
|
| Sv. Jur | 3 026
|
| Pukanec | 3 207
|
| Kežmarok | 3 938
|
| Trenčín | 3 949
|
| Pezinok | 4 338
|
| Brezno | 4 393
|
| Rožňava | 4 855
|
| Modra | 5 066
|
| Skalica | 5 278
|
| Levice | 5 914
|
| Banská Bystrica | 5 950
|
| Levoča | 6 887
|
| Nitra | 7 752
|
| Kremnica | 8 442
|
| Trnava | 9 737
|
| Prešov | 10 772
|
| Banská Štiavnica a Banská Belá | 14 029
|
| Košice | 21 742
|
| Bratislava | 46 540
|
Zaujímavosti
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1505, ktorý patrí medzi nemnohé kostoly na juhu Slovenska s dobre zachovalým gotickým zariadením. V kostole sa nachádzajú nasledovné gotické oltáre: oltár Panny Márie z rokov 1470 - 1480, oltár Korunovania Panny Márie z roku 1484, oltár sv. Jozefa z tretej štvrtiny 15. storočia, oltár sv. Salvátora z roku 1488 od majstra Pavla z Budína a hlavný oltár križovania z konca 15. storočia.
- Dolná brána v Pukanci bola pravdepodobne súčasťou opevnenia postaveného v rokoch 1578-1595. Bez povolenia vrchnosti ju dal zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899.[8] Nadpis umiestnený na bráne pod erbom mesta uvádza, že bola rekonštruovaná v roku 1737. Tento nadpis bol spolu s erbom mesta Pukanec pôvodne umiestnený na bráne. Dnes je spolu s erbom mesta zamurovaný v zasadacej sále obecného úradu obce Pukanec.[9] Zachovali sa minimálne dve historické fotografie brány a jedno zobrazenie brány na najstaršej známej historickej pohľadnici Pukanca pochádzajúcej z roku 1902. Na zobrazení z pohľadnice je vidieť aj tretie okno, zakryté na druhom zábere stromom. Na zábere zvonku vidieť dnes už nejestvujúcu vežu evanjelického tolerančného kostola v Pukanci.
- Zvyšky hradieb zo 16. storočia
- Evanjelický kostol z roku 1935
- Náučný chodník po stopách starého rudného baníctva v Pukanci - otvorený 27. mája 2005 [10]
- Expozícia pukanskej histórie
-
Evanjelický kostol -
Dolná mestská brána v Pukanci, zbúraná v roku 1899 -
Erb mesta Pukanec, pôvodne umiestnený na dolnej mestskej bráne, dnes v zasadacej sále obecného úradu
Osobnosti
Narodil sa tu Ľudovít Bakoš, slovenský vysokoškolský pedagóg a verejný činiteľ
Literatúra
- Ján Zamboj: Pukanec, Vydavateľstvo Osveta, n.p. Martin, 1975
- Milan Hlôška, Andrej Chudoba: Tou Pukanskou bránou, Vydavateľstvo Lúč, 2010, ISBN 978-80-7114-792-3 [11]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, Lexikón stredovekých miest na Slovensku, Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku
- ↑ Majo Juraj: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880-1910. Bratislava: Štatistický úrad, 2012
- ↑ Krivý, V.: Výsledky volieb 1929 - 2012 za obce na Slovensku, http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2010001
- ↑ http://www.svetobeznik-samuel-siket.sk/str_2db_6.html
- ↑ http://www.pukanec.sk/mestske-hradby.phtml?id3=73989
- ↑ Milan Hlôška, Andrej Chudoba: Tou Pukanskou bránou, Vydavateľstvo Lúč, 2010, ISBN 978-80-7114-792-3
- ↑ Pukanské noviny č. 2/2005
- ↑ [1]
Externé odkazy
- Oficiálna stránka obce
- Občianske združenie TERRA BANENSIUM - ZEM BANÍKOV
- Občianske združenie Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie - Pukanská historická spoločnosť