Kyselina pantoténová
| Kyselina pantoténová | |
-Pantothenic_acid_Formula_V.1.svg) | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C9H17NO5 |
| Systematický názov | kyselina 3-[(2''R'')-(2,4-dihydroxy-3,3-dimetylbutanoyl)amino]propánová |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 219,237 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 599-54-2 (RS) 79-83-4 (R) |
| PubChem | 6613 |
| ChemSpider | 6361 |
| SMILES | CC(C)(CO)[C@H](C(=O)NCCC(=O)O)O |
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Kyselina pantoténová alebo vitamín B5 je kyselina a zároveň vitamín. Jej konjugovanou zásadou je pantotenát.
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina pantotenová patrí do skupiny vitamínov rozpustných vo vode. Je dôležitou zložkou metabolizmu. Konkrétne sa účastní syntézy fosfopanteteínu, z ktorého sa sa syntetizuje koenzým A a ktorý vystupuje ako prostetická skupina proteínov prenášajúcich acylové skupiny.[1] Je nevyhnutná pre tvorbu hemoglobínu.[2]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa vo všetkých rastlinných aj živočíšnych bunkách. Jej hlavným zdrojom je vaječný žĺtok a vnútornosti hovädzieho dobytka.
Vplyv na zdravie[upraviť | upraviť zdroj]
Doporučená denná dávka pre človeka je 5-10 mg.
Prejavy nedostatku kyseliny pantotenovej[upraviť | upraviť zdroj]
Hypovitaminóza u človeka je veľmi zriedkavá. Možné príznaky sú depresie, svalová slabosť, vredové ochorenie dvanástnika.[3]
Prejavy prebytku kyseliny pantotenovej[upraviť | upraviť zdroj]
Hypervitaminóza sa prejavuje iba pri extrémne veľkých dávkach nevoľnosťou a preháňaním.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ VOET, Donald. Biochemistry. 4th ed. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. ISBN 978-0-470-57095-1. S. 474, 961 – 962.
- ↑ Heme synthesis in vitamin B6 and pantothenic acid deficiencies [online]. www.sciencedirect.com, 1956-10-15, [cit. 2023-10-29]. Dostupné online.
- ↑ LISÁ, Viera; BRESTENSKÁ, Beáta. Organická chémia a biochémia. Bratislava : Príroda, 2002. 279 s. (Maturita z chémie.) ISBN 80-07-01185-4. S. 246.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |