Kyjev: Rozdiel medzi revíziami

	Kyjev
	Київ
	Hlavné mesto Ukrajiny
	Súbor:Maidan Nezalezhnosti (Kiev).jpg
Vlajka	Erb
Štát	Ukrajina
Oblasť	Kyjevská oblasť
Rieka	Dneper
Nadmorská výška	197 m n. m.
Súradnice	50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45000°S 30,52333°V
Rozloha	839 km² (83 900 ha)
Obyvateľstvo	2 819 566 (2008)
Hustota	3 360,63 obyv./km²
Vznik	5. storočie
Primátor	Leonid Chernovetskyi
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	01xxx-04xxx
Telefónna predvoľba	+380 44
	Poloha mesta v Ukrajine
	Wikimedia Commons: Kiev
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 02:26, 28. máj 2010

Súradnice: 50°27′00″S 30°31′24″V / 50,45000°S 30,52333°V

Kyjev (po ukrajinsky Київ - Kyjiv, rus. Киев – Kijev) je hlavné a najväčšie mesto Ukrajiny, správne stredisko Kyjevskej oblasti.

Mesto leží na rieke Dneper v severnej časti krajiny. Má rozlohu 827 km² a 2 660 000 obyvateľov (2005). Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického priemyslu.

Názov

Názov mesta je odvodený od osobného mena Kyj a znamená teda Kyjov (patriaci Kyjovi). V iných jazykoch: po rusky: Киев - Kijev, po poľsky: Kijów, jidiš: קיאב - Kijav. Slovenské Kyjev (podobne v iných jazykoch) sa podobá na ruský názov a preto si ho Ukrajinci oficiálne neželajú.^{[chýba zdroj]}

Poloha a prírodné podmienky

Historické centrum Kyjeva sa rozkladá na pahorkoch nad pravým (západným) brehom Dnepra, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu, ako napríklad Darnyca alebo Podil. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k Dnepru. Do Dnepra sa pri Kyjeve zľava vlieva rieka Desna, severne od mesta Dneper zadržuje veľká Kyjevská priehrada.

Dejiny

Kyjev patrí k najstarobylejším európskym mestám. Archeologické nálezy posúvajú jeho začiatky na prelom 5. a 6. storočia. V 9. až 12. storočí bol Kyjev sídelným mestom jednotného ruského štátu - Kyjevskej Rusi. Roku 988 prijal kyjevský veľkoknieža Vladimír I. kresťanstvo, ktoré sa odtiaľ šírilo medzi všetkých východných Slovanov a Kyjev sa hneď stal jedným z hlavných centier kresťanskej kultúry. Počas 12. storočia sa ruský štát rozpadol na viacero kniežatstiev a Kyjev začal strácať svoj pôvodný význam. Roku 1240 mesto spustošili mongolské vojská Batuchána. Od roku 1363 patril Kyjev Litovskému veľkokniežatstvu (od roku 1471 ako stredisko Kyjevského vojvodstva) a spolu s ním neskôr v rámci Lublinskej únie k poľsko-litovskej ríši. Od roku 1497 mal Kyjev samosprávu podľa magdeburského spôsobu.

Po kozáckych povstaniach v polovici 17. storočia sa Kyjev dostal pod ruskú správu; jeho pridelenie Rusku definitívne potvrdil Večný mier z roku 1686. Od roku 1797 bol Kyjev strediskom rovnomennej gubernie. Univerzita sv. Vladimíra, dnešná Ševčenkova univerzita, bola založená v roku 1834.

Po revolúcii roku 1917 bola v Kyjeve založená ukrajinská Centrálna rada, ktorá vyhlásila nezávislosť Ukrajiny. Po viac ako dvoch rokoch bojov však zvíťazili v občianskej vojne boľševici a tak bol od roku 1920 Kyjev sovietsky. Až v roku 1934 sa stal opäť (namiesto „proletárskejšieho“ Charkova) aspoň metropolou Ukrajinskej SSR. Po útoku na Sovietsky zväz dobyli Nemci 19. septembra 1941 aj Kyjev, kde sa dopustili najkrutejších vojnových zločinov – 29. a 30. septembra 1941 zvláštne jednotky SS zviezli do rokliny Babí Jar na severozápadnom okraji mesta viac ako 33 tisíc kyjevských Židov a postrieľali ich. Z nacistickej okupácie bolo zničené mesto vyslobodené 6. novembra 1943 jednotkami 1. ukrajinského frontu. Na bojoch o mesto sa zúčastnili aj vojaci 1. česko-slovenskej samostatnej brigády. 8. mája 1965 bol mestu udelený titul mesto-hrdina.

Od roku 1991 je Kyjev hlavným mestom nezávislej Ukrajiny. Významne sa do dejín zapísal v novembri a decembri 2004, keď veľké demonštrácie proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb, takzvaná Oranžová revolúcia, viedli k zmene režimu v krajine.

Administratívne členenie

Kyjev je rozdelený na 10 správnych obvodov („rajónov“):

Darnyckyj (Дарницький)
Desňanskyj (Деснянський)
Dniprovskyj (Дніпровський)
Holosijivskyj (Голосіївський)
Obolonskyj (Оболонський)
Pečerskyj (Печерський)
Podiľskyj (Подільський)
Solomenskyj (Соломенський)
Sviatošynskyj (Святошинський)
Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Doprava

Kostru mestského dopravného systému tvorí metro. Kyjevské metro má tri trasy, pretínajúce sa v centre mesta. Prvá trasa bola uvedená do prevádzky v roku 1960. Dnes má 43 staníc a celkovú dĺžku 54 km, z toho 6 km po povrchu.

Juhovýchodne od Kyjeva sa nachádza medzinárodné letisko Boryspiľ.

Pamätihodnosti

Katedrála sv. Sofie (ukrajinsky: Софійський собор, rusky: Софийский собор alebo Собор Святой Софии)

Katedrála sv. Sofie bola postavená v 11. storočí z rozhodnutia Jaroslava Múdreho, ktorý ju dal založiť v roku 1037. Názov chrámu je odvodený od gréckeho slova sofia (múdrosť). Konali sa v ňom korunovačné slávnosti a iné slávnostné ceremónie; kniežatá Kyjevskej Rusi tu udeľovali audienciu zahraničným delegáciám. Za dobu svojej existencie bola katedrála niekoľkokrát zničená obzvlášť v roku 1240 mongolskými Tatármi.

V rokoch 1685-1707 bola katedrála prestavaná v štýle ukrajinského baroka. Kupole získali hruškovitý tvar a z pôvodných tridsiatich kupol bolo zachovaných len devätnásť. V roku 1889 došlo k prestavbe západného priečelia a bola vybudovaná chrámová predsieň.

Počas protináboženskej kampane počas Sovietskeho zväzu v roku 1920 bola plánovaná asanácia katedrály, ale nakoniec bola katedrála s priľahlými objektami z 18. storočia vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Dnes je súčasťou svetového dedičstva UNESCO jedným zo siedmych divov Ukrajiny.

V interiéri sa nachádza rad fresiek, ktoré v minulosti zaberali plochu zhruba 5000 metrov štvorcových (dnes rôzne zdroje uvádzajú 2-3 metre štvorcové rôzne zachovalých fresiek z 11. storočia) a mozaík, ktoré v minulosti zaberali plochu 640 metrov štvorcových (dnes 260). Sú na nich vyobrazení vládcovia, náboženské a lovecké motívy. Známe je vyobrazenie Jaroslava Múdreho a jeho rodiny.

V katedrále boli pochovávané ruské kniežatá, dodnes sa však zachovala iba hrobka Jaroslava Múdreho.

Bola vybudovaná s piatimi loďami a jej dĺžka je 37 metrov, šírka 55 metrov a výška od podlahy po vrchol centrálnej kupoly je 29 metrov.

Partnerské mestá

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjev

Externé odkazy

Kyjev - sprievodca po Kyjeve s fotografiami (po česky)

Šablóna:Ukrajina

@@ Riadok 97: / Riadok 97: @@
 }}
-'''Kyjev''' ([[Ukrajinčina|po ukrajinsky]] ''Київ'' - Kyjiv) je hlavné a najväčšie mesto [[Ukrajina|Ukrajiny]], správne stredisko [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]].
+'''Kyjev''' ([[Ukrajinčina|po ukrajinsky]] ''Київ'' - Kyjiv, {{rus|Киев|Kijev}}) je hlavné a najväčšie mesto [[Ukrajina|Ukrajiny]], správne stredisko [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]].
 Mesto leží na rieke [[Dneper]] v severnej časti krajiny. Má rozlohu 827&nbsp;km<sup>2</sup> a 2&nbsp;660&nbsp;000 obyvateľov ([[2005]]). Je to dopravná križovatka a centrum elektrotechnického [[priemysel|priemyslu]].