Slovinky: Rozdiel medzi revíziami
d Slovinky.jpg Pohľad na Slovinky z Bielej skaly (926 m n. m.) |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
| Názov = Slovinky |
| Názov = Slovinky |
||
| Iné názvy = |
| Iné názvy = |
||
| Obrázok = |
| Obrázok = Slovinky.jpg |
||
| Popis obrázku = Pohľad na Slovinky z [[Biela skala (vrch vo Volovských vrchoch)|Bielej skaly]] (926 m n. m.) |
|||
| Popis obrázku = |
|||
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
||
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> |
||
Verzia z 13:26, 30. december 2019
| Slovinky | |
| obec | |
 Pohľad na Slovinky z Bielej skaly (926 m n. m.)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 442 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′43″S 20°50′38″V / 48,8787°S 20,8439°V |
| Rozloha | 46,44 km² (4 644 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 808 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 38,93 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1368 |
| Starosta | Gabriela Kopnická[3] (nezávislá) |
| PSČ | 053 40 |
| ŠÚJ | 543535 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slovinky 58 |
| E-mailová adresa | slovinky@stonline.sk |
| Telefón | 447 22 17 |
| Fax | 447 22 17 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Slovinky | |
| Webová stránka: obecslovinky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Polohopis
Obec leží v úzkej doline pozdĺž Slovinského potoka uprostred ihličnanov a bukov severnej časti Slovenského rudohoria. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy. Krasové údolie Poráčskej doliny patri medzi chránené oblasti Slovenska.
Geomorfológia
Pôdne jednotky:
- rankrová pôda
- rendzina – vylúhovaná moderová,
- hnedá lesná pôda
- mezotrofná skeletnatá slabohumózna (27% porastovej plochy),
- rankrová skeletnatá slabohumózna (24% porastovej plochy),
- oligotrofná skeletnatá moderová (13% porastovej plochy),
- podzol, banská halda, paterina, borovina, glejová pôda
- Geologický prehľad
- PALEOZOIKUM až ALGONKIUM – paleovulkanické kremenné porfýry, paleovulkanické diabázy, melafýry
- STARŠIE PALEOZOIKUM - ordovik - fylity, kambrium
- MLADŠIE PALEOZOIKUM - perm - vrchný perm kontinentálny
- MEZOZOIKUM - trias - morský
- KENOZOIKUM - paleogén - stredný-vrchný eocén: flyšové vývoje, eocénne bazálne zeminy, vrchný morský eocén: pieskovec
Susedné obce
Gelnica, Helcmanovce, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Olcnava, Poráč, Prakovce, Spišské Vlachy, Švedlár
Vodné toky
Cez Slovinky preteká Poráčsky potok, Slovinský potok a potok spod Ostrého vrchu (1 082,0 m n. m.), ktoré sa zlievajú približne v strede obce. Poračský potok pramení v Poračskej doline. Slovinský v Lacemberskej doline.
Symboly obce
Obec má vlastnú vlajku a erb.[4]
- Erb
- V zelenom neskorogotickom štíte zlatý sv. Juraj ako rytier na koni, kopijou zabíjajúci čierneho draka. V horných rohoch štítu je sprevádzaný dvomi zlatými kolmými kladivkami.
Boj sv. Juraja s drakom symbolizuje odveký boj dobra so zlom. Banícke kladivká upozorňujú na hlavné zamestnanie obyvateľov Sloviniek a ich počet naznačuje, že dnešné Slovinky vznikli z dvoch obcí. Farba štítu – zelená a farba draka - čierna predstavujú typické farby baníkov. Sfarbenie zlatou, resp. žltou farbou pri hlavnej figúre a kladivkách možno chápať ako prejav úcty k patrónovi miestneho chrámu i k práci miestnych baníkov, ktorá im po stáročia poskytovala živobytie.
- Vlajka
Je odvodená z farieb erbu, pričom rešpektuje zásady i slovenskej vlajkovej tvorby. Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí: žltý, čierny, zelený, pričom bočné pruhy majú oproti strednému dvojnásobnú šírku. Vlajka má na konci dvojitý zástrich, ktorý siaha do 1/3 listu vlajky.
- Pečať
Je kruhová. Stred pečate vypĺňa erbové znamenie bez štítu. Kruhopis znie: OBEC SLOVINKY. Začiatok a koniec textu môže byť oddelený štylizovanou ružičkou.
História
Banícka a drevorubačska obce začína písať svoju históriu už v roku 1368 pod názvom Villa Abakuk. Roku 1460 sa už uvádzali dve obce. V 16. - 18. stor. boli prevrstvené ukrajinskými prisťahovalcami. V 15. storočí sa odčlenili Vyšné Slovinky. aby sa v roku l943 opäť spojili s Nižnými Slovinkami v jednu obec SLOVINKY. Známe boli ťažbou medi a striebra a v l9. storočí aj ťažbou železa. V súčasnosti je rudné baníctvo v útlme a ako pamiatka na slávnu banícku minulosť ostalo len niekoľko zrekonštruovaných a verejnosti sprístupnených banských spojov a posledný vyťažený vagónik medenej rudy.
Obyvatelia poľnohospodári, uhliari a v 18. a 19.stor. aj baníci, ktorí pracovali v železorudných a medených baniach. V roku 1917 až 1920 došlo v obci k mnohým štrajkom a demonštráciám baníkov zamier, proti nedostatočnému zásobovaniu a proti prepúšťaniu z práce. Hromadná dedina. Kúria pri moste, klasicistická zo začiatku 19.stor., po roku 1945 prestavaná. Šesťokenná uličná fasáda má mierny stredný rizalit s portálom a nárožné lizény s horizontálnou rustikou. Nad portálom je malý tympanón.
Grekokatolícka cerkev sv. Juraja je klasicistický chrám, postavený v roku 1798 - 1808, reštaurovaný roku 1874.[5] Jednoloďový priestor s presbytériom a vstavanou vežou. Priestory zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Na parapete stavanej organovej empory, otvárajúcej sa do lode veľkou arkádou, je 6 malieb, zoradených na spôsob polkruhových lichých arkád, ktoré vznikli súčasne so stavbou. Pôvodná klasicistická kazateľnica s obrazmi vierozvestov. Drevená krstiteľnica z jedného kusa z roku 1710. Neoklasicistický ikonostas roku 1874. Prenosný obojstranne maľovaný obraz sv. Juraja a Misericordie z druhej polovice 18.stor. Pod nástennými maľbami zo začiatku 20.stor. sú pravdepodobne staršie maľby.
Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský. Práve z toho istého roku pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami.
Po Zápoľských sa hlavným zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stali Turzovci. Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorimu. Po vymretí Turzovcov a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Čákiovcov, majiteľov Spišského hradu. Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom. V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou sv. Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu.
Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí. Ujal sa gréckokatolícky východný obrad.
Chrám a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Nevedno, či pôvodné patrocínium chrámu bolo totožné so sv. Jurajom, mučeníkom, ktorý je ako patrón miestneho chrámu doložený iba od konca 16. storočia. Je dosť možné, že zmena patrocínia súvisela s príchodom rusínskeho gréckokatolíckeho obyvateľstva, keďže práve u nich je tento patrón bojovníkov jazdcov veľmi obľúbený. Súčasný klasicistický chrám zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799 - 1808.
Politika
Starostovia obce
- 1994 - 2002 Ladislav Fryc (NEKA)
- 2002 - 2006 Michal Pačan (NEKA)
- 2006 - 2010 Michal Pačan
- 2010 - súčasnosť
Obecné zastupiteľstvo
- 1990 - 1994 - 17 poslancov
- 1994 - 1998 - 17 poslancov (13 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 1 SDĽ)
- 1998 - 2002 - 17 poslancov (12 NEKA, 2 KDH, 1 HZDS, 2 SDĽ)
- 2002 - 2006 - 9 poslancov (7 NEKA, 1 KDH, 1 SMER-SD)
Obyvateľstvo
- Vývoj obyvateľstva od roku 1869
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | - | |
| 1880 | 2 074 | 335 |
| 1890 | 1 456 | 288 |
| 1900 | 1 523 | 299 |
| 1910 | 2 511 | 336 |
| 1921 | 2 085 | 320 |
| 1930 | 1 834 | 283 |
| 1950 | 1 627 | 309 |
| 1961 | 2 305 | 377 |
| 1970 | 2 433 | 449 |
| 1980 | 2 246 | 484 |
| 1991 | 1 800 | 498 |
| 2001 | 1 867 | 468 |
Jazykové a etnické zloženie
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
- 1880: 2074 obyvateľov; materinský jazyk - slovenčina 1135 (54,73 %), rusínčina 753 (36,31 %), nemčina 71 (3,42 %), iný a nezistený 109 (5,26 %), maďarčina 6 (0,29%).
- 1910: 2511 obyvateľov; materinský jazyk - rusínčina 1019 (40,58 %), slovenčina 518 (20,63%), maďarčina 406 (16,17 %), nemčina 295 (11,75 %), rumunčina 151 (6,01 %), poľština 80 (3,19 %), rómčina 30 (1,19 %), iné 9 (0,36 %), srbochorvátčina 3 (0,12 %).
- 1930: 1834 obyvateľov; národnosť - československá 1521 (82,93 %), iná a nezistená 177 (9,65 %), nemecká 101 (5,51 %), maďarská 17 (0,93 %), židovská 10 (0,55 %), rusínska 8 (0,44 %).
- 2011: 1917 obyvateľov; materinský jazyk - slovenčina 1655 (86,33 %), rusínčina a ukrajinčina 118 (6,15 %), nezistený a iný 99 (5,16 %), rómčina 33 (1,72 %), čeština 7 (0,37 %), maďarčina 3 (0,16 %).
Náboženské zloženie
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov SR v roku 2001
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 439 | 23,5 |
| Gréckokatolícka cirkev | 490 | 26,2 |
| Pravoslávna cirkev | 807 | 43,2 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 6 | 0,3 |
| Bez vyznania | 86 | 4,6 |
| Ostatné a nezistené | 39 | 2,1 |
Kultúra a zaujímavosti
O zachovanie ľudových tradícii sa stará predovšetkým folklórny súbor Slovinka a detský folklórny súbor Slovinočka, ktoré pravidelne vystupujú na augustových folklórnych slávnostiach.
Farský úrad
Gréckokatolícky: * Farár: jeromonach Pimen (* 1970)
Pravoslávny: * Duchovný správca: Miroslav Guba (* 1987)
Rímskokatolícky: * Filiálka rímskokatolíckej farnosti Krompachy
Šport
Je ideálnym miestom na oddych i aktívny pobyt turistov, ktorým okolité lesy ponúkajú množstvo značených turistických chodníkov, ktoré sa v zime využívajú ako trasy pre bežky. V blízkosti sa nachádza známe lyžiarske stredisko Plejsy, a v samotnej obci funguje 300 m dlhý lyžiarsky vlek. Športovcom sa núka udržiavané futbalové ihrisko i telocvičňa ZŠ, novinkou sú povoznícke služby ponúkajúce jazdy kočom, alebo relaxačné jazdy na koni pre deti i dospelých. Rybári si prídu na svoje v bystrinách miestnych potokov a ak rybárske šťastie nepraje, sú k dispozícii i dva chovné rybníky v Lacimberskej a Poráčskej doline. V doline sa nachádza turistická ubytovňa - Čierny bocian, ku ktorej okrem miestnej komunikácie vedie i náučný chodník.
Školy
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-so.html
- ↑ História chrámu sv. veľkomučeníka Juraja v Slovinkách