Tretia česko-slovenská republika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 56: Riadok 56:
{{Hlavný článok|Februárový prevrat}}
{{Hlavný článok|Februárový prevrat}}


Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], pripravované [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Česko-Slovenska]] (KSČ) za vojny v [[Moskva|Moskve]]. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu [[nacizmus|nacistických]] útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v českých krajinách štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej [[Česká strana národnosociálna|ČSNS]] 23,36%, [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] 20,24% a [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané [[znárodnenie]] naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do [[východný blok|bloku krajín so socialistickým režimom]] bol zavŕšený.
Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], pripravované [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Česko-Slovenska]] (KSČ) za vojny v [[Moskva|Moskve]]. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu [[nacizmus|nacistických]] útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej [[Česká strana národnosociálna|ČSNS]] 23,36%, [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] 20,24% a [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané [[znárodnenie]] naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do [[východný blok|bloku krajín so socialistickým režimom]] bol zavŕšený.


Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v [[Londýn]]e tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. [[Jan Masaryk]], exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností ([[samovražda]] alebo [[vražda]]).
Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v [[Londýn]]e tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. [[Jan Masaryk]], exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností ([[samovražda]] alebo [[vražda]]).

Verzia z 16:37, 1. január 2020

Československá republika
1945 – 1948
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
127 900 km²
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Štátny útvar
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Dočasné štátne zriadenie Dočasné štátne zriadenie
Nástupnícke štáty:
Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960 Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960

Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).

Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.

Územie a obyvateľstvo

Po skončení vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené. Bolo síce garantované, že táto obnova bude vykonaná v tzv. predmníchovských hraniciach, t.j. v podobe z augusta 1938, Podkarpatskú Rus však republika odstúpila Sovietskemu zväzu. Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe Benešových dekrétov so súhlasom Spojencov.

Politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný front Čechov a Slovákov
Bližšie informácie v hlavnom článku: Februárový prevrat

Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej ČSNS 23,36%, Československá strana ľudová 20,24% a ČSSD 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.

Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.

Iné projekty