Tretia česko-slovenská republika: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:37, 1. január 2020

Československá republika

↓

1945 – 1948

↓

vlajka

znak

Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska

Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí

Geografia

Hlavné mesto

Praha

Rozloha

127 900 km²

Najvyšší bod

Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)

Najdlhšia rieka

Vltava (430 km)

Obyvateľstvo

Jazyky

čeština, slovenčina

Štátny útvar

Štátne zriadenie

parlamentná republika s obmedzenou demokraciou

Vznik

28. októbra 1945 (ustanovujúca schôdza Dočasného národného zhromaždenia)

Zánik

25. februára 1948 (komunistický prevrat)

Predchádzajúce štáty:

Dočasné štátne zriadenie

Nástupnícke štáty:

Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960

Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).

Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.

Územie a obyvateľstvo

Po skončení vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené. Bolo síce garantované, že táto obnova bude vykonaná v tzv. predmníchovských hraniciach, t.j. v podobe z augusta 1938, Podkarpatskú Rus však republika odstúpila Sovietskemu zväzu. Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe Benešových dekrétov so súhlasom Spojencov.

Politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný front Čechov a Slovákov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Februárový prevrat

Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej ČSNS 23,36%, Československá strana ľudová 20,24% a ČSSD 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.

Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí Československá republika na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia česko-slovenská republika

@@ Riadok 56: / Riadok 56: @@
 {{Hlavný článok|Februárový prevrat}}
-Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], pripravované [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Česko-Slovenska]] (KSČ) za vojny v [[Moskva|Moskve]]. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu [[nacizmus|nacistických]] útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v českých krajinách štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej [[Česká strana národnosociálna|ČSNS]] 23,36%, [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] 20,24% a [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané [[znárodnenie]] naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do [[východný blok|bloku krajín so socialistickým režimom]] bol zavŕšený.
+Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]], pripravované [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Česko-Slovenska]] (KSČ) za vojny v [[Moskva|Moskve]]. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu [[nacizmus|nacistických]] útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej [[Česká strana národnosociálna|ČSNS]] 23,36%, [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] 20,24% a [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané [[znárodnenie]] naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do [[východný blok|bloku krajín so socialistickým režimom]] bol zavŕšený.
 Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v [[Londýn]]e tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. [[Jan Masaryk]], exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností ([[samovražda]] alebo [[vražda]]).

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republika^a ČSR	Ríšska župa Sudety^b (súčasť Nemecka)		Československá republika^e ČSR	Československá republika^f ČSR	Československá socialistická republika^g ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska		Česko-Slovenská republika^c Č-SR	Protektorát Čechy a Morava						Česká republika ČR
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
Slovensko				súčasť Maďarska^d						Slovenská republika SR
Podkarpatská Rus				súčasť Maďarska^d	Zakarpatská oblasť^h (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťⁱ (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
^a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. ^b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. ^c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). ^d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. ^e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					^f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. ^g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. ^h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). ⁱ Oblast Ukrajiny.