Margeciansky tunel: Rozdiel medzi revíziami
prvotný text spracoval doko Ing.Mgr.Jozef Kotulič |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 11:05, 30. september 2021
| Margeciansky tunel | |
| železničný tunel | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okresy | Gelnica, Košice-okolie |
| Trať | Žilina – Košice |
| Prechod cez | vrch Bujanov |
| Nadmorská výška | 330 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′48″S 21°04′20″V / 48,88°S 21,072222°V |
| Dĺžka | 3 410,7 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Staviteľ | Baraba Praha, Inžinierske stavby Košice |
| Stavebné náklady | 370 mil. Kčs |
| Začiatok výstavby | február 1951 |
| - Otvorenie | 5. november 1955 |
| Správca | ŽSR |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Margeciansky tunel (tiež Phönix Tunnel, Rolovský ale aj starý Bujanovský) bol pôvodne postavený ako železničný tunel medzi Margecanmi a Malou Lodinou. V súčasnosti je osvetleným cestným tunelom a vedie cez neho miestna účelová komunikácia. [1]
História
Postavili ho v rokoch 1867–1872, v rámci výstavby Košicko-bohumínskej železnice ako súčasť najdôležitejšej železničnej trate na severe Uhorska. Železniciam slúžil až do roku 1955, kedy bol daný do prevádzky nový Bujanovský tunel. [2] Od roku 1985 je ako technická pamiatka, zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR. V roku 2018 zrealizovala obec Margecany projekt „Margeciansky tunel, otvorená galéria“. [3]
Technické parametre
Margeciansky železničný tunel má dĺžku 431 m. Razený bol vo veľmi tvrdej skale pohoria Čiernej hory popod vrch Bujanov, a preto takmer polovicu z jeho dĺžky, tvoria iba samotné opracované skaly. [4] Tunel má dva upravené portály v tvare parabolickej klenby, parabolickú tunelovú rúru a tri bezpečnostné výklenky. Obmurované časti tunelovej rúry a portály, majú pre tunely typický tvar parabolickej klenby. Materiál kvádrov muriva je prevažne travertín. Vozovka má betónový základ a je pokrytá asfaltom. Od roku 2018 je v tuneli nainštalované po celej jeho dĺžke elektrické osvetlenie. [5]
Využitie
V roku 1985 bolo toto technické dielo ako technická pamiatka, zapísané do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR. V roku 2018 obec Margecany zrealizovala projekt „Margeciansky tunel, otvorená galéria“ a tak sprístupnila tunel všetkým záujemcom, ktorí si chcú túto technickú pamiatku pozrieť osobne. [6]
Referencie
- ↑ https://www.margecany.info/o-obci/tunel/
- ↑ https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2011110006&nazevclanku=bujanovsky-tunel
- ↑ https://www.margecany.info/o-obci/tunel/
- ↑ https://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2011110006&nazevclanku=bujanovsky-tunel
- ↑ https://www.margecany.info/o-obci/tunel/
- ↑ https://www.margecany.info/o-obci/tunel/
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Margeciansky tunel
