Preskočiť na obsah

Brestová (vrch v Západných Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brestová
vrch
Brestová
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Bobrovec, Zuberec
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 1 902,7 m n. m.
Súradnice 49°13′30″S 19°40′47″V / 49,225°S 19,6796°V / 49.225; 19.6796
Geologické zloženie žula, rula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke zo Zverovky
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Brestová
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Brestová[1] (1 902,7 m n. m.[2][3]; poľ. Brestowa) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku.[2] Leží v závere Bobroveckej doliny, juhovýchodne od Zuberca a približne 19 km severne od Liptovského Mikuláša.[4]

V niektorých zdrojoch je táto kóta uvádzaná ako Malá Brestová[5] a vrchol Brestovej je na vyššej, východne situovanej kóte s výškou 1 934 m n. m.

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[6] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Bobrovec a Zuberec.[1][7] Tatranský hrebeň v tejto časti tvorí prirodzenú hranicu medzi Oravou a Liptovom. Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Zuberec, západe ležia Huty, južne Jalovec, Žiar a Konská a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[4]

Brestová sa nachádza v západnej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier, medzi Zubercom (1 806 m n. m.) na západe a Salatínom (2 048 m n. m.) na juhovýchode.[2] Je súčasťou mohutného masívu, vymedzeného sedlom Pálenica na západe a Parichvost na juhovýchode. Paradoxne, hoci je Brestová najvyšším vrcholom v tomto masíve, najvyššia kóta s výškou 1 934 m n. m. je juhovýchodne a nie je (nateraz) pomenovaná. Je uzlovým vrchom, keďže severným smerom tu vybieha rázsocha na Štít (1 310 m n. m.). Juhozápadné svahy padajú do kotla Kotliny v hornej časti Bobroveckej doliny, ktorú odvodňuje Poliansky potok do Jalovčanky v povodí Váhu. Seberozápadne je záver Doliny Voliarisko a severovýchodne Dlhá jama, z ktorých vodu odvádzajú prítoky Studeného potoka v povodí rieky Orava.[4][2] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[4]

Západne sa nachádza Veľký Klin (1 553 m n. m.), plytkým sedlom oddelený Zuberec (1 806 m n. m.), Pálenica (1 753 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Sivý vrch (1 805 m n. m.), južne Ostrá (1 764 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), sedlom Parichvost oddelený Salatín (2 048 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Baníkov (2 178 m n. m.), východne Spálená (2 083 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.) a Lúčna (1 653 m n. m.) a severne Predný Salatín (1 624 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Okolík (1 328 m n. m.), Skorušina (1 314 m n. m.), Mikulovka (1 193 m n. m.) a Štít (1 310 m n. m.).[2]

Skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 15.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  8. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]