Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2022

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach Ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho Rusko-Ukrajinského konfliktu za obdobie júl a august 2022.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

Júl 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 4. do 10. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka vejúca pri brehu ostrova, rôzne trosky v okolí
7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na Haďom ostrove štátnu vlajku Ukrajiny[1]
  • Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.[2][3]
Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut.[4] Výpad v smere na mesto Sloviansk ukrajinská armáda úspešne odrazila,[5] mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu Donbas.[6][7]
Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v Chersone a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v Chersonskej oblasti. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém HIMARS, s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.[2]
  • Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V Doneckej oblasti mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice M777 dodané USA, pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko muničných skladov.[8]
  • Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo Veľkej Británii. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.[9][10][11]
Pracovné vozidlá pri troskách priemyselnej budovy
Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.[12]

Týždeň od 11. do 17. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Bytovka s prepadnutými podlažiami, c popredí hasičské vozidlo s plošinou
Bytový dom v Charkove po ruskom ostreľovaní
  • Ruská armáda sa naďalej snažila o dobytie zvyšku Doneckej oblasti. Útoky smerom na Sloviansk obrancovia úspešne odrazili, zaznamenané boli raketové útoky na Charkov a ostreľovanie Kramatorska.[14][15] Až 70% raketových útokov bolo pritom vedených na civilné ciele, vrátane obytných budov.[16][17][18] Ruské sily sa na východe Ukrajiny preskupovali, aby obnovili útoky na mesto Siversk, dôležité predmostie pre útok na väčšie mestá Sloviansk a Kramatorsk.[19]
  • Postup ruskej armády bol v ostatných týždňoch veľmi pomalý. Okrem nutného preskupovania jednotiek muselo okupačné velenie riešiť pretrvávajúci deficit ľudskej sily.[20] Nedostatok vojakov staval Rusov pred dilemu, či zálohami doplnia útočné vojská na Donbase alebo posilnia obranu na juhu Ukrajiny a udržia tak Chersonskú oblasť pod svojou kontrolou.
Kremeľ hľadal viac mužov do svojej armády najrôznejšími prostriedkami. Podnikal nábory v chudobných etnických menšinách Ruska, najímal žoldnierov a naberal aj v radoch Ukrajincov zo separatistických území. Sľuboval štedré finančné odmeny, ktoré však vyplácal len zdráhavo alebo neúplne. Napriek všetkým snahám však problém nahradiť straty utrpené v bojoch pretrvával. Všeobecná mobilizácia v Rusku nemohla byť vyhlásená bez zavedenia oficiálneho vojnového stavu. Tým by však padla starostlivo budovaná ruská propaganda voči vlastným občanom, ktorá od začiatku invázie hlásala, že na Ukrajine vedú iba „obmedzenú špeciálnu vojenskú operáciu“. Použitie slova vojna či kritizovanie ruskej agresie bolo v Rusku zakázané a mohlo byť potrestané až 15 rokmi väzenia.[14]
  • Výkonné západné zbrane otvorili ukrajinskej armáde možnosť uskutočňovať presne cielené útoky na ruské logistické objekty, kontrolné stanovištia a lokálne centrá velenia v tyle ďaleko za frontovou líniou. Tým sa podarilo stabilizovať situáciu na bojisku, v niektorých oblastiach dokonca zmeniť stav veci v prospech Ukrajiny, ktorá vďaka novým zbraniam dokázala vytvoriť protiváhu početnejším ruským zbraňovým systémom.[14][21] Jeden z najväčších útokov sa odohral v pondelok v noci, keď ukrajinská armáda zasiahla muničný sklad v obci Nova Kachovka v okupovanej Chersonskej oblasti. Masívny výbuch zaznamenali aj satelity a zničenie muničného skladu potvrdili viacerí ruskí vojnoví blogeri s kontaktmi na fronte.[2]
Dve plačúce ženy v čiernom si od prezidenta odnášajú kazetu s vyznamenaním
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udeľoval štátne vyznamenania Hrdina Ukrajiny, niektoré z nich In memoriam
  • Ruská armáda začala do obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárne navážať bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých následne ostreľovala druhú stranu rieky Dneper a mesto Nikopol. Citlivé objekty elektrárne tak využila ako štít proti ukrajinským obrancom, ktorí s vedomím rizika nemohli viesť plnohodnotné odvetné ostreľovanie.[22]
  • Európska komisia v stredu vydala usmernenie ohľadne sankcií na dovoz tovaru do ruskej exklávy Kaliningrad, podľa ktorého musela Litva umožniť tranzit ruského nákladu do tejto oblasti po železnici s tým, že prepravovať sa mohli iba nevyhnutné tovary. Tranzit vojenského materiálu a techniky ako aj tovarov s dvojakým použitím zostal úplne zakázaný. Členské štáty Európskej únie, ktorých sa usmernenie týkalo, museli zabezpečiť, aby objem prepravovaných tovarov neprekročil priemer z predchádzajúcich troch rokov a aby nedochádzalo k obchádzaniu sankcií. Cestný tranzit tovarov zo sankčných zoznamov nebol podľa opatrení Európskej únie povolený vôbec.[23] Litva toto usmernenie plne a bez výhrad rešpektovala.[24][25]

Týždeň od 18. do 24. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

pozri popis
Mapa obsadenia ukrajinského územia k 22. júlu. Ružové oblasti sú pod ruskou kontrolou, šrafované sú sporné územia, kruhy s trikolórou sú miesta združovania ruských jednotiek
  • Ani v tomto týždni boje na Donbase nedosahovali úroveň z júna, kedy skončila bitka o súmestie Severodoneck - Lysyčansk. Ruská armáda podnikala menšie útoky na mesto Bachmut, tu však bola frontová línia priamejšia a nehrozilo obkľúčenie ukrajinských obrancov.[28][29][30] Snažila sa aj o postup k mestu Vuhlehirsk asi 50km severovýchodne od Donecka, kde sa nachádza druhá najväčšia ukrajinská elektráreň.[31]
  • Na juhu Ukrajiny Rusi posilňovali obranu dobytých území, najmä v Chersonskej oblasti. Ukrajinská armáda tu totiž pokračovala v protiútokoch, ktoré sa obmedzovali prakticky len na ostreľovanie zásobovacích reťazcov a skladov, radarových a komunikačných bodov a stanovíšť ďalekonosného delostrelectva. S úspechom na to využívala najmä americké systémy HIMARS s ďalekým dostrelom. Ukrajina v tejto oblasti postupne oslobodila 44 miest a dedín, pre ruskú armádu bolo čoraz namáhavejšie udržať svoje pozície.[28][32][33] Ukrajinská armáda využívala salvové raketomety HIMARS aj pri úderoch na Antonivský most cez rieku Dneper, kľúčový objekt pre zásobovanie a presuny ruských síl ako aj pre obsadené mesto Cherson.[34]
  • USA schválili ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine, medzi iným aj štyri ďalšie raketomety HIMARS. Ich počet sa tým zvýšil na 20, pričom osem z nich v tomto čase ukrajinská armáda už využívala v bojoch.[35]
bomba prerazila strechu, teraz visí na žeriave
Odstraňovanie nevybuchnutej bomby FAB-500 na streche bytovky v Charkove
  • Rusko začalo vo väčšej miere používať pri raketových útokoch na pozemné ciele protilietadlové strely a systémy protivzdušnej obrany S-300 a S-400, pravdepodobne z nedostatku vhodnejšej munície. Takéto útoky sa vyznačujú nízkou presnosťou, čo vedie k vyšším civilným obetiam.[36]
  • V piatok ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov a ruský minister obrany Sergej Šojgu podpísali so zástupcami OSN a Turecka dohody o otvorení ukrajinských obchodných prístavov v Čiernom mori. Učinili tak oddelene formou podpisu dvoch samostatných zmlúv. Ukrajinská strana sa tak diplomaticky vymedzila voči agresorovi, keď sa nepodpísala pod rovnaký dokument. Olexandr Kubrakov vyhlásil, že Ukrajina nedôveruje Rusku, ale dôveruje partnerom v Turecku a OSN, ktoré dohodu o obnove vývozu obilia sprostredkovali.[28] Dosiahnutie dohody bolo možné vďaka vojenským úspechom ukrajinskej armády, ktorá znovuzískaním Hadieho ostrova opäť kontrolovala svoje teritoriálne vody.[37]
V ukrajinských prístavoch uviazlo následkom invázie asi dvadsať miliónov ton obilia a ďalších potravín v hodnote asi desať miliárd dolárov.[28] Uzatvorená dohoda upravovala proces vývozu obilnín a súvisiacich produktov tak, že lode z prístavov cez zamínované pobrežné vody viedlo ukrajinské sprievodné plavidlo podporované vojenským letectvom. V tureckých vodách alebo prístavoch sa obchodné lode následne podrobili spoločnej inšpekcii nákladu a posádky za prítomnosti zástupcov Ukrajiny, Ruska, OSN a Turecka. Kontrola nad ukrajinskými prístavmi tak zostala plne v rukách Ukrajiny. Rovnaký postup sa uplatňoval aj na lode smerujúce do ukrajinských vôd. Rusko sa totiž obávalo, že prichádzajúce nákladné lode by mohli prevážať zbrane.[37]
štátnici sedia v takmer prázdnej miestnosti, udržujú značný odstup
Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí (vľavo) a ruský prezident Vladimír Putin
štátnici sa pretláčajú rukou
Karikatúra Vladimíra Putina a Recep Tayyip Erdogana pred mapou Sýrie
  • Ruský prezident Vladimír Putin v utorok navštívil Teherán, kde sa stretol s vrcholnými iránskymi predstaviteľmi a s tureckým prezidentom Recep Tayyip Erdoğanom. Diskutovalo sa na tému obilie a o situáciách v Sýrii a na Ukrajine.[38] Stretnutie prezidentov Ruska a Turecka pred novinármi začalo pre Vladimíra Putina veľmi nepríjemne, keď musel na príchod Erdogana čakať. Ponechanie ruského lídra necelú minútu celkom samého pred novinármi bolo v reči diplomatického protokolu, kde je dôležitý každý detail oficiálneho stretnutia, jasným signálom zneváženia.[39][40]
  • Po Litve sa na bojový dron Bayraktar TB2 pre Ukrajinu vyzbierali aj bežní Poliaci. Do zbierky sa zapojilo viac ako 200-tisíc ľudí, vrátanie niekoľkých politikov a celebrít.[41]
socha v troskách budovy
Zničené múzeum Hryhorija Skovorodu, ukrajinského filozofa, básnika a osvietenca
  • Od začiatku invázie do týchto dní ruské sily zničili viac ako 400 kultúrnych pamiatok, najviac v Charkovskej oblasti. Medzi zničenými objektmi prevládajú cirkevné stavby, ďalej sú to múzeá, knižnice, divadlá, archívy a rôzne pamätníky.[42]

Týždeň od 25. do 31. júla 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frontová línia sa v tomto týždni výraznejšie neposúvala. Pokračovali ostreľovania na oboch stranách, Rusi intenzívne bombardovali Mykolajiv, zasiahli aj Odesu.[43][44] Na Kyjevskú oblasť a Černihivskú oblasť bolo vystrelených 20 rakiet aj z územia Bieloruska.[45] Ukrajinci cielili na muničné sklady v Chersonskej oblasti. Obeťou ostreľovania Mykolajivu sa stal aj poľnohospodársky magnát a jeden z najbohatších Ukrajincov Oleksij Vadaturskyj.[44] Dobyvačné zisky dosiahla žoldnierska Wagnerova skupina bojujúca na strane Ruska, ktorej sa podarilo obsadiť Vuhlehirskú tepelnú elektráreň. Ruskí vojaci postúpili severovýchodne od mesta Bachmut, dôležitej dopravnej križovatky.[45][46]
  • Za účelom posilnenia obrany dobytých území presúvala ruská armáda svoje jednotky z Doneckej oblasti na juh Ukrajiny. Obrancovia tu ostreľovaním natoľko poškodili tri mosty cez Dneper, že na udržanie zásobovania musela ruská armáda začať budovať a používať pontónové mosty a kompy.[44][47]
  • Ruská armáda začala využívať obsadenú jadrovú elektráreň v Záporoží ako svoju vojenskú základňu, z ktorej ťažkými zbraňami ostreľovala druhý breh rieky Dneper, predovšetkým mesto Nikopol. Ukrajinské ozbrojené sily na tieto útoky nemohli adekvátne reagovať, pretože nechceli riskovať poškodenie kritických zariadení elektrárne.[48]
  • Na Ukrajinu dorazila ďalšia vojenská technika zo Západu. Nemecko dodalo Ukrajine salvové raketomety typu Mars II, ako aj tri ďalšie samohybné húfnice typu PzH 2000. Zmluvne bola tiež potvrdená septembrová dodávka delostreleckého detekčného radaru typu Cobra.[49] Nemecká vláda ďalej schválila predaj sto samohybných húfnic typu PzH 2000 v celkovej hodnote 1,7 miliardy eur, ich výroba však potrvá niekoľko rokov.[50] Z Veľkej Británie dorazilo na Ukrajinu prvých šesť obrnených vozidiel Stormer.[51] Poľsko na Ukrajinu poslalo nešpecifikovaný počet tankov PT-91 Twardy, čo je rozsiahlo modernizovaný tank T-72. Na Ukrajine už operovali aj prvé tri kusy z tridsiatich nemeckých samohybných protileteckých systémov Gepard.[52]
Johnson dvíha ruku držiac ocenenie smerom k Zelenskému na monitore
Boris Johnson symbolicky odovzdáva Cenu Sira Winstona Churchilla prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému
  • V utorok britský premiér Boris Johnson prostredníctvom telemosta udelil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému Cenu Sira Winstona Churchilla za jeho líderstvo, neuveriteľnú odvahu, vzdor a dôstojnosť tvárou v tvár ruskej invázii. [53][54]
  • V ukrajinských prístavoch Odesa, Čornomorsk a Pivdeny prebehli práce potrebné na obnovenie vývozu obilia. Armádni i civilní špecialisti naplánovali a pripravili prístupové koridory, dôkladne preskúmali podmorské objekty, inštalovali navigačné zariadenia nevyhnutné k zabezpečeniu bezpečnosti plavby a vykonali ďalšie potrebné úkony.[55] Zároveň bolo v Istanbule otvorené centrum pre koordináciu, monitorovanie a inšpekciu vývozu poľnohospodárskych produktov, kde začali spoločne pôsobiť civilní a vojenskí predstavitelia Ukrajiny i Ruska, ako aj delegáti z Turecka a OSN.[56]
  • Rusko vyslalo na zabrané územia Ukrajiny špecialistov pre prácu s verejnosťou. Ich úlohou bolo vytvoriť občianske hnutie, ktoré najímalo ľudí zúčastňujúcich sa na zinscenovaných akciách na podporu referenda o pripojení oblastí k Rusku.[58]

August 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Týždeň od 1. do 7. augusta 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pokračoval rýchly presun ruskej armády najmä z Donbasu do citlivých oblastí na juhu Ukrajiny, kde ukrajinská armáda podnikala protiofenzívne kroky formou série úderov na muničné a palivové sklady a iné významné objekty nepriateľa. Týmto postupom sa jej podarilo postupne oslobodiť 53 obcí. Podľa odhadu analytikov sa ku Chersonu presunula až tretina ruských jednotiek pôsobiacich na Ukrajine. Vďaka moderným zbraniam od spojencov dokázala ukrajinská armáda prevziať iniciatívu a určiť kde a ako sa bude bojovať.[59][60][61]
  • Ruská armáda musela následkom odsunu časti svojich síl upraviť svoj plán ofenzívy v Donbase, kde útočné operácie sústredila takmer výhradne na kľúčové mesto Bachmut, ktorého zisk by jej uľahčil útoky na Sloviansk a Kramatorsk, veľké mestá na severe Doneckej oblasti. Všetky útoky tu však boli odrazené.[62] Odložiť musela aj prípravy na útok v smere na Charkov a Charkovskú oblasť.[59][60] Menší úspech zaznamenala v Doneckej oblasti, kde vytlačila ukrajinských obrancov z pozícií okolo vetracej šachty uhoľnej bane juhozápadne od mesta Avdijivka. Toto ukrajinské postavenie bolo považované za najbližšie situované k mestu Doneck a zároveň za kľúčovú obrannú pozíciu pre samotnú Avdijivku. Postavenie Ukrajinci držali od roku 2015.[63]
  • Veľká Británia prisľúbila ukrajinským námorným silám dve protimínové lode s tým, že skupina ukrajinských námorníkov už nastúpila na výcvik obsluhy týchto lodí.[64]
Poškodené vozene metra pod troskami budovy
Vozovňa charkovského metra po raketovom útoku ruskej armády z dňa 20. júna 2022
  • Ukrajinské Centrum pre boj s dezinformáciami vyhlásilo, že od začiatku invázie do konca júla podniklo Rusko 300 útokov na vojenské ciele a až 17 300 úderov na civilné ciele. Dôvodom až 60-násobnej prevahy útokov na civilnú infraštruktúru je podľa neho široké využívanie zbraní s nízkou presnosťou a používanie zastaraných, nepresných alebo nepravdivých informácií. Moskva útoky na civilné ciele odmietala.[65][66]
  • Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi vyhlásil, že stratili diaľkovú kontrolu nad Záporožskou atómovou elektrárňou. Zároveň vyzval Rusko aj Ukrajinu, aby povolili zahraničným odborníkom vykonať inšpekciu s cieľom stabilizovať situáciu.[67] Ukrajinská národná spoločnosť na výrobu jadrovej energie Enerhoatom už skôr informovala, že ťažké zbrane, ktoré ruskí vojaci umiestnili v areáli elektrárne, sa nachádzali blízko horľavých častí zariadenia, ktoré zaisťuje bezpečný chod elektrárne, predovšetkým veľmi blízko hlavnej olejovej nádrže na chladenie parnej turbíny a pri zásobníku vysoko výbušného vodíka na chladenie generátora.[68]
  • 1. augusta nadobudla platnosť štvorstranné dohoda uzatvorená 22. júla o odblokovaní ukrajinských obchodných prístavov. V pondelok ráno z Odesy vyplávala prvá loď naložená poľnohospodárskymi produktmi. Čakala ju plavba sprevádzaná ukrajinským vojnovým námorníctvom a následná kontrola Spoločným koordinačným centrom v Istanbule. Na vyplávanie čakalo ďalších 16 lodí, ktoré v prístavoch uviazli po začatí invázie. Očakávalo sa, že vývoz obilia prinesie ukrajinským poľnohospodárom najmenej miliardu dolárov potrebných na zabezpečenie ďalšej sejby.[44][69][70]

Týždeň od 8. do 14. augusta 2022[upraviť | upraviť zdroj]

Mračno dymu po výbuchu
Výbuch na ruskej leteckej základni Saky na Kryme
  • Ukrajina v utorok prvýkrát zaútočila na území Krymského polostrova,[71][72] asi dvesto kilometrov od aktuálneho južného frontu. Séria veľkých výbuchov zasiahla dôležitú ruskú leteckú základňu Saky v Novofedorivke. Zničených bolo najmenej osem lietadiel, vrátane stíhačiek. Z pohľadu Ukrajiny nešlo o útok na ruské územie, keďže Krym stále považuje za svoj.[59][73][74] Ruská strana výbuchy pripisovala nehode spôsobenej porušením zásad požiarnej bezpečnosti a zákazu fajčenia.[75] Priznaním ukrajinského útoku by spochybnila účinnosť svojich systémov protivzdušnej obrany, ktorých povesť utrpela už pri potopení krížnika Moskva.[76]
Útok spôsobil na Krymskom polostrove paniku. Pred Krymským mostom vedúcim cez Kerčský prieliv do Ruska sa vytvorili dlhé kolóny áut s utekajúcimi dovolenkármi a obyvateľmi Krymu. Cez tento pozemný koridor utekali aj niektorí vojenskí velitelia a ich rodiny z Chersonskej oblasti.[73][77]
  • Prioritou Ruska v tomto týždni bol presun armády z Donbasu na juh s cieľom posilniť front v Chersonskej a Záporožskej oblasti pre prípad ukrajinskej protiofenzívy. Na východnom fronte tak zostali prevažne sily zložené z proruských separatistov z odštiepeneckých republík.[73]
  • Ukrajinská armáda pokračovala v cielených úderoch v Chersonskej oblasti, kde zásahom vyradila dôležitý most cez Dneper v meste Kachovka.[78] Zničený bol aj železničný most na trati z Krymu, čo okupantom znemožnilo zásobovať svoje jednotky kapacitnou železničnou dopravou.[79]
Plamene pohlcujúce podrast
Lesný požiar po ruskom ostreľovaní Mykolajiva
  • Na okupovaných územiach silnel odpor domáceho obyvateľstva. Partizánske jednotky tu pomáhali ukrajinskej armáde identifikovať a presne zamerať kľúčové ciele, podnikali atentáty na dosadených promoskovských predstaviteľov, vyhadzovali do vzduchu mosty aj vlaky a všemožne sabotovali aktivity okupantov.[80][81]
  • Záporožská jadrová elektráreň sa stala terčom delostreleckého útoku, z ktorého sa vzájomne obviňovali obe bojujúce strany. Boli poškodené dve budovy, vrátane skladu vyhoreného paliva. Došlo k úniku vodíka, požiaru a explózii. Kritické zariadenia elektrárne poškodené neboli, úroveň radiácie zostala v normále.[82][83]
Ruskí technici z Rosatomu realizovali svoj plán pripojenia elektrárne na elektrickú sústavu Krymského polostrova. Z tohto dôvodu odpojili elektráreň od ukrajinskej elektrickej siete, pričom fyzicky zničili pripojovacie vedenie. Počas tejto transformácie využívali na chladenie odstavených blokov len núdzové dieselgenerátory.[84]
  • Generálny štáb ukrajinskej armády informoval, že od začiatku invázie zahynulo 43 000 ruských vojakov. Ministerstvo obrany USA odhadlo, že celkovo ich bolo z boja vyradených (zabitých alebo zranených) 70 až 80 000. Ruské straty na technike v tomto čase predstavovali 1817 tankov, 4076 obrnených vozidiel, 2998 nákladných vozidiel a cisterien, 964 delostreleckých a 261 raketových systémov, 133 systémov protivzdušnej obrany, 193 vrtuľníkov, 223 lietadiel, 757 dronov, 15 lodí a 87 kusov špeciálnej pozemnej techniky.[85][86] Straty na živej sile sa ruská armáda snažila pokryť aj náborom väzňov.[87]
Dvaja pyrotechnici s detektorom kovov pri detskom ihrisku
Odmínovanie obytných oblastí na predmestí Kyjeva
  • USA informovali o poskytnutí 89 miliónov dolárov Ukrajine na zlikvidovanie nášľapných mín a nevybuchnutej munície, ktorá blokovala návrat vysídlencov do domovov, obnovu krajiny ako aj prístup k poľnohospodárskej pôde. Od marca bolo pritom na Ukrajine zneškodnených asi 160-tisíc mín.[88]
  • Dánsko podporilo projekt výcviku ukrajinských vojakov bez bojových skúseností, ktorý na začiatku júla rozbehla Veľká Británia. Do Spojeného kráľovstva poslalo inštruktorov a ponúklo možnosť uskutočňovať výcvik aj v Dánsku.[89]

Týždeň od 15. do 21. augusta 2022[upraviť | upraviť zdroj]

  • Týždeň po útoku na ruskú leteckú základňu Saky zasiahli v utorok na Kryme viaceré explózie ďalšie armádne letisko pri Simferopole, ďaleko za dostrelom zbraní, ktoré Ukrajine poskytli spojenci. Iný útok, pravdepodobne malým dronom, zasiahol na severe polostrova ruský sklad munície a trafostanicu pri dôležitom železničnom uzle Džankoj. Týmito údermi sa ruským silám značne narušila logistika a skomplikovalo zásobovanie vlastných vojakov v Chersonskej a Záporožskej oblasti, kde čelili narastajúcej protiofenzíve ako aj partizánskym útokom.[73][90][91][92] V reakcii na krymské útoky ruská armáda zo svojich leteckých základní na Kryme narýchlo stiahla lietadlá a vrtuľníky. Zaznamenané boli prelety 24 lietadiel a 14 vrtuľníkov.[93]
Budova v plameňoch
Raketový útok na Charkov zasiahol bytový dom. 7 mŕtvych, 20 zranených civilistov
  • Ruská armáda vyvíjala tlak predovšetkým na východe, kde sa naďalej zameriavala na získanie plnej kontroly nad Luhanskou a Doneckou oblasťou. Najintenzívnejšia bojová situácia bola na osi Avdijivka-Pisky-Marjinka, 25 kilometrov dlhej línii nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov západne od Donecka. Tu sa jej darilo po malých krokoch postupovať, keď uskutočnila denne 700 až 800 delostreleckých útokov so spotrebou 40 až 60-tisíc delostreleckých granátov. Ukrajinci však mali situáciu pod kontrolou, zisky ruskej armády boli len minimálne.[94] Boje pokračovali aj v Záporožskej a Mykolajivskej oblasti, raketové útoky na civilné ciele boli zaznamenané na viacerých miestach Ukrajiny.[95][96] Útoky sa nevyhli ani mestu Nikopol, ktoré bolo niekoľkokrát ostreľované zo základne zriadenej v Záporožskej jadrovej elektrárni.[97]
Trojica politikov pred vlajkami
Stretnutie Recep Tayyip Erdogana, Volodymyra Zelenského a Antónia Guterresa v Ľvove
  • Vo štvrtok sa v Ľvove stretli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan a generálny tajomník OSN António Guterres. Jednali o možnostiach ukončenia vojny, rokovanie s Ruskom Zelenskyj podmienil stiahnutím ruskej armády z Ukrajiny. Erdogan vyhlásil, že stojí po boku Ukrajiny a že verí v nájdenie najkratšej a najférovejšej cesty k mierovému rokovaciemu stolu. Predmetom rozhovorov boli tiež možnosti zlepšenia platnej dohody o vývoze obilia, otázka vzájomnej výmeny vojnových zajatcov ako aj situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni. Prezident Zelenskyj vyzval OSN, aby zaistila bezpečnosť tohto strategického objektu a jeho uvoľnenie spod ruských vojenských síl.[98]
  • Ruské velenie vyhlásilo, že na Ukrajine zničilo nemecký protilietadlový systém Gepard ako aj 6 z najmenej 20 dodaných amerických salvových raketometov HIMARS. Stratu čo i len jedného systému HIMARS ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov poprel, údajné zlikvidovanie systému Gepard nekomentoval.[99][100]
  • Do okupovaného Mariupoľa doplávala ruská trajektová loď, kde podľa informácie ministerstva obrany začala plniť "špecifickú misiu".[101]

Týždeň od 22. do 28. augusta 2022 (Polrok trvania invázie)[upraviť | upraviť zdroj]

V stredu 24. augusta uplynulo pol roka od začiatku invázie. Ruská federácia odvtedy musela niekoľkokrát meniť stratégiu boja, predefinovať svoje ciele a ich komunikáciu voči verejnosti, pretože tie pôvodné sa jej nedarilo napĺňať. Vývoj na fronte ukázal, že ukrajinská armáda po počiatočnej defenzíve prevzala iniciatívu, začala určovať tempo, spôsob aj miesta bojov a Rusi boli donútení improvizovať.[102]

Štylizované prepojenie vlajky USA a Ukrajiny
Ilustračný obrázok

Podpora Ukrajiny od širokej medzinárodnej verejnosti zostávala aj po pol roku trvania invázie na vysokej úrovni. Popularite sa napríklad stále tešila crowdfundingová kampaň, ktorá ľuďom kdekoľvek na svete ponúkala, po zaplatení určitého poplatku, možnosť napísať odkaz na rôzny typ munície, ktorý ukrajinská obrana následne vypálila na nepriateľa. Najväčší záujem mali ľudia z USA, Nemecka a Veľkej Británie. Najvyššie ukrajinské armádne kruhy tento spôsob podpory oficiálne nepodporili, iba ho ticho tolerovali. Kampaňou sa podarilo pre ukrajinskú armádu vyzbierať cez 200 tisíc dolárov, ktoré boli nasmerované na nákup vojenského vybavenia pre ochranu a podporu vojakov, teda nie na zbrane ani muníciu.[103]

Rekordnú, doposiaľ najvyššiu, vojenskú pomoc Ukrajine v stredu oznámil aj americký prezident Joe Biden. Prisľúbil zbrane a vybavenie vo výške takmer troch miliárd dolárov, pričom menoval letecké obranné systémy, delostreleckú techniku a muníciu, drony a radary.[104]

Zničená ťažká technika na ulici
Výstava zničenej ruskej vojenskej techniky v centre Kyjeva pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny

V rovnaký deň, teda 24. augusta, si Ukrajina pripomínala Deň nezávislosti, 31. výročie získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu (v roku 1991). Kyjevské úrady však zakázali v termíne od pondelka do štvrtka všetky väčšie podujatia a zhromaždenia z dôvodu odôvodnenej obavy z možných ruských útokov počas trvania osláv.[105] Namiesto tradičnej vojenskej prehliadky bola v centre Kyjeva statická výstava zničenej ruskej techniky.[106]

Pri príležitosti výročia nezávislosti bolo v Kyjeve premenovaných 95 ulíc a námestí, ktoré odkazovali na ruské a sovietske mená. Nové názvy boli naviazané na významné historické udalosti Ukrajiny a slávne osobnosti, ktoré bojovali za jej nezávislosť. Jedna z ulíc Kyjeva, ktorá predtým niesla meno po sovietskom ministrovi obrany, bola pomenovaná po ukrajinskom pluku Azov. Iná ulica dostala nové meno Londýnska, z vďaky za jedno z kľúčových spojenectiev v boji proti ruským inváznym silám.[107][108]

Vyznamenanie v úschovnej kazete
Rad slobody, najvyššie štátne vyznamenanie Ukrajiny udeľované cudzincom

Počas osláv Dňa nezávislosti navštívil Kyjev aj dosluhujúci britský premiér Boris Johnson. Stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským,[109] ktorého uistil, že „Spojené kráľovstvo zostane stáť pri Ukrajine a poskytne jej každú možnú vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu tak dlho, ako to bude potrebné."[110] Prezident odovzdal Borisovi Johnsonovi najvyššie štátne vyznamenanie Ukrajiny, Rad slobody.[111]

Ukrajincom ku Dňu nezávislosti neočakávane zablahoželal aj bieloruský líder Alexandr Lukašenko, tradičný spojenec Ruska, keď povedal „Som presvedčený, že dnešné nezhody nedokážu zničiť stáročný základ úprimných, dobrých susedských vzťahov. Bielorusko bude aj naďalej presadzovať rozvoj priateľských a vzájomne rešpektujúcich kontaktov na všetkých úrovniach.“ Ukrajincom ďalej zaželal „pokojné nebo, toleranciu, statočnosť, silu a úspech pri obnove dôstojného života“.[112]

Udalosti týždňa[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ruská armáda výrazne spomalila tempo svojich útokov. Svoje sily naďalej sústredila na dobytie zvyšku Doneckej oblasti, útoky v okolí miest Bachmut a Avdijivka však boli odrazené. Celkovo ruská ofenzíva na Donbase dosahovala len minimálny pokrok aj pre nedostatok munície a personálu, celkové vyčerpanie zdrojov a fyzickej aj morálnej únavy vojska. Ruská armáda tiež pokračovala v posilňovaní kontroly nad získanými regiónmi a obnovovala bojaschopnosť svojich jednotiek. Medzitým pokračovala v leteckých a raketových útokoch na civilné objekty po celej Ukrajine.[113][114][115][116]
  • Ozbrojené sily Ukrajiny pokračovali v ostreľovaní bodov kľúčových pre ruskú armádu. Pomocou raketometov HIMARS opäť zasiahli Antonivský most, jeden z dvoch prechodov cez rieku Dnipro v okupovanom meste Cherson, dôležitý pre zásobovanie ruských jednotiek v meste a oblasti.[117] Tiež zneškodnila dve stanovištia protivníka v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti, kde zničila húfnice, raketové a radarové systémy, mínomety, obrnené vozidlá a asi 200 rakiet.[118]
Zničené osobné auto, v pozadí do tla zhorený osobný vlak
Následky útoku na železničnú stanicu v Čaplyne
  • V stredu, na deň nezávislosti Ukrajiny, zahynulo 22 ľudí a vyše 50 ich bolo zranených pri útoku na železničnú stanicu v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti. Ruská raketa tu zasiahla osobný vlak.[119]
  • Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj Informoval, že vojna s Ruskom si vyžiadala život takmer deväťtisíc ukrajinských vojakov.[121]
Ruka v rukavici drží miniatúrny dron
Nano dron Black Hornet
  • Nórsko a Spojené kráľovstvo prisľúbili dodať Ukrajine miniatúrne drony Teledyne Flir Black Hornet vybavené dvojicou kamier a termovíziou. Vreckové drony s dosahom do dvoch kilometrov sú určené na prieskum a identifikáciu cieľov.[122][123][124]
  • Iránska armáda začala manévre zamerané na testovanie svojich bojových a prieskumných dronov. Vojenskí predstavitelia USA v tejto súvislosti vyjadrili obavu, že by tieto drony mohli byť následne dodané Rusku.[125]
  • Od začiatku invázie zatkli v Rusku viac ako 16-tisíc ľudí za protestovanie proti vojne alebo za nazvanie „špeciálnej vojenskej operácie“ vojnou, čo bolo v Rusku zakázané.[126]
  • Jeden z ruských oblastných úradov potvrdil, že umiestnil už tisíc detí z Mariupoľa do náhradných rodín prevažne v sibírskych mestách. Ďalších 300 detí na adopciu čakalo. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom obvinilo Rusko z unášania ukrajinských detí z obsadených území, ich násilné odoberania rodičom a umiestňovania na ruskom ďalekom východe.[127]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ SME. Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-07. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ a b c ONDERČANIN, Lukáš. Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-12. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ SITA. Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ SITA. Ukrajina: Terčom ruských útokov v Donbase bolo viac ako 40 obcí. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-08. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ ČTK. Rusko sa podľa Ukrajincov sústredí na vytvorenie kontroly nad celou Luhanskou oblasťou. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ GUARDIAN, The. Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ TASR. Úrady vyzývali civilistov na urýchlený odchod zo Slavjansku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-06. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ TASR. Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-09. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Na výcvik do Británie dorazili prví ukrajinskí vojaci. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-06. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ SITA; TASR. Johnson pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku vojny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-06-17. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. V Británii sa začal výcvik prvých stoviek ukrajinských vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-10. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ TASR. S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny, vyhlásil Zelenskyj. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-05. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ TASR. Rusko okupuje asi 22 percent ornej pôdy na Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-07. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ a b c SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Týždeň na Ukrajine: Rusko sa zúfalo snaží nájsť mužov, ktorí by išli bojovať. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-19. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ ČTK. Ukrajinský generálny štáb hlási odrazenie ruského útoku pri Slovjansku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ GUARDIAN, The. Ukrajina tvrdí, že takmer 70 percent ruských raketových útokov sa zameriava na civilné objekty. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ GUARDIAN, The. Rusko eskaluje útoky na civilistov, hovorí tajomník ukrajinskej národnej bezpečnostnej rady. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  18. ↑ GUARDIAN, The. Ruské rakety zasiahli školy v Charkove. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ TASR. Ruské jednotky sa preskupujú. SME (Bratislava: Petit Press), 202-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-17]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ iDNES.cz, ČTK. Rusko ztratilo 50 tisíc vojáků, ale režim je stabilní, míní šéf britské armády. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-17. Dostupné online [cit. 2022-08-17].
  21. ↑ TASR. Ukrajina dostala prvé samohybné salvové raketomety M270. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-15. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  22. ↑ iDNES.cz, ČTK. Rusové odpalují rakety ze Záporožské jaderné elektrárny, přivezli i výbušniny. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-16. Dostupné online [cit. 2022-08-18].
  23. ↑ TASR. Litva musí umožniť tranzit tovaru do Kaliningradu po železnici, Komisia vydala usmernenie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ TASR. Litva víta usmernenie Európskej komisie ku Kaliningradu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ GUARDIAN, The. Sankcionovaný ruský tovar môže prechádzať cez územie bloku do Kaliningradu po železnici. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ GUARDIAN, The. Ukrajina prerušila vzťahy so Severnou Kóreou pre uznanie separatistických regiónov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ SME. V Istanbule sa začalo rokovanie Ukrajiny a Ruska týkajúce sa vývozu obilia. SME (Bratislava: Petit Press), 202-07-13. Dostupné online [cit. 2022-08-18]. ISSN 1335-4418.
  28. ↑ a b c d KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Lavrov chce oslobodiť Ukrajincov od ich vlastnej nadvlády. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ SITA. Ruským silám sa v Doneckej oblasti nedarí postupovať, tvrdí Ukrajina. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ ČTK. Tempo ruskej armády sa od ukončenia operačnej prestávky nezmenilo, píšu analytici. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  31. ↑ SITA; GUARDIAN, The. Ruská armáda sa na východe Ukrajiny snaží obsadiť mesto Vuhlehirsk. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-21. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ iDNES.cz, ČTK. Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-19. Dostupné online [cit. 2022-08-19].
  33. ↑ SITA. Ukrajinská armáda zasiahla už najmenej sto dôležitých ruských cieľov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  34. ↑ iDNES.cz, ČTK. Ukrajina ničí raketomety ruskou slabinu, most přes Dněpr, a odolává ofenzivě. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-20. Dostupné online [cit. 2022-08-19].
  35. ↑ TASR. USA posielajú ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane štyroch systémov HIMARS. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  36. ↑ TASR. Rusko používa protivzdušné raketové systémy na ostreľovanie pozemných cieľov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-19]. ISSN 1335-4418.
  37. ↑ a b SITA. Ukrajina a Rusko sa dohodli na vývoze obilia, dohody však podpísali zvlášť. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-21]. ISSN 1335-4418.
  38. ↑ iDNES.cz, ČTK. Ukrajina úspěšně likviduje ruské logistické zázemí, Putin jednal v Íránu. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-19. Dostupné online [cit. 2022-08-24].
  39. ↑ KOTOUČOVÁ, Ditta. Erdogan zesměšnil Putina, nechal ho šoupat nohama před kamerami. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-20. Dostupné online [cit. 2022-08-24].
  40. ↑ BUCH, Juraj. Erdogan nechal čakať Putina pred novinármi. Mohla to byť odplata. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-20. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  41. ↑ TASR. Takmer päť miliónov eur. Po Litve sa na dron pre Ukrajinu vyzbierali aj Poliaci. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-24. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  42. ↑ SITA. Ruské sily zničili už viac ako 400 kultúrnych pamiatok. SME (Bratislava: Petit Press), 202-07-22. Dostupné online [cit. 2022-08-24]. ISSN 1335-4418.
  43. ↑ SITA. Rusi vystrelili v utorok na Mykolajivskú oblasť 18 rakiet. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  44. ↑ a b c d KRČMÁRIK, Matúš. Týždeň na Ukrajine: Sme len jeden nesprávny krok od jadrovej vojny, varuje šéf OSN. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-02. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ a b iDNES.cz, ČTK. Ukrajinci postupují na jihu. Rusové jsou v Chersonu odříznuti, tvrdí Londýn. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-28. Dostupné online [cit. 2022-09-09].
  46. ↑ SITA. Ruské sily dobyli elektráreň vo Vuhlehirsku, potvrdil Kyjev. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-28. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  47. ↑ GUARDIAN, The. Ukrajina ostreľovala Antonovský most v okupovanom Chersone. SME (Bratislava: Petit Press), 202-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-09]. ISSN 1335-4418.
  48. ↑ SITA. Ruská armáda využíva jadrovú elektráreň v Záporoží ako pevnosť. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  49. ↑ TASR. Nemecko dodalo Ukrajine salvové raketomety typu Mars II. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  50. ↑ PRESS, Euromaidan. Nemecko schválilo predaj sto PzH 2000 samohybných zbraní Ukrajine. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  51. ↑ ČTK. Ukrajina dostala z Británie šesť obrnených vozidiel Stormer. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-11]. ISSN 1335-4418.
  52. ↑ iDNES.cz, ČTK. Těžké zbraně Ukrajině: z Polska přišly tanky Twardy, z Německa první Gepardy. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-07-25. Dostupné online [cit. 2022-09-15].
  53. ↑ SITA. Johnson udelil ukrajinskému prezidentovi Cenu Sira Winstona Churchilla. SME (Bratislava: Petit Press), 2033-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  54. ↑ Boris Johnson gives Churchill award to Ukraine's Zelenskyy [online]. euronews.com, 2022-07-27, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  55. ↑ GUARDIAN, The; ČTK. V ukrajinských prístavoch sa začali práce na obnovenie vývoz obilia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  56. ↑ TASR. V Istanbule otvorili koordinačné centrum na vývoz ukrajinského obilia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-27. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  57. ↑ SME, euractiv. Fico sa objavil v zozname osôb, ktoré šíria ruskú propagandu. SME (Bratislava: Petit Press), 202-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  58. ↑ ČTK. Rusko vysiela na Ukrajinu PR špecialistov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-07-26. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  59. ↑ a b c ONDERČANIN, Lukáš. Týždeň na Ukrajine: Rusov na Kryme prekvapili výbuchy. Ukrajinu to môže posilniť. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-09. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  60. ↑ a b TASR; GUARDIAN, The. Rusko zrejme presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 202-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  61. ↑ SME. Ukrajina opäť dobyla 53 obcí v Chersonskej oblasti, tvrdí šéf tamojšej správy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-02. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  62. ↑ CNN. Ruské sily sa neúspešne snažia postúpiť k mestu Bachmut. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-03. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  63. ↑ ČTK. Ruská armáda ostreľovala Charkov aj Mykolajiv, zrejme priamo zaútočí na Avdijivku. SME (Bratislava: Petit Press), 03-08-2022. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  64. ↑ SITA. Británia dodá Ukrajine dve protimínové lode. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  65. ↑ ČTK. Rusko sa triafa do civilných cieľov 60-krát častejšie ako do vojenských, tvrdia Ukrajinci. SME (Bratislava: Petit Press), 202-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  66. ↑ iDNES.cz, ČTK. Rusko zasahuje šedesátkrát častěji civilní cíle než ty vojenské, tvrdí Kyjev. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15].
  67. ↑ TASR. Záporožská atómová elektráreň je úplne bez kontroly, tvrdí Grossi. SME (Bratislava: Petit Press), 202-08-03. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  68. ↑ TASR. Ruskí vojaci priviezli zbrane a výbušniny do Zaporožžskej jadrovej elektrárne. SME (Bratislava: Petit Press), 202-07-21. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  69. ↑ TASR; SITA. Z Odesy vyplávala prvá loď s nákladom ukrajinských obilnín. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15]. ISSN 1335-4418.
  70. ↑ iDNES.cz, ČTK. Z Oděsy vyplula první loď s ukrajinským obilím. Rusko na Donbase mění strategii. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-01. Dostupné online [cit. 2022-09-15].
  71. ↑ TASR. Výbuchy na Kryme spôsobili ukrajinské špeciálne sily, tvrdí predstaviteľ Kyjeva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  72. ↑ ČTK. Ukrajinská armáda sa prihlásila k zodpovednosti za augustové ostreľovanie Krymu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-07. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  73. ↑ a b c d ONDERČANIN, Lukáš. Na Kryme vybuchujú sklady aj základne, wagnerovcov zradila fotografia. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-16. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  74. ↑ TASR. Na základni na Kryme vybuchla munícia, nikto sa nezranil. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-09. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  75. ↑ ČTK. Ukrajinská armáda tvrdí, že výbuchy na letisku na Kryme spôsobil ruský útok. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-09. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  76. ↑ RADIO SLOBODA. Následnosť explózií vylučuje ruskú verziu o nehode na letisku v Novofedorivke. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  77. ↑ TASR. Rodiny ruských vojakov opúšťajú Chersonskú oblasť, tvrdí ukrajinská samospráva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  78. ↑ NEXTA. Ukrajinská armáda zasiahla dôležitý most cez Dneper v Chersonskej oblasti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  79. ↑ SITA. Ruskí vojaci už nie sú schopní používať železničné spojenie z Krymu na juh Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  80. ↑ TASR. Silnie ukrajinské hnutie odporu. Život okupantov bude neznesiteľný, tvrdia partizáni. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-09. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  81. ↑ SITA. Okupanti v Melitopoli nútia rodičov, aby deti poslali do škôl s ruskými osnovami. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  82. ↑ SITA. Po ostreľovaní jadrovej elektrárne v Záporoží zostala úroveň radiácie v normále. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  83. ↑ VLACHOS, Rémy. Záporožská jaderná elektrárna dostala přímý zásah. Únik vodíku vedl k explozi. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-05. Dostupné online [cit. 2022-10-06].
  84. ↑ TASR. Rusko plánuje napojiť záporožskú elektráreň na Krym. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  85. ↑ SITA. Na ruskej strane padlo už takmer 43-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-09. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  86. ↑ TASR. Rusko na Ukrajine stratilo 70-tisíc až 80-tisíc vojakov, tvrdí Pentagón. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-08. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  87. ↑ ČTK. Ruskí väzni sa nechávajú verbovať do vojny na Ukrajine za peniaze a prísľub slobody. SME (Bratislava: Petit Press), 202-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-05]. ISSN 1335-4418.
  88. ↑ SITA. USA poskytnú 89 miliónov dolárov na odmínovanie Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-06]. ISSN 1335-4418.
  89. ↑ TASR. Dánsko poskytne inštruktorov pri výcviku ukrajinských vojakov v Spojenom kráľovstve. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-07]. ISSN 1335-4418.
  90. ↑ ČTK. Ukrajinské velenie hlási ďalšie ruské útoky, ruské straty presiahli 44-tisíc vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1335-4418.
  91. ↑ PITTHARDOVÁ, Veronika; ČTK. Krym terčem útoků. Zneškodnily muniční sklad i leteckou základnu, zastavily vlaky. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-16. Dostupné online [cit. 2022-10-08].
  92. ↑ SITA. V centre Melitopoľa pri stanovišti ruských okupantov nastal výbuch. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-09]. ISSN 1335-4418.
  93. ↑ ČTK. Rusi sťahujú zo základní na Kryme lietadlá a vrtuľníky. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1335-4418.
  94. ↑ Rusi postupujú na celej frontovej línii, vypália 60-tisíc granátov denne. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1335-4418.
  95. ↑ ČTK. Rusi ostreľovali Odeskú, Doneckú aj Charkovskú oblasť. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1335-4418.
  96. ↑ iDNES.cz, ČTK. Rusko na Ukrajině útočí na několik míst najednou a pokládá další minová pole. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-08].
  97. ↑ ČTK. Ruská armáda ostreľovala Nikopoľ, mesto pri jadrovej elektrárni. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-22. Dostupné online [cit. 2022-10-08]. ISSN 1335-4418.
  98. ↑ ČTK; HAVLICKÁ, Kateřina. Turecko stojí po boku Ukrajiny, ujistil Erdogan. Nechce nový Černobyl. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-18. Dostupné online [cit. 2022-10-09].
  99. ↑ TASR. Rusko tvrdí, že na Ukrajine zničilo nemecký systém Gepard. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-10. Dostupné online [cit. 2022-10-09]. ISSN 1335-4418.
  100. ↑ TASR. Ukrajina nestratila žiadny raketomet HIMARS, vyhlásil minister obrany Reznikov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-09]. ISSN 1335-4418.
  101. ↑ Ruská trajektová loď doplávala do okupovaného Mariupoľa. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-17. Dostupné online [cit. 2022-10-09]. ISSN 1335-4418.
  102. ↑ SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Mal to byť blitzkrieg, Moskva ani po šiestich mesiacoch Ukrajincov nezlomila. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-23. Dostupné online [cit. 2022-10-10]. ISSN 1335-4418.
  103. ↑ KOTOUČOVÁ, Ditta. Zdravíme z Texasu! Na Rusy padají rakety se vzkazy, Ukrajině vydělaly miliony. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-18. Dostupné online [cit. 2022-10-09].
  104. ↑ AFP,ČTK. Biden oznámil novú vojenskú pomoc pre Ukrajinu za takmer tri miliardy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  105. ↑ GUARDIAN, The. Kyjev zakázal veľké oslavy počas dňa výročia nezávislosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-22. Dostupné online [cit. 2022-10-10]. ISSN 1335-4418.
  106. ↑ ČTK. Ukrajina si pripomína výročie nezávislosti, obáva sa ruských náletov a striel. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-11]. ISSN 1335-4418.
  107. ↑ TASR. Kyjev premenoval takmer 100 ulíc pripomínajúcich ruskú či sovietsku minulosť. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-25. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  108. ↑ Ukraine names Kyiv street after London as it scraps nearly 100 Russian-linked names [online]. lbc.co.uk, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online.
  109. ↑ BBC,TASR. Britský premiér Boris Johnson navštívil Kyjev. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-11]. ISSN 1335-4418.
  110. ↑ TASR. Británia uistila Ukrajinu o pokračujúcej podpore. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-11]. ISSN 1335-4418.
  111. ↑ Ukrinform. Zelensky presents Johnson with Order of Liberty in Kyiv [online]. ukrinform.net, 2022-08-24, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online.
  112. ↑ BBC. Lukašenko zablahoželal Ukrajincom ku Dňu nezávislosti. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  113. ↑ TASR. Ruská ofenzíva sa spomalila v dôsledku vyčerpania, tvrdí Budanov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.
  114. ↑ iDNES.cz, ČTK. Ukrajina slaví 31 let nezávislosti. Čeká ruské údery, má připravenou odpověď. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-11].
  115. ↑ ČTK. Ukrajinská armáda hlási odrazenie ruských útokov pri Bachmute a Avdijivke. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  116. ↑ GUARDIAN, The. Ruská ofenzíva na Donbase dosahuje minimálny pokrok, uvádza správa ministerstva obrany Spojeného kráľovstva. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.
  117. ↑ SME. Ukrajinské jednotky opäť zasiahli strategický most. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-22. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  118. ↑ SITA. Ukrajinská armáda zneškodnila dve ruské stanovištia na juhu Ukrajiny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-22. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  119. ↑ TASR. Ruský útok na železničnú stanicu má najmenej 22 obetí a 50 zranených. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  120. ↑ iDNES.cz, ČTK. Ruské protivzdušné systémy se brání dronům, terčem útoku je opět Sevastopol. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-23. Dostupné online [cit. 2022-10-13].
  121. ↑ ČT24. Vo vojne s Ruskom padlo takmer deväťtisíc ukrajinských vojakov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-22. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.
  122. ↑ TASR. Nórsko a Británia dodajú Ukrajine malé bezpilotné lietadlá. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  123. ↑ TASR. Nórsko spolu s Britániou pre Ukrajinu kúpia drony Black Hornet. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  124. ↑ VOJÁČEK, Jiří. Létají potichu a vidí nepřítele. Na Ukrajinu míří robotické nano drony. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-31. Dostupné online [cit. 2022-10-19].
  125. ↑ TASR. Irán testuje vojenské drony, USA majú obavy, že ich dodá Rusku. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.
  126. ↑ TASR. Rusko: Od februára zatkli vyše 16 000 odporcov vojny. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-12]. ISSN 1335-4418.
  127. ↑ HRON, Jan. Rusové přiznali, že „adoptují“ ukrajinské děti. Posílají je na Sibiř. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13].
  128. ↑ PAĽOVČÍKOVÁ, Barbora. Tank je vražedná zbraň. Pobaltie sa zbavuje sovietskych pamätníkov. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.
  129. ↑ TASR. V Rige začali búrať pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.
  130. ↑ SITA. V Poľsku začali s demontážou sovietskeho pamätníka. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-08-24. Dostupné online [cit. 2022-10-13]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chronológia_udalostí_ruskej_invázie_na_Ukrajinu,_júl_a_august_2022&oldid=7775778“