Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

	Katedrála svätého Jána Krstiteľa
	Univerzitný kostol
	Patrocínium: sv. Ján Krstiteľ
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Mesto	Trnava
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- arcidiecéza	Trnavská arcidiecéza
- dekanát	Trnava
- farnosť	Trnava - svätého Mikuláša
Súradnice	48°22′49″S 17°35′17″V / 48,380401°S 17,588092°V
Dĺžka	61 m
Šírka	28 m
Ďalšie údaje
- počet veží	2
Architekt	Antonio a Pietro Spazza
Štýl	barok
Výstavba	1629
Dátum
- posvätenia	1637
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- súčasť	Univerzitné budovy
- dátum vyhlásenia	1970
ÚZPF
- číslo	207-1043/1
- dátum zápisu	17. 9. 1963
	Poloha kostola na Slovensku
	Poloha v rámci Trnavy (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Cathedral of St John the Baptist, Trnava
	Webová stránka: http://www.abu.sk/arcidieceza/katedrala/
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 48°22′49″S 17°35′17″V / 48,380401°S 17,588092°V

Katedrála svätého Jána Krstiteľa je rímskokatolícky barokový kostol v Trnave. Je katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy.

Dejiny

Chrám bol vybudovaný v 17. storočí ako súčasť komplexu budov Trnavskej univerzity. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházy, zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1637. Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a promócie. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s hrobmi. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 – 1773.^[3] Už v prvej polovici 18. storočia sa pravdepodobne uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, na strechu následne vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia.^[3] V druhej polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. Generálna konzervácia chrámovej výzdoby sa začala uskutočňovať v roku 1942.^[3] V rokoch 1958 – 1963 prebehla čiastočná reštaurácia bočných kaplniek a v rokoch 1970 – 1972 aj hlavného oltára. Po roku 1989 sa prvý raz pristúpilo ku komplexnému reštaurovaniu kostola.^[3]

V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978, bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.^[3] Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.

Charakteristika kostola

Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku. Jednoloďový dvojvežový chrám s rovným uzáverom svätyne je orientovaný na západ a má dĺžku 61 metrov a šírku 28 metrov. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Pod esterházyovským erbom sa nachádza kamenný erb Trnavskej arcidiecézy používaný od roku 2011.

Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách po oboch stranách lode sú krížové klenby. Skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný oltár dokončený v rokoch 1637 až 1640, na realizácii ktorého sa popri viedenských majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 metra a široký 14,8 metra je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe.

Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Stropné fresky sú dielom severotalianskych majstrov F. I. Grafensteina a C.Ricchiho.^[4] V minulosti sa nesprávne uvádzal ako autor stropných malieb viedenský maliar J. Gruber. Na ľavom pilieri chrámu sa nachádza ranobaroková kazateľnica z roku 1637, ktorá je dielom B. Knillinga a V. Stadlera.^[5]

Mortuáriá

V presbytériu sa nachádza osem mortuárií. Pri pohľade do presbytéria smerom k hlavnému oltáru sú to pohrebné štíty zľava donátora kostola Mikuláša Esterházyho, Daniela Esterházyho, Alexandra Esterházyho a Františka Esterházyho, sprava Ladislava Esterházyho, Štefana Esterházyho, esterházyovský bez nápisu (pravdepodobne Tomáša alebo Gašpara, ktorí padli spolu s Františkom a Ladislavom v roku 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch) a napokon Imricha Očkaja. Texty doslovne znejú:

Mikuláš Esterházy (1665): ILLVSTRISSIMVS ac EXCELENTISSIMVS D. D. COMES NICOLAVS EZTERHASZI de GALANTHA PERPETVVS de FRAKNO REGNI VNGARIAE PALATINVS AVRI VELLERIS EQVES IVDEX CVMANO // R9 COMMITATVVM SOPRON: SOLIEN & de BEREGK SVPREMV9 COMES SACRAE CAESAR REGQ9 MATTIS INTIMV9 CONSILIARIV9 CAMERARIS PER HVNGARI LOCV TENS AETATIS SVAE 63 OBYT SEP 1665
Daniel Esterházy (1654): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DANIEL ESTERHASI DE GALANTA 2e EQVES AVRATVS, SACRAE CAESAREAE REGIAEQ; MATTIS. CONSILIARIVS. // OBYT IN DOMINO DIE DECIMA QVARTA MENSIS IVNY, ANNO MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVARTO
Alexander Esterházy (1681): SPECTABILIS AC MAGNIFICVS DOMINVS DOMINVS ALEXANDER ESZTERHAZY DE GALANTHA EQVES AVRATVS ARC // IVM ZOLYOM ET DOBRONIVA HAEREDITARIVS DOMINVS AETATIS SVAE 48. OBYT DIE 2 APRILIS, ANNO 1681
František Esterházy (1653): SPECTABILIS ac MAGNIFIC9 DOMIN9 FRANCISC9 EZTERAZI de GALANTA LIBER BARO SACRAE CAESARAE REGIAEC MAYESTATIS PRAESIDY GIARMAT // SVPREM9 CAPITANE9 SVCCVBIVT in CAMPO NAGY VEZERENY in CONFLICTV SVMEMORABILI TVRCORVM ANNO. 1653 die 26 AVGVST AETAT: sue 36^[6]

Ladislav Esterházy (1652): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES LADISLAVS EZTERHAZI de GALANTHA, PERPETVVS de FRAKNÓ ... TVS, COMITATVS SOPRONIENSIS SVPREMVS COMES, SACRAE CAESAREAE REGIAEq3 MAIESTATIS CON // SILIARIVS, CAMERARIVS, & PRAESIDY PAPENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, qui PATRIAE suae AMORE, ac LIBERANDOR ... RVITVTE CHRISTIANORVM CAPITVORVM FERVENTISSIMO ZELO in ACERRIMO ad PAGVM NAGY VEZEKENY // cum TVRCIS CONFLICTV VNA cum FRANCISCO, THOMA, CASPARO, FRATRVELIB9 suis EZTERHAZY, non MIN9 FORTIT ... GLORIOSE DIMICANDO DIE 26 AVGVSTI ANNO 1652 AETATIS VERO sua ANNO 26 occubud
Štefan Esterházy (1603): ILLVSTRISSIMVS DOMINVS COMES STEPHANVS ESTERHAZI DE GALANTHA PERPETVVS DE FRAKNÓ, SACRI ROMANII IMPERII EQVES, SACRAE, CAES, REGIAEQ3 MA3 // CONSILIARIVS, ET PRAESIDII PARENSIS SVPREMVS CAPITANEVS, OBIIT VIENNAE DIE IV. IVLII: ANNO SALVTIS MDCIII AETATIS SVAE XL
Imrich Ocskay (1655): GENEROSVS DOMINVS EMERICVS OCZKAY DE OCZKO OBYT DIE VIGESIMA TERTIA FEBRUARY ANNO // DOMINI MILLESIMO SEXCENTISIMO QVINQVAGESIMO QVINTO AETATIS SVAE VIGESIMO QVARTO

Galéria

Pohľad od budovy rektorátu Trnavskej univerzity v Trnave
Pohľad z Hollého ulice
Celkový pohľad na priečelie
Celkový pohľad na priečelie
Vstupné dvere, detail
Interiér katedrály
Interiér katedrály
Priestor oltára

Referencie

↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e KARABA, Rastislav. Katedrála svätého Jána Krstiteľa [online]. abu.sk, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.
↑ (Zdroj: Dr. Medvecký výskum 2008)
↑ Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 49. ISBN 978-80-7162-824-8
↑ Texty na mortuáriach [online]. Kostoly a synagógy v Trnave, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

Literatúra

Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 35, 48-49: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave")

[pusr_NKP_pred_2002-1] Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.

[pusr_3514-2] Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-09]. Dostupné online.

[abu-3] KARABA, Rastislav. Katedrála svätého Jána Krstiteľa [online]. abu.sk, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.

[4] (Zdroj: Dr. Medvecký výskum 2008)

[5] Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský 2011. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 49. ISBN 978-80-7162-824-8

[6] Texty na mortuáriach [online]. Kostoly a synagógy v Trnave, [cit. 2021-01-14]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Katedrály na Slovensku
Rímskokatolícke	Katedrála svätého Františka Xaverského (Banská Bystrica) Katedrála svätého Martina (Bratislava) Katedrála svätej Alžbety (Košice) Bazilika svätého Emeráma (Nitra) Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie (Poprad) Konkatedrála svätého Mikuláša (Prešov) Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Rožňava) Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula) Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava) Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)
Gréckokatolícke	Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža (Bratislava) Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Košice) Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)
Vojenský ordinariát (katol.)	Katedrála svätého Šebastiána (Bratislava)
Pravoslávne	Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Prešov) Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda (Michalovce) Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky a svätého Jána Milostivého (Košice)