Klin (Západné Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Klin
Starorobociański Wierch
vrch
Klin
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský, Malopoľský
Okresy Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
Obce Pribylina, Witów
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 172,7 m n. m.
Relatívna výška 221 m
Súradnice 49°11′58″S 19°49′11″V / 49,1994°S 19,8198°V / 49.1994; 19.8198
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z Pribyliny cez Račkovo sedlo
Prvovýstup G. Wahlenberg
 - dátum 1813
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Klin (Západné Tatry)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Klin[1] (2 172,7 m n. m.[2][3]; poľ. Starorobociański Wierch) je výrazný hôľnato-skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Račkovej doliny nad Pribylinou, približne 18 km severne od Liptovského Hrádku.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadná, južná aj juhovýchodná časť masívu patrí do katastra obce Pribylina v okrese Liptovský Mikuláš[1], severné svahy zasahujú na územie obce Witów v Powiate tatrzańskom.[6] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Podbanské, južne leží Liptovská Kokava a Pribylina a severovýchodne v Poľsku sa nachádza obec Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Klin leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Gáborovým sedlom oddeleným Blyšťom (2 155 m n. m.) na juhovýchode a Račkovým sedlom oddelenou Končistou (1 994 m n. m.) na severozápade. Juhovýchodným smerom sa nachádza Gáborova dolina, ktorou voda z tejto časti odteká Gáborovým potokom, juhozápadné svahy klesajú do Račkovej doliny, odvodňovanej Račkovou do Belej v povodí Váhu. Severná časť klesá do kotla Wielkie Jamy v závere Starorobocńianskej doliny, ktorá je vetvou Doliny Chochołowskej a ktorými voda odteká do Čierneho Dunajca.[4]

Západne sa nachádza Končistá (1 994 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), južne Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.), Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), Ježová (2 043 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), východne Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 155 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.) a severne Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.) a Czubik (1 846 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a podhorie na poľskej strane, pri vhodných podmienkach aj Podtatranskú kotlinu, Oravskú Maguru, Oravské Beskydy a Nízkych Tatier.[8]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholom vedie červeno značená turistická trasa číslo 0862b, vedúca od Horárne pod Bielou skalou hlavným hrebeňom až do Pyšného sedla.[9]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-30]. Dostupné online.
  9. KST. Evidencia turistických značkovaných trás KST podľa geomorfologických celkov [online]. www.kst.sk, rev. 2009-12-01, [cit. 2015-03-31]. S. 30. Dostupné online. Archivované 2014-12-22 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]