Kuvičok vrabčí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kuvičok vrabčí
Värbkakk.JPG
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Sovotvaré Strigiformes
Podrad (subordo) Sovy Strigi
Čeľaď (familia) sovovité Strigidae
Rod (genus) kuvičok Glaucidium
Druh (species) Kuvičok vrabčí Glaucidium passerinum
Vedecký názov
Aegolius funereus
Linnaeus, 1758
Synonymá:
kuvik vrabčí
Verbreitung Glaucidium passerinum Kopie.png
rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuvičok vrabčí alebo kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) je najmenší druh sovy v Európe. Má nenápadne hnedo sfarbené chrbát s menšími belavými škvrnami a svetlú spodnú stranu tela s tmavšími pozdĺžnymi škvrnami. Je pomerne nenápadný, loví za súmraku, len v dobe hniezdenia po celý deň, ale nie je príliš plachý. Ak je spozorovaný v sede vo vetvách stromu, je možné ho pozorovať pomerne zblízka, bez toho aby uletel.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Meria iba 16 cm, čo je sotva veľkosť škorca. Rozpätie krídel je 34 – 45 cm. Základná farba vrchnej časti tela je tmavo hnedá s výraznými bielymi alebo žltobielym škvrnami, spodok je svetlý s pozdĺžnymi tmavými prúžkami. Na tmavohnedých letkách sú svetlé škvrny, ktoré na krídle tvoria tri až štyri priečne prúžky. Chvost je tiež tmavohnedý, s bielymi koncami pier a niekoľkými svetlými priečnymi prúžkami. Má v pomere k telu malú guľatú hlavu, s nie príliš zreteľným závojom, sfarbenú podobne ako chrbát. Dúhovka je žltá, zobák voskovo žltý, pri koreni zelený, nohy má operené, špinavo biele s hnedými škvrnami, pazúry čiernohnedé. Samec a samica sa navzájom nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie. Jeho len je vlnitý, v období hniezdenia lieta aj vo dne.

Na rozdiel od ostatných sov má pomerne vysoký pískavý hlas. Väčšinou sa ozýva jednoduchým opakovaným pískaním, ale môže pridať aj akýsi trilok [1]

Hlasové prejavy[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejší výrazový prostriedok kuvička vrabčieho je monotónny revírny hlas samčeka. Je to veľmi zreteľný hlas, počuteľný na viac než kilometer. Pozostáva z jednotlivých jasných flautovitých tónov . Tónová výška môže byť individuálne rozdielna. Občas znie zreteľne dvojslabične tüí. Po začiatočnom nižšom tóne nasleduje vyšší konečný tón í. Tento variant býva vplietaný medzi rady monotónnych volaní . Často tvorí začiatočný článok novej rady monotónnych volaní . Monotónny revírny hlas je podobný hlasu hýľa, znie však silnejšie, je konštantný v dĺžke tónu ako aj v odstupoch jednotlivých tónov (dvojsekundové intervaly). Túto formu revírneho hlasu možno obzvlášť často počuť začiatkom jarného toku, v jeho prvej fáze vo februári a v marci.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďatá v hniezde

Hniezdo býva umiestnené v starých dutinách po ďateľoch. Koncom apríla alebo začiatkom mája samica znáša 5 – 6 bielych, jemne lesklých vajec na ktorých sedí sama po dobu 28 dní a mláďatá kŕmia asi 6 týždňov. Vajce je guľovitého alebo oválneho tvaru, váži cca 7 g. Vajcia sú znášané v rozmedzí dvoch dní a samica sadá až po znesení posledného. Samec obstaráva iba potravu. Samica zostáva na hniezde aj po vyliahnutí mláďat a potravu od samca preberá a predkladá mláďatám. Hniezdo opúšťajú zhruba vo veku 30 dní a hneď dobre lietajú. Nasledujúce tri týždne sú ešte vedené rodičmi. Pohlavne dospelé sú pravdepodobne v jednom roku.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravu tvoria prevažne drobné hlodavce a vtáky, miestami i jašterice, netopiere, ryby a hmyz. Loví aj za dňa a trúfa si loviť aj drobné vtáky za letu. Niekedy si robí v dutinách zásoby potravy z ulovenej koristi. Má na svoju veľkosť silné pazúry a loví aj korisť väčšiu, než je sám.

Pri vyhľadávaní svojej koristi vedia detegovať ultrafialové žiarenie.[2]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Žije prevažne v tajge severnej Európy a lokálne v niektorých horských oblastiach strednej a južnej Európy, ako je Šumava, Karpaty, Pyreneje a Alpy. Miestami sa vyskytuje aj v súvislých lesoch v nižších polohách. Severnú hranicu rozšírenia tvorí hranica lesa.

Kuvičok vrabčí je stály vták, len horské populácie prelietajú na zimu do nižších polôh. V rámci Česka ide o silne ohrozený, zvlášť chránený druh. Populácia v Európe: 47 000 – 110 000 párov a v okolitých štátoch: Nemecko 100 – 1 300 párov, Rakúsko 1 500 – 2 000 párov, Slovensko 1 000 – 1 500, Česko 900 – 1 300 párov, Poľsko 300 – 400 párov, Ukrajina 30 – 40 párov v roku 1989 (bol zaznamenaný výrazný pokles populácie). Jeho populácia na Slovensku a v Európe je stabilná.[3][4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ukážka hlasu
  2. SUHONEN, J, et al. Pygmy owl Glaucidium passerinum and the usage of ultraviolet cues of prey. JOURNAL OF AVIAN BIOLOGY [online]. 2011-01-01, 42, 1, [cit. 2011-10-23]. s. 89-91. Prevzaté z kolekcie Science Citation Index. ISSN 09088857.
  3. BRAŇO, Matejovič. Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) – Ochrana dravcov na Slovensku [online]. 2008, [cit. 2011-12-23]. Dostupné online.
  4. Atlas vtákov – kuvičok vrabčí [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2011-12-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]