Preskočiť na obsah

Sivý vrch (Západné Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sivý vrch
vrch
Sivý vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Liptovský Trnovec, Bobrovec, Zuberec
Časť Sivý vrch
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 1 804,5 m n. m.
Súradnice 49°12′40″S 19°38′31″V / 49,211°S 19,642°V / 49.211; 19.642
Geologické zloženie vápenec, dolomit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červenej značke z Hút
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Sivý vrch
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Výhľad zo Sivého vrchu

Sivý vrch[1] (1 804,5 m n. m.[2]) je výrazný skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier.[2] Leží nad obcou Zuberec, približne 18 km južne od Tvrdošína.[3]

Nachádza sa na západnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[4] Masív leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Trnovec, Bobrovec a Zuberec.[1][5] Najbližším sídlom je severne situovaný Zuberec a západne ležiace Huty, juhozápadne sa nachádzajú Liptovské Matiašovce, južne Bobrovček, Jalovec a Žiar.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku, no juhozápadná časť patrí aj do národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina a severná do NPR Sivý vrch. Hrebeňom vedie hranica medzi regiónom Liptov a Orava.[3]

Sivý vrch leží na západnom konci hlavného hrebeňa Západných Tatier, medzi Bielou skalou (1 316 m n. m.) a Brestovou (1 903 m n. m.).[2] Z vrchu vybieha južným smerom mohutná rázsocha na Ostrú (1 764 m n. m.) a Babky (1 566 m n. m.), severným nevýrazný hrebeň nazývaný Čelo. Severné svahy klesajú do Zuberskej brázdy, kde vodu do Studeného potoka v povodí Oravy odvádza Sivý a Suchý potok. Juhozápadne leží Suchá dolina, ktorou voda z oblasti odteká Suchým potokom do Kvačianky v povodí Váhu a juhovýchodne sa nachádza Bobrovecká dolina, ktorou vodu z tejto časti odvádza Poliansky potok do Jalovčanky.[2][3] Tvoria ho vápence a dolomity a v jeho západnom hrebeni sa nachádzajú Radové skaly s množstvom skalných útvarov. Chodníky sú v tejto časti zabezpečené fixnými reťazami.

Východne leží Osobitá (1 687 m n. m.), sedlom Pálenica oddelený rovnomenný vrch (1 753 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), Brestová (1 903 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.), južne Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), sedlom Priehyba oddelená Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.) a Fatrová (1 446 m n. m.), západne Huňová (1 095 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Holica (1 340 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Kopec (1 251 m n. m.) a severne Machy (1 202 m n. m.), Mních (1 110 m n. m.), Pálenica (1 048 m n. m.), Ostrý grúň (1 216 m n. m.), Javorková (1 141 m n. m.), Mikulovka (1 193 m n. m.), Skorušina (1 314 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.) a Veľký Klin (1 553 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[3]

Sčasti skalnatý vrchol[6] umožňuje rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier, Skorušinské a Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá a Veľká Fatra a Nízke Tatry.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c d e f TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]