Čičmany
Čičmany sú obec na Slovensku v okrese Žilina.
| Čičmany | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský | |
| Okres | Žilina | |
| Región | Rajecká dolina | |
| Nadmorská výška | 655 m n. m. | |
| Rozloha | 25,61 km² (2 561 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 121 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 4,72 obyv./km² | |
| Starosta | Mária Bolvanová | |
| PSČ | 013 15 | |
| ŠÚJ | 517470 | |
| EČV (do r. 2022) | ZA | |
| Tel. predvoľba | 0 43 | |
| Adresa obecného úradu |
OcÚ Čičmany 166 | |
| E-mailová adresa | cicmany@pobox.sk | |
| Telefón | 041/549 21 23 | |
| Fax | 041/549 21 23 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Čičmany | ||
| Webová stránka: cicmany.viapvt.sk/ | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Základné informácie o Čičmanoch
Rázovitá obec leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Je najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese. Prvé zmienky o obci pochádzajú z roku 1272 (…ad quandam viam novam qua itur ad possessionem Cziczman…) listina z roku 1272. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Obec je zaujimavá aj ľudovým krojom a výšivkami z geometrickou ornamentikou.. V obci je národopisná expozícia, kaštieľ a kostol. Obec má vlastný erb, ktorý bol vytvorený po roku 1990 a nemá historický pôvod. Znázorňuje sv. Helenu, ktorej legenda pripisuje nájdenie sv. Kríža a nástrojov Kristovho umučenia na Golgote. Tejto udalosti je zasvätený práve miestny kostol. Z obce pochádza hudobný skladateľ a muzikológ prof. PhDr. Jozef Kresánek, DrSc., akad. maliarka Matilda Čechová a ľudový rezbár Vít Pieš, ktorých významná časť tvorby je venovaná rodnej obci. Dnes v obci žije z pôvodnych asi 1500 obyvateľov len asi 250.
Prístup do obce je zo smerov Žilina - Rajec, Prievidza - Nitrianske Pravno, Prievidza - Nitrianske Rudno alebo Trenčín - Ilava - Košeca. Príroda v okolí je príťažlivá pre turistov, vhodná na oddych, zber húb a liečivých rastlín. V zimnom období majú návštevníci možnosť lyžovania v lyžiarskom stredisku Javorinka, v lete sú využívané turistické a cyklistické trasy a z vrchu Javorinka je možný paragliding a závesné lietanie. Ubytovacie a stravovacie služby poskytuje hotel Kaštieľ a penzión Javorina. Občerstvenie poskytuje pohostinstvo, v zime aj bufet v lyžiarskom stredisku, ubytovanie na súkromí 2 ďalšie penzióny. Je tu aj predajňa suvenírov, výšiviek a malého občerstvenia v Humne Ondreja Gregora pri múzeu. Poľovnícke združenie obhospodaruje výborné lesné revíry s možnosťou poľovania na vysokú, diviačiu zver, aj medveďa.
V obci sa nachádza exercíčne a rekreačné stredisko Nitrianskej diecézy Dom svätého Bystríka. Vzniklo prestavbou objektu bývalej papučiarne.
-
Okno s muškátmi -
Drevenice
Dejiny obce
O pôvode a vzniku obce existuje niekoľko teórií. Jednou z nich je teória o nemeckom pôvode, ale rozšírenejšia je teória o balkánskom, konkrétne o bulharskom vplyve. Pôvodní obyvatelia sem prišli pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia, hoci je možné i staršie prechodné osídlenie, zodpovedajúce záznamu „o novej ceste, ktorá vedie od osady Cziczman“ v listine z roku 1272 (…ad quandam viam novam qua itur ad possessionem Cziczman…). Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“. Tak sa dodnes nazýva miesto za kopcom Javorinka, kde sa nachádzajú zvyšky zrubových domov z osady Malé Čičmany.
O tom, kto bol zakladateľom obce a prvým feudálnym vlastníkom pôdy, neexistujú konkrétne správy. Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov - od Mikuláša z Turca, cez rodinu Rakovskú až po spojenie majetkov panstva Záblatského s viacerými ďalšími rodinou Serényiovcov. Do začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rodiny Telekyovcov a Bertcholdovcov. Nepriaznivé životné podmienky, živelné pohromy a nerovné spory so zemepánmi spôsobili odchody na sezónne práce do vzdialených miest a postupné vysťahovávanie obyvateľstva. Veľa obyvateľov a rodín poodchádzalo v 30-tych rokoch 20. storočia na americký kontinent, do Dalmácie, „Francie“, Belgicka a Rakúska. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc pred murovanými a zmodernizovanými domami.
Zničenie a zdemolovanie vzácnych stavieb prinútilo pamiatkárov zamyslieť sa nad záchranou týchto pozoruhodností, čo koncom 70-tych rokov vyvrcholilo vyhlásením dolnej časti obce za chránenú pamiatkovú zónu. Pavlačový poschodový „Radenov dom“ bol zrekonštruovaný v roku 1966 a je v ňom národopisná expozícia, ktorá bola koncom osemdesiatych rokov rozšírená o expozíciu bývania tzv. veľkorodiny v zrubovom dome spoločne žijúcich rodín Štefana Gregora a Petra Pupáka. Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov. Tieto objekty sú cenným dokladom technickej vyspelosti, majstrovskej zručnosti a estetického cítenia obyvateľov. Geometrická výzdoba je stará asi 200 rokov. Jednoduché ornamenty boli nanášané bielym vápnom, ktoré malo zároveň konzervačnú a ochrannú funkciu.
Architektúra stavieb
Tieto zaujímavé stavby zaujali aj popredného slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý vypracoval projekt čičmianského gazdovstva pre národopisnú výstavu v Prahe v roku 1895.
V roku 1937 bol poschodový dom Jokľovce - bachna rozobraný a prevezený do Národného múzea v Prahe, kde sa však stal obeťou požiaru a do tla zhorel. Architekt Dušan Jurkovič vypracoval aj projekty zrubových domov, ktoré sa postavili po veľkom požiari v roku 1921, kedy vyhorel celý dolný koniec obce. Zásluhou toho môžeme niektoré typy týchto stavieb obdivovať v Čičmanoch i dnes.
Z murovanej architektúry stojí za pozornosť barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. Kríža, ktorý bol postavený na základoch staršej stavby - pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom svedčí správa o zvone z roku 1588. Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Kazateľnica bola obstaraná z Tužiny v roku 1802 a bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803. Organ z roku 1738 je v klasicistickom štýle a má jeden manuál a 6 registrov.
V hornej časti obce sa zachoval zemepánsky kaštieľ v barokovo - klasicistickom štýle z konca 18. storočia, ktorý slúžil pre potreby správcu, majerských úradníkov a zemepána. Súčasťou kaštieľa bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. Dnes je tu hotel, reštaurácia a hostinec. Miesto naľavo od kaštieľa, kde je murovaná prevádzková budova, sa dodnes nazýva „Pánske humná“ podľa pôvodných stavieb.
Ľudový odev - kroj
Ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna a je z výtvarného hľadiska najpozoruhodnejší. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve zo spôsobu ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmianský kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienského odevu
Externé odkazy
Čičmany na stránkach mesta Žilina
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.