Jeruzalem: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 10 bajtov ,  pred 6 rokmi
d
preklepy
d (preklepy)
* pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
* cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
* bronzová doba: Prvými známymi obyvateľmi boli [[Kanánci|Kanaánci]], po nich [[Amorejci]]. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
** okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
** 14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako ''Urusalim'', príp. ''Uruslimmu''. Názov znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanánskykanaánsky boh súmraku). Keďže v hrebejčinehebrejčine šalom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako „mesto pokoja“.
* po 1000 pred Kr.: Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podľa Biblie ho získal vojnou od kanánskychkanaánskych [[Jebuzejci|Jebuzejcov]] a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozšliapanie).
* po 970 pred Kr.: Kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej aktivite.
* ca. 933 pred Kr.: Po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
* od 6 po Kr.: centrum rímskej provincie Judea
* po 33: Podľa tradície v meste vznikla [[kresťanská cirkev]]
* po 37: Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., durhýdruhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta)
* 66-70: Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
* 132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
* 2. štvrtina 4. stor. – 614: Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. tu vzniklo veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám ZmŕtvychstaniaZmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašijípašií – na hore OlivetskejOlivovej, na Golgote a pod.
* 614 – 628: Súčasť Perzskej ríše
* 638 – 1099: Súčasť arabskej ríše, moslimské náboženské centrum. Premenovali ho na Al Kuds.
4 290

úprav

Navigačné menu