Grasalkovičov palác: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bubamara (diskusia | príspevky)
53 099 editací
d == Incident == alebo tak nejak
rozšírenie
Riadok 38: Riadok 38:
Dal ju postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom.<ref name=sidloprezidenta/> Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Johann Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]].
Dal ju postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom.<ref name=sidloprezidenta/> Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Johann Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]].


V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Prvá slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 opäť stal sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/>
V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Prvá slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 opäť stal sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil €). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/>


V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/>
V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.<ref name=sidloprezidenta/>


== Incident ==
== Deň otvorených dverí ==
Deň otvorených dverí v paláci koná každoročne<ref name=dodtasr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí | url = https://www.prezident.sk/article/v-stredu-bude-den-otvorenych-dveri-v-prezidentskom-palaci/ | dátum vydania = 2016-06-08 | dátum aktualizácie = 2016-06-15| dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[Kancelária prezidenta SR]] | miesto = |jazyk = }}</ref> na výročie inaugurácie 15. júna.<ref name=dod2013ta3>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deň otvorených dverí prezidentského paláca | url = http://www.ta3.com/clanok/1021994/den-otvorenych-dveri-prezidentskeho-palaca.html | dátum vydania = 2013-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TA3]] | miesto = |jazyk = }}</ref><ref name=dod2015wn>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie | url = http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963557-obrazom-kiska-otvoril-ludom-palac-robil-si-s-nimi-selfie/ | dátum vydania = 2015-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = SITA | miesto = |jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.<ref name=dod2016>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác | url = http://www.teraz.sk/slovensko/sidlo-prezident-grasalkovic-palac/75269-clanok.html | dátum vydania = 2014-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-01 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref>


== Incident ==
28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref>
28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident [[Andrej Kiska|Kiska]] sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ [[Úrad na ochranu ústavných činiteľov|Úradu na ochranu ústavných činiteľov]] Radovan Horváth.<ref name=navsteva>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila | url = https://dennikn.sk/499233/do-kiskovho-palaca-sa-20-minut-dostal-neznamy-muz-ochranka-ho-nechytila/ | dátum vydania = 2016-06-28 | dátum aktualizácie = 2016-06-30| dátum prístupu = 2016-06-30 | vydavateľ = [[N Press]] | miesto = |jazyk = }}</ref>


Verzia z 15:10, 1. júl 2016

Grasalkovičov palác
palác
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V / 48.14922; 17.10773
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Čelný pohľad na Grasalkovičov palác

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.[1]

Dal ju postaviť v roku 1760[2] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandom.[1] Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Nachádza sa tu pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn.

V štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta prvej Slovenskej republiky, od 50. rokov[1] ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 opäť stal sídlom Prezidenta Slovenskej republiky.[1] Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil €). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.[3]

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.[1]

Deň otvorených dverí

Deň otvorených dverí v paláci koná každoročne[3] na výročie inaugurácie 15. júna.[4][5] V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.[6]

Incident

28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident Kiska sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Radovan Horváth.[7]

Referencie

  1. ↑ a b c d e Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-06-16]. Dostupné online.
  2. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2006, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online.
  3. ↑ a b V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí [online]. Kancelária prezidenta SR, 2016-06-08, rev. 2016-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  4. ↑ Deň otvorených dverí prezidentského paláca [online]. TA3, 2013-06-21, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  5. ↑ Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie [online]. SITA, 2015-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  6. ↑ Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  7. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila [online]. N Press, 2016-06-28, rev. 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grasalkovičov_palác&oldid=6324588“