Preskočiť na obsah

Volovské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:00, 11. október 2019, ktorú vytvoril Milan Bališin (diskusia | príspevky) (aktualizácia)
Volovské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Rožňavská kotlina a vpravo v pozadí planiny Slovenského krasu z vrcholu Skalisko.
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okresy Spišská Nová Ves, Gelnica, Rožňava, Košice-okolie
Nadradená
jednotka
Slovenské rudohorie
Susedné
jednotky
Spišsko-gemerský kras
Stolické vrchy
Revúcka vrchovina
Slovenský kras
Rožňavská kotlina
Košická kotlina
Čierna hora
Hornádska kotlina
Podradené
jednotky
Havranie vrchy
Knola
Zlatý stôl
Hnilecké vrchy
Pipitka
Kojšovská hoľa
Holička
Súradnice 48°49′S 20°46′V / 48,81°S 20,76°V / 48.81; 20.76
Najvyšší bod Zlatý stôl
 - výška 1 322,4 m n. m.
Poloha Volovských vrchov
Poloha Volovských vrchov
Wikimedia Commons: Volovské vrchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad na panorámu Tatier z Kojšovskej hole

Volovské vrchy sú krajinný celok, najväčšia časť, Slovenského rudohoria. Ležia v jeho východnej časti a najvyšší vrch Zlatý stôl dosahuje výšku 1 322,4 m n. m.

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieVolovské vrchy
***

Vymedzenie

Zo severu hraničia s Hornádskou kotlinou, zo severovýchodu s Čiernou horou, z juhovýchodu ich ohraničuje Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a Rožňavská kotlina, z juhozápadu Revúcka vrchovina, zo západu Stolické vrchy a zo severozápadu Spišsko-gemerský kras.[1]

Aj keď Volovské vrchy vystupujú ako jednotný celok paleoštruktúry Západných Karpát, morfologicky nie je jednotný.

Delenie na podcelky

Z geomorfologického hľadiska sa členia na nasledovné podcelky[2]:

Sedlá

Najdôležitejšími sedlami v geomorfologickom celku sú

Vtáčie územie

Vtáčie územie v oblasti Volovských vrchov má rozlohu 12 014 ha. Je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či iné.[3]

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
  3. Vedecký návrh chránených vtáčích území [online]. sopsr.sk, [cit. 2011-09-03]. Dostupné online.

Literatúra

Mapy

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy