Kábul
O iných významoch výrazu Kábul pozri Kábul (rozlišovacia stránka).| Kábul | |
| د کابل پلازمېنه پایتخت کابل | |
| Hlavné mesto Afganskej islamskej republiky | |
 | |
| Štát |  Afganistan
|
|---|---|
| Rieka | Kábul |
| Nadmorská výška | 1 790 m n. m. |
| Súradnice | 34°31′59″S 69°9′58″V / 34,53306°S 69,16611°V |
| Rozloha | 275 km² (27 500 ha) |
| - okresu | 425 km² (42 500 ha) |
| Obyvateľstvo | 2 850 000 (2008) |
| Hustota | 10 363,64 obyv./km² |
| Primátor | Mohammad Yunus Noandesh |
  Poloha mesta v Afganistane
| |
| Wikimedia Commons: Kabul | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kábul (po paštúnsky Kábol) je hlavné mesto Afganistanu. Jeho názov pochádza z mena rovnomennej rieky. Žije tu okolo 2 miliónov obyvateľov.
Prírodné podmienky
Kábul leží v údolí rieky Kábul uprostred pohoria Asmai a Šir-Davaza. Mesto leží v nadmorskej výške okolo 1 760 m, najnižší bod je vo výške 1 720 m n. m., najvyšší vo výške 1 850 m n. m. V júli sa priemerná teplota pohybuje okolo 25 °C, v januári klesá tesne pod bod mrazu. Najviac zrážok spadne v apríli, v tomto mesiaci činí úhrn 100 mm. Naproti tomu v júli spadne priemerne iba 5 mm zrážok.
Dejiny mesta
Kábul bol založený v 1. tisícročí pred Kr. na dôležitej obchodnej ceste do Indie. Prvé zmienky o meste možno nájsť vo védách, svätých knihách indických Árjov, ktoré vznikali v období od roku 1500 pred Kr. do roku 400 pred Kr. Nazývajú ho Kubhá Kóphén. Geograf Strabón ho na začiatku nášho letopočtu označil ako Kóphés, v polovici 2. storočia ho Ptolemaios nazýva Kóa. V roku 1221 bol Kábul vyplienený Džingischánom, v roku 1504 ho ovládol Bábur, potomok Tamerlána a urobil z neho hlavné mesto svojej ríše Veľkých Mogulov (Mughalov). Mogulovia (Mughalovia) sa tu pri moci udržali až do roku 1738, kedy ich vyhnal perzský vládca šáh Nadir. V roku 1747 sa Kábul dostal pod nadvládu afganského štátu založeného Ahmadšáhom. V roku 1773 Timuršáh, syn Ahmadšáha, učinil z Kábulu hlavné mesto ríše (na úkor Kandaháru). Neskôr sa ríša rozpadla na štyri kniežatstvá, jedno z nich bolo kábulské. V rokoch 1839-41, 1842 a 1880 bolo mesto obsadené britskými vojskami. Po tretej afganskej vojne v roku 1919 získal Afganistan ako kráľovstvo plnú nezávislosť a Kábul sa stal jeho hlavným mestom.
Dnešné mesto
Mesto Kábul sa delí na dve časti: na starý Kábul a nové mesto. Starý Kábul sa nachádza na pravom brehu rieky, nové mesto na ľavom. Najstaršia časť celého mesta leží na úpätí horského chrbta Šir-Davaza. Uchovali sa tu i ruiny starovekých hradieb s pevnosťou Bala Hišar. Neďaleko tejto pevnosti stojí stĺp oslobodenia. Čím ďalej ležia mestské časti od tejto oblasti, tým vyzerajú modernejšie. V meste môžeme nájsť bývalý Kráľovský palác a rezidenciu veľvyslanectva, ďalej je zachovaných niekoľko pomníkov na pamiatku boja afganských obyvateľov za nezávislosť. Historické múzeum založené v roku 1918 má veľkú a bohatú zbierku mincí z obdobia pred príchodom islamu. Väčšina pamiatok však bola v priebehu histórie (už od obdobia prvej anglickej okupácie) zničená.
Iné projekty
