Preskočiť na obsah

Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko

Táto stránka je zamknutá pre neregistrovaných a nových používateľov
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko
Základné informácie
SkratkaĽS Naše Slovensko [1]
Založenie20. október 2000 (ako Strana priateľov vína)
22. február 2010 (pod názvom ĽSNS)[1]
PredsedaMarian Kotleba
Najviac poslancov17 (NR SR 2020)
2 (EP 2019)
Poslancov9 (Národná rada SR)[2]
0 (Európsky parlament)[2]
Volebný výsledok7,97 % (Voľby do NR SR 2020)[3]
12,07 % (Voľby do EP 2019)
Ideológieultranacionalizmus[4][5]
neofašizmus[5][6]
neonacizmus[4][6]
Euroskepticizmus[7]
pravicový populizmus[8]
ekonomický nacionalizmus[9]
národný konzervativizmus
sociálny konzervativizmus[10]
anti-globalizmus[11]
anti-ciganizmus[12]
anti-semitizmus[13]
anti-islamizmus[14]
anti-imigrácia[15][16]
Politické spektrumkrajná pravica[4][17]
Počet členov▲ 1 510 (31.12.2018)[18]
Medzinárodné organizácie
Európska politická stranaAliancia za mier a slobodu[19]
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaĽudová mládež[20]
SídloNový svet 5667/63,
974 01 Banská Bystrica [1]
NovinyNaše Slovensko
Farby
     Zelená
Webwww.naseslovensko.net

Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (skratka: ĽS Naše Slovensko, neoficiálne: ĽSNS, staršie názvy pozri nižšie)[1] je krajne pravicová nacionalistická a neonacistická[4][6][21][22][23][24][25] politická strana pôsobiaca na Slovensku. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bola zaregistrovaná 20. októbra 2000.[1]

Predsedom ĽS Naše Slovensko je Marian Kotleba, poslanec NR SR a bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Súčasným ústredným tajomníkom strany je Rastislav Schlosár, podpredsedami sú Martin Beluský, Milan Uhrík, Miroslav Suja, Rastislav Kysel a Andrej Medvecký. Pre obhajobu Slovenského štátu a sympatie niektorých jej kandidátov k Hitlerovi je strana často označovaná za fašistickú a neonacistickú[24][26], či extrémistickú. 25. mája 2017 podala Generálna prokuratúra návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko na Najvyšší súd z dôvodu jej extrémistických politických postojov, fašistických tendencií a programu a činnosti strany smerujúcim k porušovaniu Ústavy SR, zákonov a odstráneniu súčasného demokratického systému v Slovenskej republike.[27] Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh generálneho prokurátora ohľadom zrušenia strany na svojom zasadnutí dňa 29. 4. 2019 zamietol s ohľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo dokázať rozpor so zákonom, ktorý by zakladal dôvody na jej rozpustenie.[28]

V parlamentných voľbách v roku 2016 sa dostala prvýkrát do parlamentu s 8,04 % platných hlasov (209 779 hlasov) a obdobný výsledok zopakovala v parlamentných voľbách v roku 2020, kedy získala 7,97% platných hlasov (229 660 hlasov).

Staršie názvy

  • 20. október 2000 – 18. máj 2009: Strana priateľov vína
  • 18. máj 2009 – 22. február 2010: Ľudová strana sociálnej solidarity
  • 22. február 2010 – 9. november 2015: Ľudová strana Naše Slovensko
  • 9. november 2015 – 12. november 2019: Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko [1]

Vznik strany

Strana priateľov vína bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná 20. októbra 2000. Vznikla okolo bývalého kandidáta na prezidenta signalistu Milana Fogaša. Strana samu seba považovala za recesistické združenie, ktoré malo mať pôvodne názov HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov).[29] Strana sa prezentovala ako liberálno-ekologická. Pred parlamentnými voľbami 2006 ponúkla miesto na kandidátke každému, kto zaplatí 50 000 SKK.[30] Nakoľko sa jej nepodarilo do stanoveného termínu vyzbierať peniaze na kauciu, podľa vlastného vyjadrenia vstúpila do ilegality.[31] Štatutárnym orgánom strany v rokoch 2001 – 2009 bol Ivan Miklovič z Potvoríc.[1]

V máji 2009 sa strana premenovala na Ľudovú stranu sociálnej solidarity. Jej štatutármi sa v tomto čase stali Piešťanci Karol Robert Thoma a Martin Beluský.[1] Vo voľbách do VÚC v roku 2009 postavila ĽSSS šiestich kandidátov na poslancov samosprávnych krajov, vrátane Thomu (5 v Trnavskom, 1 v Trenčianskom kraji). Ani jeden z nich nebol úspešný.[32]

Transformácia na Ľudovú stranu Naše Slovensko

V roku 2010 stranu prebrali ľudia okolo Kotlebu a jeho bývalej Slovenskej pospolitosti, ktorá bolo v roku 2006 rozpustená Najvyšším súdom Slovenskej republiky pretože jej činnosť, program a stanovy boli v rozpore s ústavou.[33] Zmenili názov a pokračovali s pronárodne orientovanou, niekedy až extrémne nacionalistickou politikou.

Politické pôsobenie na celoštátnej úrovni

Volebné obdobia 2010 – 2012 a 2012 – 2016

V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 1,33 % (33 724) hlasov a nedostala sa do parlamentu. V parlamentných voľbách v roku 2012 strana získala 40 460 hlasov, čo tvorilo 1,58 % platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala.[34]

Volebné obdobie 2016 – 2020

V parlamentných voľbách v marci 2016 strana získala 209 779 platných hlasov čo tvorilo 8,04 %. Umiestnila sa na 5. mieste a získala 14 poslaneckých mandátov.[3] Jej predseda a líder kandidátky Marian Kotleba získal 156 355 prednostných hlasov.[35] Na rozdiel od lídrov ostatných strán, prezident Andrej Kiska nepozval Kotlebu na stretnutie do prezidentského paláca.[36] Prezident uviedol, že Mariana Kotlebu nepozval, lebo „nevidí dôvod stretávať sa s extrémistami“.[37]

Dva dni po voľbách sa v Bratislave uskutočnil protestný pochod pod názvom Antifašistická mobilizácia – Nikdy neprejdete!. Bol reakciou na volebný úspech ĽS NS. Dvaja z organizátorov zaslali generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi list v ktorom žiadajú rozpustenie strany. Podľa organizátorov sa pochodu zúčastnilo viac než 5 000 ľudí.[38] Podobný protest sa uskutočnil aj v Banskej Bystrici. Účastníci zapálili sviečky a vyjadrili nesúhlas s postojmi extrémnej pravice. Pokojné zhromaždenie sa snažili narušiť prívrženci strany hlasným hovorom.[39]

V parlamente pôsobila strana Kotleba-ĽSNS v opozícii. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 Marian Kotleba zmenil dlhoročnú zahraničnopolitickú rétoriku ohľadom Európskej únie. Strana presadzovala vystúpenie z EÚ, Kotleba však zmenil postoj iba na „dôležitosť a potrebu reforiem“ a vystúpenie z EÚ označil za nereálne.[40]

Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa ĽSNS dohodla na spolupráci so stranami DOMA DOBRE, KDŽP – Aliancia za Slovensko, NÁRODNÁ KOALÍCIA a PRIAMA DEMOKRACIA. Všetky strany budú kandidovať spolu na kandidátnej listine ĽSNS. KDŽP obsadí 12 miest, NÁRODNÁ KOALÍCIA 10, DOMA DOBRE osem a PRIAMA DEMOKRACIA šesť miest. Strana taktiež rokovala o spolupráci so stranou VLASŤ Štefana Harabina, avšak nedohodli sa. Na sneme v novembri 2019 okrem schválenia podoby kandidátnej listiny tiež opätovne zvolili Mariana Kotlebu za predsedu strany a rozhodli o zmene názvu strany z Kotleba na Kotlebovci, aby sa tak vyhli novo platnej legislatíve, ktorá zakazuje používanie krstného mena či priezviska vedúcich predstaviteľov strany v jej názve.[41]

Pôsobenie na krajskej a lokálnej úrovni

Volebné obdobie 2009 – 2013

Vo voľbách v roku 2009 Marian Kotleba kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.[42] Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03%). Do druhého kola nepostúpil.[43] V roku 2010 kandidovali členovia ĽSNS ešte v komunálnych voľbách, kde získali prvé kreslo v mestskom zastupiteľstve. Kotlebovi chýbalo do zvolenia 44 hlasov.

Volebné obdobie 2013 – 2017 a pôsobenie v Banskobystrickom kraji

Za historicky prvú volebnú výhru strany možno považovať víťazstvo Mariána Kotlebu v 2. kole volieb do vyšších územných celkov v roku 2013. Vo voľbách v Banskobystrickom samosprávnom kraji v 1. kole získal Marián Kotleba 21,30 % platných hlasov a predbehol ho len dovtedajší župan Vladimír Maňka. V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53 %) platných hlasov.[44][45] Napriek predvolebnej kritike nepotizmu začal po porážke dovtedajšieho župana Vladimíra Maňku rozdávať krajské miesta spriazneným osobám, dokonca rodine. Svojho brata Michala dosadil bez výberového konania do funkcie vedúceho krajskej cestnej správy. V predstavenstve a dozornej rade získali miesta ďalší členovia strany. Marek Kotleba, brat Mariana sa stal referentom pre vnútornú prevádzku na krajskom úrade. Frederika Kotlebová, manželka predsedu strany získala miesto referentky pre oznamovanie protispoločenskej činnosti.[46] Štát následne Banskobystrickému kraju pre Kotlebovo netransparentné riadenie kraju zablokoval čerpanie eurofondov.[40]

V januári 2017 sa na veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v oficiálnom stánku kraja objavili propagačné materiály strany.[46]

Volebné obdobie 2017 – 2022

V krajských voľbách v roku 2017 strana postavila 335 kandidátov na poslanecké funkcie, čo bolo približne osemkrát viacej ako v predošlých voľbách.[47] Zo štrnástich súčasných poslancov NR SR za stranu kandidovali dvanásti.[48] Uspeli len dvaja: Marian Kotleba (BBSK) a Milan Uhrík (NSK). Kotleba neobhájil svoje županské miesto, skončil na druhom mieste, Milan Uhrík skončil tretí.[47] Získali však lepšie výsledky ako ich strana v parlmentených voľbách v roku 2016. Na druhej strane podľa politológa Daniela Kerekesa „Úspešnosť ĽSNS naznačuje, že značná časť ich voličov stranu nevolila pre ich hodnotové zameranie a program, ale pre osobnosť lídra.“.[48]

Volebné výsledky

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR, Európskeho parlamentu a orgánov samosprávy obcí, v ktorých sa zúčastnila strana ĽS-NS.

Voľby do počet hlasov počet hlasov % ▲/▼% počet mandátov ▲/▼ mand. umiestnenie parlamentné postavenie
2010 Národná rada SR 33 724 1,33 % -
0 / 150
 - 10. neúčasť v parlamente
2012 Národná rada SR ▲40 460 1,58 % ▲0,25
0 / 150
 - 10. neúčasť v parlamente
2016 Národná rada SR ▲209 779 8,04 % ▲6,46
14 / 150
 ▲14 ▲5. opozícia
2020 Národná rada SR ▲229 660 7,97 % ▼0,07
17 / 150
 ▲3 ▲4. opozícia
Voľby do počet hlasov počet hlasov % ▲/▼% počet mandátov ▲/▼ mand. umiestnenie parlamentné postavenie
2014 Európsky parlament 9 749 1,73 % -
0 / 13
 - 11. neúčasť v parlamente
2019 Európsky parlament ▲118 995 12,07 % ▲10,34
2 / 14
 ▲2 ▲3. opozícia
Voľby do počet starostov počet starostov % umiestnenie počet poslancov počet poslancov % umiestnenie
2006 Komunálne voľby
0 / 2903
 0 % – 0 0 % –
2010 Komunálne voľby
0 / 2909
 0 % –
1 / 21020
 0,00 % 114. miesto
2014 Komunálne voľby
0 / 2909
 0 % –
33 / 20756
 0,15 % 29. miesto
2018 Komunálne voľby
1 / 2904
 0,03 % 49. miesto
42 / 20646
 0,20 % 30. miesto

Mapy volebných výsledkov

  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020

Volebné preferencie

Preferencie podľa agentúry Focus

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2010 - - - 0,8 0,4 0,9 - - - - - -
2011 - 0,4 0,7 - 0,4 0,4 0,7 - 0,5 - 0,3 0,4
2012 0,5 1,2 1,1 1,3 1,7 . . . . . . .
2013 1,0 1,4 0,8 1,3 1,0 . . . 1,3 2,2 . .
2014 3,1 3,1 . . 3,0 1,7 1,7 1,6 2,3 1,7 1,5 0,9
2015 . 1,5 . 0,7 0,7 . . . . . . .
2016 2,2 2,0 8,8 . 8,9 8,4 . 8,9 8,3 . 8,4 8,8
2017 10,2 10,4 . 10,1 . 10,9 9,1 10,9 10,4 10,1 8,4 .
2018 8,1 9,3 10,1 . . 9,7 . 10,1 10,0 . 9,8 .
2019 8,4 11,7 11,8 10,5 13,9 12,5 . 12,1/11,4 10,6 . . 11,8
2020 13,6/12,8 12,2 7,3 9,2 9,7 9,6 . . 8,5 9,8 9,6 8,2
2021 9,7

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [49]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2017 . . . . . . . . 10,9 . 8,4 .
2018 . 8,2 . 10,3/10 10,4 11,1 . 10,9 8,6 10,7 7,8 9,2
2019 . 9,5 . 11,5 13,9 . . 10,9 . 12,3 10,4 .
2020 11,7/11,0 11,8/10,3 . . . . 7,9 . . 8,5 . 5,4
2021 . 3,81

1 Prieskum bol vykonaný po odchode Milana Mazureka a Milana Uhríka zo strany. V odpovediach bol zaznamenaný spontánny výskyt výrokov typu: „stranu Mazureka/Uhríka“, táto odpoveď bola zaradená medzi odpovede „neviem, koho by som išiel voliť“, keďže tento subjekt ešte neexistoval.

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS: [50]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2019 . . . . . . . . 13,2 11,1 11,1 12,2
2020 12,4 11,1/10,2 . . 7,4 . . . 8,5 . . .
2021 8,6

Kontroverzie

Trestné oznámenie proti výstave o holokauste

Strana Mariana Kotlebu podala v novembri roku 2015 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorú organizuje nezisková organizácia Post Bellum pri príležitosti 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Trestné oznámenie sa týkalo príbehu Štefánie Lorándovej, ktorá bola počas druhej svetovej vojny členkou sionistickej organizácie ha-Šomer. Táto organizácia pomáhala prenasledovaným Židom, a zároveň sa zapájala do odboja proti nacizmu. Strana Mariana Kotlebu vidí v príbehu Štefánie Lorándovej propagáciu sionizmu, ktorý považuje za „formu rasizmu a rasovej diskriminácie“.[51] Toto tvrdenie opiera Ľudová strana Naše Slovensko o rezolúciu OSN z roku 1975, ktorá bola v roku 1991 odvolaná po hlasovaní 111 štátov vrátane vtedajšieho Česko-Slovenska. Riaditeľka Post Bellum SK Lenka Kopřivová vo veci trestného oznámenia reagovala slovami: „Dovoľujeme si upozorniť predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorej členovia sa tak radi obliekajú do čiernych uniforiem, ktoré nie sú nepodobné nacistickým, ktoré používali jednotky SS, na niekoľko pre nich zjavne zanedbateľných skutočností. Členovia ha-Šomer pomáhali počas vojny prenasledovaným Židom, organizovali ich emigráciu a rôznymi podobami sa zapojili do boja proti nacizmu.“[52]

Strata poslaneckého mandátu Milana Mazureka

Poslanec NR SR za ĽSNS, Milan Mazurek, vystúpil v októbri 2016 v žilinskom rádiu Frontinus a hanlivo sa vyjadroval na adresu Rómov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici Mazureka uznal vinným v apríli 2018. Po odvolaní sa na Najvyšší súd Slovenskej republiky bol rozsudok z Banskej Bystrice Najvyšším súdom 3. septembra 2019 potvrdený a Mazurek bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Súd mu udelil pokutu 10 tisíc € a polročnú podmienku. Taktiež Rádio Frontinus za rozhovor dostalo od licenčnej Rady pre vysielanie a retransmisiu pokutu vo výške 15 tisíc €. Mazurek automaticky stratil poslanecký mandát, stal sa tak prvým poslancom NR SR, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu.[53]

Referencie

  1. ↑ a b c d e f g h Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  2. ↑ a b ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-01-26. Dostupné online [cit. 2021-01-26]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ a b Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické subjekty [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016-03-06, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d Marian Kotleba and the rise of Slovakia's extreme right [online]. bbc.com, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  5. ↑ a b MESEŽNIKOV, Grigorij. Bratislava: IVO, 2016, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c WALKER, Shaun. How a Slovakian neo-Nazi got elected. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2019-02-14. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 0261-3077.
  7. ↑ SITA; ČTK. Kotleba využíva situáciu, začne zbierať podpisy za vystúpenie z EÚ. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2016-06-25. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1336-2674.
  8. ↑ https://www.sav.sk/journals/uploads/02181121Mikuš%20-%20Gurnak%20-%20Mariassyova%20OK.pdf
  9. ↑ TASR. ROZHOVORY TASR S LÍDRAMI: Predstavujeme stranu Kotleba – ĽSNS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-02-14. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  10. ↑ TASR. Kotlebovci opäť predložia zákon na sprísnenie interrupcií. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2019-01-07. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1336-720X.
  11. ↑ GRESSEL, Gustav. Fellow travellers: Russia, anti-Westernism, and Europe’s political parties [online]. ecfr.eu, 14th July, 2017, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  12. ↑ Extrémizmus preniká do politiky cez sociálne slabších. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2012-10-13. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  13. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Poslancovi ĽSNS prekážajú vyznamenania pre „Židov“ aj ženu, ktorá prežila holokaust. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-01-12. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  14. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Kotlebovci aj Matovič sa majú verejne ospravedlniť. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-12-07. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  15. ↑ HABO, Tibor. Kotlebovci strašia islamom na novom webe, propagujú ho aj bilbordy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-01-09. Dostupné online [cit. 2019-06-12].
  16. ↑ Lucia Praus Krbatová, Lucia Krbatová, sme.sk,TASR aSITA. Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v Bratislave proti kvótam. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-06-20. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ TÓDA, Mirek; VASILKO, Tomáš; BALLOVÁ, Denisa. Takto vyzerá extrémna pravica v Európe, Kotleba patrí medzi najradikálnejších (mapa). dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-03-09. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ ĽS Naše Slovensko. Výročná správa za rok 2018 : Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko [online]. ĽS Naše Slovensko, 2019-04-30, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.
  19. ↑ TASR. Jean-Marie Le Pen pokračuje v politickej kariére ako krajný pravičiar. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-04-05. Dostupné online [cit. 2019-05-28]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ http://www.ludovamladez.sk
  21. ↑ Neo-Nazis elected to Slovakian parliament for the first time [online]. rt.com, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  22. ↑ Rise of proudly-neo-Nazi party unnerves a European nation [online]. cbsnews.com, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  23. ↑ POLITICO EUROPE [online]. politico.eu, 2016-03-06, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
  24. ↑ a b TÓDA, Mirek. Neonacisti v parlamente a ťažká prehra Fica, píšu o voľbách svetové médiá. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2016-03-06. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1339-844X.
  25. ↑ CHOVANEC, Štefan. „Vodca Kotleba“. Prečo ho mnohí označujú za fašistu a neonacistu. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-03-09. Dostupné online [cit. 2019-06-12]. ISSN 1336-1996.
  26. ↑ http://hnonline.sk/slovensko/593546-vodca-kotleba-preco-ho-mnohi-oznacuju-za-fasistu-a-neonacistu
  27. ↑ TASR. Čižnár podal návrh Najvyššiemu súdu SR na rozpustenie kotlebovcov [online]. teraz.sk, 25.05.2017, [cit. 2017-05-26]. Dostupné online.
  28. ↑ Najvyšší súd rozhodol, ĽSNS nerozpustili. Nemali sme obavy, reagoval Kotleba [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2019-05-19]. Dostupné online.
  29. ↑ https://web.archive.org/web/20120313144917/http://www.spv.host.sk/program/nasduch.htm
  30. ↑ https://web.archive.org/web/20120310183329/http://www.spv.host.sk/kandidat/volby.htm
  31. ↑ https://web.archive.org/web/20120313195609/www.spv.host.sk/duch/hovory/zavet.htm
  32. ↑ Voľby do VÚC (Župné voľby) 2009 na Slovensku [online]. Výsledky volieb, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  33. ↑ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. marca 2006, sp. zn. 3 Sž 79/2005-54 Dostupné online. (Alternatívny odkaz)
  34. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-12]. Dostupné online.
  35. ↑ Výsledky prednostného hlasovania postupujúcich politických subjektov [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2016-03-06, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  36. ↑ Prezident Kiska poverí zostavením vlády Roberta Fica, Kotlebu do paláca nepozve [online]. Perex, 2016-03-07, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  37. ↑ Po prvom dni rokovaní u prezidenta to vyzerá na vládu pravice [online] Bratislava: DenníkN 2016-03-07 [cit. 2016-03-09] Dostupné online
  38. ↑ Organizátori antifašistického pochodu vyzvali na rozpustenie ĽSNS [online]. TASR, 2016-03-08, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  39. ↑ V Bratislave aj Bystrici ľudia protestovali proti fašizmu [online]. Perex, 2016-03-07, [cit. 2016-03-08]. Dostupné online.
  40. ↑ a b KELLÖOVÁ, Laura. Kotleba otočil, namiesto vystúpenia z EÚ hovorí o jej dôležitosti a reformách [online]. Aktuality.sk, 12.5.2019, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  41. ↑ Kotlebovci zverejnili, aké miesta na kandidátke uvoľnia menším stranám. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-11-18. Dostupné online [cit. 2019-11-18]. ISSN 1339-844X.
  42. ↑ Marián Kotleba, kandidát na župana v Banskobystrickom kraji [online]. Bratislava: Denník SME, 10.10.2009, [cit. 2012-01-23]. Dostupné online.
  43. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na predsedov podľa samosprávnych krajov [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2009-11-15, [cit. 2012-01-23]. Dostupné online.
  44. ↑ Priebežné výsledky volieb do orgánov samosprávnych krajov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2013-11-24, [cit. 2013-11-24]. Dostupné online.
  45. ↑ Marian Kotleba [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
  46. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Bystrická župa láka turistov na veľtrhu v Inchebe aj nálepkami Kotlebovej strany [online]. N Press, 2017-01-27, [cit. 2017-01-27]. Dostupné online.
  47. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Kotleba vyhorel: stratil 25-tisíc hlasov, prišiel o župu a má len dvoch poslancov. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-05. Dostupné online [cit. 2017-11-17]. ISSN 1339-844X.
  48. ↑ a b MIKUŠOVIČ, Dušan. Mapa zo župných volieb ukazuje, že Kotleba sa v Banskobystrickom kraji v skutočnosti posilnil. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-11-09. Dostupné online [cit. 2017-11-17]. ISSN 1339-844X.
  49. ↑ Prieskumy volebných preferencií [online]. AKO.sk, 2016-02-03, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
  50. ↑ agentúra Polis na Pravda.sk [online]. Pravda.sk, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
  51. ↑ CUPRIK, Roman. Kotleba podáva trestné oznámenie za príbeh obeti holokaustu [online]. Petit Press, 2015-11-06, [cit. 2015-11-06]. Dostupné online.
  52. ↑ VRAŽDA, Daniel. Kotlebovci zneužili tragédiu ženy, ktorá prežila Osvienčim [online]. Petit Press, 2015-11-06, [cit. 2015-11-06]. Dostupné online.
  53. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu [online]. Denník N, 3.9.2019, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kotlebovci_–_Ľudová_strana_Naše_Slovensko&oldid=7162807“