Bajč

Bajč
obec
Budova obecného úradu
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Nadmorská výška	121 m n. m.
Súradnice	47°55′41″S 18°12′23″V
Rozloha	36,48 km² (3 648 ha)
Obyvateľstvo	1 262 (31. 12. 2023)
Hustota	34,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1312
Starosta	Oto Virág (NEKA)
PSČ	946 54
ŠÚJ	501034
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 130 946 54  Bajč
E-mailová adresa	ocubajc@stonline.sk
Telefón	768 11 39
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bajč
Webová stránka: Bajc.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bajč (maď. Bajcs) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Má 1 252 obyvateľov, leží 22 kilometrov severovýchodne od Komárna 8 kilometrov južne od Nových Zámkov.

Časti obce

K Bajču patria tieto majere:

• Chrasť (maď. Haraszt)
• Kotelnica (maď. Ellető)
• Vlkanovo (maď. Farkasd)

Dejiny

Obec Bajč je mimoriadne bohatá na archeologické pamiatky. Na mieste dnešného Bajču našli osídlenia z doby neolitu, ľudu s lineárnou keramikou a želiezovskou skupinou, takmer 100 hrobov kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, sídlisko z badenskej kultúry a neskorolengyelské sídlisko s keramikou, zdobenou brázdeným vpichom a mnohé ďalšie pamiatky. V časti chotára obce Bajč - Medzi kanálmi sa nachádzala slovanská osada so slovanským pohrebiskom zo 6. str. Do Bajča prišli Slovania už počas jednej z prvých kolonizačných vĺn na konci 6. str. Ďalej sa našli sídliská z doby halštatskej a rímskej, a z 10.–11. storočia slovenské sídlisko. Významné sú aj keltské pohrebisko a chaty, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Z 11.–12. storočia pochádzajú zvyšky základov románskeho kostola a pohrebiska pri zaniknutej stredovekej osade.

kostol

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1312. Bola jedným z najdôležitejších majetkov Ostrihomského arcibiskupstva. Od 16. storočia obec od tunajších zemanov prenajímal arcibiskup. Po bitke pri Moháči sa do Bajču dostali nové protestantské učenia. Až do roku 1652 kalvinisti bojovali za ich uznanie aj proti stolici aj proti arcibiskupovi. V roku 1652 bola zriadená kalvínska farnosť, no v roku 1672 kalvinistov z obce vyhnali, napriek tomu, že pravdepodobne tvorili väčšinu obyvateľstva. Po roku 1685 obec zanikla. V roku 1780 Jozef Batthyány odvodnil rozsiahle močiare v okolí, a začal s vybudovaním nového majera a kaštieľa. Podľa archívnych dokumentov Bajč mal v roku 1813 len 90 obyvateľov, v roku 1890 už 1108. Kaštieľ vybudovaný v roku 1790 bol v roku 1831 prestavaný na kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Arcibiskup Ján Šimor dal postaviť nový letný kaštieľ. V roku 1865 sa Bajč osamostatnil ako obec. V roku 1910 bola vybudovaná železnica. V roku 1919 aj v obci prebiehali boje medzi česko-slovenskou armádou Červenou armádou Maďarskej republiky rád.

Po roku 1918 prešli ostrihomské cirkevné majetky pod správu apoštolskej administratúry v Trnave, ktorá bola pod štátnou správou. 2. novembra 1938 aj obec Bajč bola pripojená k Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny obyvatelia založili štátny majetok (1948), ktorý bol jeden z prvých svojho druhu na Slovensku. Obec sa začala rozvíjať, bol vybudovaný kultúrny dom, dom pracujúcich, vznikli rôzne spolky. V tomto období boli v Bajči viaceré významné návštevy. Po roku 1990 sa začala zvyšovať nezamestnanosť, ktorá trvá až dodnes.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva:

• Slováci: 40,61 %
• Maďari: 56,85 %
• Rómovia: 1,23 %
• Česi: 0,49 %
• Rusíni: 0,08 %

Pamiatky

Z pamiatok sa nezachovalo mnoho, a tie ktoré sa zachovali boli väčšinou počas socializmu prestavané. K pamätihodnostiam patria: rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1831, bývalý arcibiskupský kaštieľ (vo veľmi dezolátnom stave), niektoré domy a sýpka vybudovaná ešte Jánom Simorom.

Partnerské obce

• Nagybajcs, Maďarsko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bajč