Brezina (okres Trebišov)
Brezina | |
obec | |
Brezina v zime
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Nadmorská výška | 179 m n. m. |
Súradnice | 48°33′00″S 21°33′11″V / 48,550000°S 21,553056°V |
Rozloha | 12,96 km² (1 296 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 648 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 50 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1300 |
Starosta | Magdaléna Balogová[3] (NEKA) |
PSČ | 076 12 (pošta Kuzmice) |
ŠÚJ | 528218 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Brezová 151 Brezina 076 12 Kuzmice |
E-mailová adresa | brezina@oubrezina.sk |
Telefón | 679 12 32 |
Fax | 668 59 50 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Brezina | |
Webová stránka: Brezina.OcU.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Brezina (v minulosti Kolbáš, Kolbas, maď. Kolbása)[4] je obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Dejiny
Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása.
Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr Prvej slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska - nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia.
Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka.
Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948[5] z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.
Poloha
Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina - Izra (jazero) - Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zbojník/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarskej republike. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n. m.
Symboly obce
Podľa Heraldického registra [6] má obec tieto symboly prijaté 17. júna 2003. Na erbe je motív poľnohospodárstva a vinohradníctva podľa odtlačku pečatidla z roku 1824.
Erb
V zelenom štíte strieborná bordúra skloneného lemeša, uprostred so sklonenou striebornou ihlou, to všetko sprevádzané vpravo veľkým zlatým pravošikmým klasom na krátkom steble, vľavo zlatým vyrastajúcim viničom s troma striebornými strapcami hrozna (vľavo dvoma) a hore s jedným zlatým listom.
Vlajka
Vlajka má podobu deviatich pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho, zeleného, žltého, bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Demografia
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa z vtedajších 702 obyvateľov približne 86% (605) prihlásilo k slovenskej národnosti, necelých 8% (54) k rómskej a 0,43% (3) k maďarskej národnosti. 24,36 % obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej, 51,28 % ku gréckokatolíckej a 11,4% k pravoslávnej viere. Menej ako polovica obyvateľstva bola v ekonomicky aktívnom veku, z nich asi dve tretiny boli zamestnané. V obci bolo 224 domov, z toho 190 obývaných.
- Rozvoj obyvateľstva
Infraštruktúra
V obci je zavedený zemný plyn, nachádza sa tu niekoľko obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom a pohostinstvo. V obci je futbalové ihrisko a obecná knižnica. V obci je materská škola a malotriedna základná škola. V obci sa každoročne konajú folklórne slávnosti.
Zaujímavosti
Napriek relatívne nízkemu počtu obyvateľov sú v Brezine štyri funkčné chrámy:
- gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku 1785
- kostol cirkvi reformovanej z roku 1801 (veža z konca 19. storočia)
- chrám pravoslávnej cirkvi z roku 1994
- rímskokatolícky kostol z roku 2004
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Vyhláška A-311/16-II/3-1948
- ↑ Heraldický register SR VI. – str. 20–21
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezina (okres Trebišov)